streda

Za meškaním diaľnic nehľadajte peniaze, ale zlé riadenie štátnej firmy

Ak od 1. 1. 2018 nebude výstavbu diaľnic brzdiť dlhová brzda, nezmení sa vôbec nič, tvrdí odborník na dopravu Ján Kovalčík.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď na Kysuciach plánovali diaľnicu, nakreslili na nej tunel, ktorý nedáva zmysel, a tak ju teraz prekresľujú. Stavbu rýchlostnej cesty za Kriváňom zasa spomalilo, keď ju zúžili tak, že na nej nezostal ani stredový deliaci pás. Ján Kovalčík z inštitútu INEKO a bývalý šéf stratégie ministerstva dopravy vysvetľuje, že za meškajúcimi diaľnicami stoja často práve takéto chyby a slabá príprava projektov. Hovorí aj to, že:

  • do roku 2020 žiadne extra peniaze na diaľnice netreba, keďže Národná diaľničná spoločnosť ich reálne nemá na čo použiť;
  • uvoľnenie dlhovej brzdy, po ktorom volajú politici, výstavbu diaľnic nijako neurýchli;
  • na budúci rok sa môže začať stavať najviac 11 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.

Ak 1. 1. 2018 budú mať diaľnice výnimku z dlhovej brzdy, čo by sme mohli začať stavať také, čo dnes nemôžeme?

Na budúci rok nič. Ani v ďalších rokoch výstavbe nebude brániť dlhová brzda, to je mýtus. Treba povedať, že axióma, ktorá tu platí od finančnej krízy, že zo štátneho rozpočtu dávame peniaze len na spolufinancovanie stavieb z eurofondov a na nič iné, nie je udržateľná, opodstatnená, ani prijateľná.

Prečo?

Už na to nie je dôvod. V rokoch 2009 a 2010 sa výrazne zvýšil deficit verejných financií, a bolo ho treba znížiť z 8 percent HDP na menej ako 3 percentá. Preto bolo logické, že v rokoch 2011 a 2012 prišlo tvrdé škrtanie a ministerstvo financií akceptovalo výdavky v oblasti výstavby diaľnic iba na spolufinancovanie eurofondových stavieb. Predtým sa stavalo aj čisto zo štátneho rozpočtu. Celá výstavba totiž nemôže stáť a padať na eurofondoch. Prideľovanie financií iba na nutné spolufinancovanie diaľnic a rýchlostných ciest stavaných z eurofondov mal byť dočasný stav na dva až tri roky, kým sa rozpočet nezotaví. Ibaže ten stav zostal doteraz napriek tomu, že ekonomická situácia sa zásadne zmenila a vývoj príjmov štátu je veľmi priaznivý už niekoľko rokov.

Aké sumy sa bežne vyčleňujú na spolufinancovanie eurofondových diaľnic? 

Je to viac než 15 % z nákladov, ako sa často nesprávne hovorí. Z celkových nákladov na diaľničné projekty platíme z domácich zdrojov 30, 40 i viac percent. Priemer skutočne použitých zdrojov štátneho rozpočtu na nové diaľnice a rýchlocesty za uplynulé štyri roky je iba mierne nad 200 miliónmi eur. Pripomeniem, že prvá vláda Roberta Fica sa zaviazala len za 100 kilometrov diaľnice D1

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96141 z vás dostáva správy e-mailom