Denník N

Obetovali by ste jedného, aby ste zachránili piatich?

Joshua Greene z Harvardu je svetovou kapacitou v oblasti morálnej psychológie. Tvorbou morálnych súdov sa zaoberá s využitím prostriedkov tvrdých vied, cez fMRI a behaviorálny výskum. Denníku N poskytol rozhovor cez e-mail.

Joshua Greene je profesorom psychológie a riaditeľom Moral Cognition Lab na Harvard University, USA. Greene študuje morálne dilemy a zaoberá sa procesom tvorby morálnych súdov, ktoré skúma pomocou behaviorálnych metód a funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Patrí medzi najvplyvnejších a najcitovanejších morálnych psychológov súčasnosti. V roku 2013 mu vyšla kniha Moral Tribes. FOTO - EDGE.ORG
Joshua Greene je profesorom psychológie a riaditeľom Moral Cognition Lab na Harvard University, USA. Greene študuje morálne dilemy a zaoberá sa procesom tvorby morálnych súdov, ktoré skúma pomocou behaviorálnych metód a funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Patrí medzi najvplyvnejších a najcitovanejších morálnych psychológov súčasnosti. V roku 2013 mu vyšla kniha Moral Tribes. FOTO – EDGE.ORG

Čo je morálka a prečo nám na nej tak záleží?

Ak sa ja – ani iní – nemýlime, potom morálka nie je nič iné ako súbor psychických schopností, ktoré inak sebeckým jedincom umožňujú, aby profitovali z výhod kooperácie. To je morálka ako prirodzený fenomén a to je to, na čo morálka je a ako funguje.

Morálka stojí za vznikom spolupráce a poskytuje nám určitú biologickú výhodu. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že nám na nej záleží. Morálka je totiž o prerozdeľovaní nákladov a výhod nás ako sociálnych tvorov. A to je dôvod, prečo pre nás má – takmer z definície – obrovský význam.

Preslávili ste sa tým, že skúmate morálku cez morálne dilemy dreziny. O čo ide a aké sú závery?

Problém dreziny je sériou dilem, ktoré zachytávajú napätie medzi právami jedinca na jednej strane a väčším dobrom pre viac ľudí na strane druhej.

V jednej z verzií tejto dilemy, hovorme jej „dilema s výhybkou“, môže človek zachrániť päť ľudí na trati tým, že výhybku prehodí a drezinu presmeruje na vedľajšiu koľaj, kde je iba jeden človek. Zistili sme, že väčšina ľudí (až 90 percent, pozn. red.) považuje za správne výhybku prehodiť a zachrániť päť ľudí za cenu jedného.

Potom je tu dilema lávky.

Áno. V tomto príklade sa drezina tiež ženie na päť ľudí, lenže teraz nestojíte pri výhybke, ale na lávke nad traťou. Spolu s vami je tam aj veľký a ťažký človek – pritom platí, že jedinou možnosťou, ako zachrániť tých päť ľudí, je, že človeka z lávky proste zhodíte. Drezina sa síce zastaví, ale osoba, ktorú ste zhodili z lávky, zomrie. V tomto prípade – na rozdiel od príkladu s výhybkou – väčšina ľudí (až okolo 70 percent, pozn. red.) hovorí, že je zlé vymeniť život jedného človeka za život piatich.

trolleyproblem

Problém dreziny – vľavo „dilema lávky“, vpravo „dilema s výhybkou“. FOTO – Morality´s Random Walk

V obidvoch dilemách platí tá istá matematika – utrpenie pre jedného je kompenzované blahom pre piatich. Ako si teda vysvetliť tie odlišné výsledky v oboch verziách dilemy?

Táto dilema má zaujímavý psychologický rozmer – prečo si ľudia myslia, že je správne prehodiť výhybku, ale už zlé zhodiť človeka z lávky? Kládol som si otázku – čo sa deje v našich hlavách?

Dnes už máme k dispozícii obrovské množstvo dát z rôznych typov štúdií, že v oboch prípadoch, s výhybkou i lávkou, robíme matematiku a počítame pomer výhod a nákladov, ktoré vyznievajú v prospech konania (5 > 1). Inými slovami, spočítame si, že päť zachránených životov je viac ako jeden, a preto by sme mali niečo robiť.

Lenže konanie v prípade dilemy lávky (zhodenie z mosta) spúšťa v našich hlavách emocionálny alarm. Preto nakoniec väčšina ľudí povie „Nie“ a človeka z lávky nezhodí.

A tieto dve odlišné odpovede („Áno, zachráň viac životov“ a „Nie, ubližovať sa nemá, je to nesprávne!“) zodpovedajú operáciám odlišných neurálnych obvodov v našom mozgu.

Problém dreziny – morálne dilemy, v ktorých je ujma jedného človeka kompenzovaná dobrom pre väčší počet ľudí. Má dve základné verzie: 1. s výhybkou – človek môže zabrániť smrti piatich ľudí na trati tým, že drezinu presmeruje na vedľajšiu koľaj, kde však usmrtí jedného nevinného človeka, a 2. problém lávky – smrti piatich ľudí na trati možno predísť tým, že z lávky, ktorá vedie nad traťou, zhodíte nevinného človeka, ktorý váhou svojho tela drezinu zastaví. Otázka znie: čo urobíte?

Utilitarizmus morálna filozofia, ktorá považuje za správne také správanie, ktoré vedie k maximalizácii úžitku, napríklad hromadením rozkoše alebo minimalizáciou utrpenia. Utilitarizmus je formou konzekvencionalizmu, v ktorom sa kladie dôraz na konzekvencie našich rozhodnutí. Napríklad klamanie je preto za istých okolností prípustné, ak ním zabránite v spáchaní zločinu, ktorý by viedol k utrpeniu nevinnej obete. K utilitaristom patrili napríklad John Stuart Mill alebo Jeremy Bentham.

Deontológia morálna filozofia, ktorá posudzuje správnosť nejakého činu na základe vernosti k určitým pravidlám, napríklad „Nezabiješ“ alebo „Nebudeš klamať“. Za týchto okolností je klamanie vždy amorálne, pretože je porušením pravidla, ku ktorému sa jedinec zaviazal. Najslávnejším deontológom je Immanuel Kant.

Tribalizmus – preferencia záujmov, hodnôt a presvedčení skupiny, s ktorou sa identifikujeme („My“) na úkor iných skupín, ktoré považujeme za cudzie („Oni“).

Morálna psychológia odbor na pomedzí filozofie a psychológie, ktorý študuje otázky, ako sú morálna zodpovednosť, tvorba morálnych súdov, sloboda vôle, morálne intuície a iné, s využitím prostriedkov modernej psychológie.

Dajú sa tieto odlišné odpovede napasovať na rôzne morálne filozofie?

Odpoveď „áno“ je utilitaristickým rozhodnutím, pretože vedie k maximalizácii úžitku. Päť je proste viac ako jeden. Ide o produkt vedomých a kontrolovaných procesov, ktoré sú závislé od aktivity dorzolaterálneho prefrontálneho kortexu.

Odpoveď „nie“, ktorá je deontologickou odpoveďou (zabíjať je zlé za každých okolností, pozn. red.), je, naopak, produktom automatickej emocionálnej odpovede, ktorá závisí od aktivity v amygdale a vo ventromediálnom prefrontálnom kortexe.

Ako konkrétne to v prípade emocionálnych (deontologických) rozhodnutí funguje?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie