Denník N

Svet zažíva epidémiu krátkozrakosti. Vedci tušia, ako sa tomu vyhnúť

Počet mladých ľudí, ktorí trpia krátkozrakosťou, neustále rastie. Vedci možno prišli na príčinu a jednoduchý spôsob, ako jej predchádzať.

Zažívame epidémiu krátkozrakosti (myopie), čiže zhoršenej viditeľnosti vzdialených predmetov.

Len v USA a Európe ňou trpí takmer 50 percent adolescentov, dvojnásobný počet oproti obdobiu spred 50 rokov.

Epidémia krátkozrakosti

Najviac postihnutou je však východná Ázia. Zatiaľ čo pred 60 rokmi bolo krátkozrakých iba 10 až 20 percent čínskej populácie, v súčasnosti je to až 90 percent tínedžerov a mladých ľudí.

Problémy s krátkozrakosťou sa dajú odstrániť pomerne jednoducho – okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo chirurgicky. Aj tak sú však ľudia s touto chybou zraku vystavení vyššiemu riziku zelenéhosivého zákalu alebo dokonca slepoty.

Štúdie už zo 60. rokov ukázali, že krátkozrakosť je viac rozšírená u jednovaječných ako dvojvaječných dvojičiek, čo znamená, že na ňu majú veľký vplyv gény.

Lenže to nie je všetko. Vplyv má aj prostredie. Už pred viac ako 400 rokmi si astronóm Johannes Kepler posťažoval, že za jeho problémy so zrakom môže neustále štúdium. Najnovší výskum jeho podozrenie potvrdzuje.

Rast krátkozrakosti totiž pozoruhodne koreluje s časom, ktorý deti strávia štúdiom kníh a prilepené k obrazovkám počítačov, tabletov a mobilov. Z dostupných dát vyplýva, že priemerné 15-ročné dieťa z čínskeho Šanghaja strávi týždenne až 14 hodín robením úloh (na porovnanie, v USA je to 6 hodín a vo Veľkej Británii hodín 5).

Všeobecne platí, že v krajinách východnej Ázie, kde sa kladie veľký dôraz na vzdelanie, sa študenti venujú svojim školským povinnostiam dlhšie. To vysvetľuje, prečo práve v tejto oblasti, kde sa vzdelanie stáva dostupnejšie a zároveň stále náročnejšie, zaznamenávame boom krátkozrakosti.

Snímka obrazovky (6)

Boom krátkozrakosti v Ázii. Reprofoto – Dolgin (2015)

Choďte von, na svetlo

Vedci si myslia, že riešenie tejto chyby zraku môže spočívať v čase, ktorý ľudia strávia vonku na dennom svetle. Amanda French z univerzity v Sydney a tím sa domnievajú, že ideálne by deti mali byť denne vonku okolo tri hodiny pri hodnote svetla až 10 000 luxov, aby sa ich zrak postupne nezhoršoval.

Pri zatiahnutej oblohe dosahuje svetlo menej ako 10 000 luxov, ale aj dobre osvetlená trieda nemá viac ako 500 luxov.

Medzi vedcami neexistuje zhoda, prečo pobyt vonku na svetle chráni pred krátkozrakosťou, ale jedna z najrozšírenejších hypotéz znie, že svetlo stimuluje uvoľňovanie neurotransmitera dopamínu do sietnice, kde bráni predlžovaniu oka počas jeho vývoja. Napríklad výskum z roku 2009 ukázal, že keď vedci sliepkam aplikovali látku, ktorá bránila uvoľňovaniu dopamínu do oka, ochrannný efekt svetla na oči zmizol.

Dostupné z: doi:10.1038/519276a

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie