Štátni ochranári prosia o naftu na výjazdy, vedenie dá bez súťaže státisíce súkromníkom
Štátna ochrana prírody zaplatí počas troch rokov občianskemu združeniu 850-tisíc eur za ochranu prírody, ktorú majú robiť štátni strážcovia. Tých je však málo a niekedy nemajú ani na benzín do auta.
Presne 86 ochranárov platí štát za to, aby dohliadali na prírodu. Na celom Slovensku. Je toho veľa, čo treba robiť: ide o ochranu rastlín aj vody, robia sčítavania chránených zvierat, potrebný je aj dohľad nad turistami v prírode a neustále musia monitorovať stav prírody a analyzovať ho. Peňazí je málo, vedenie preto niekedy škrtí aj základné výdavky ako palivo na výjazdy.
Bývalý ochranár Martin Obuch hovorí, že vedenie Štátnej ochrany prírody (ŠOP) pracovníci už roky upozorňujú, že strážcovia prírody potrebujú väčšiu podporu. Obuch v súčasnosti už pracuje na oddelení životného prostredia na bratislavskej župe.
Združenie dostalo zákazku bez súťaže
Štátna ochrana prírody v júli uzavrela zmluvu na 850-tisíc eur s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba z Gabčíkova, platiť bude do konca roka 2019.
Strážcovia kritizujú, že podľa dohody má združenie robiť všetko to, čo je v činnosti štátnych ochranárov: dozerať na územie Natura 2000 s rozlohou dva milióny hektárov, kontrolovať autá, pomáhať v mimoriadnych situáciách chrániť prírodu, naháňať štvorkolky v lesoch, turistov, ktorí rušia zver a bojovať proti pytliakom.
„Je od vedenia odporné, že nepodporuje vlastných zamestnancov, ale radšej vymýšľa kadečo, zmluvu, ktorú tendenčne prihodia nejakému združeniu,“ komentuje to Obuch.
Zmluvu združenie dostalo bez súťaže. Riaditeľ ŠOP Milan Boroš hovorí, že so združením spolupracujú už štvrtý rok a majú dobré výsledky. 850-tisíc eur je podľa neho určených iba na preplatenie odhadovaných nákladov, v ktorých je aj niekoľko drahých letov vrtuľníkom.
Záchranári budú podľa neho napríklad vrtuľníkmi zasahovať v období, keď príroda dostáva najviac zabrať, ide o stráženie hniezd vtákov pred vykrádaním, o ochranu pre trávením vtákov či zabezpečenie, aby sa netrhali vzácne kvety. Boroš hovorí, že štátni strážcovia počas služby okrem stráženia značkujú územia a sú zapojení do projektov na monitorovanie či sčítanie chránených živočíchov, preto sa nemôžu naplno venovať len stráženiu.
Nestíhajú
Bývalý strážca Obuch hovorí, že bol na celý Bratislavský kraj sám. To znamená, že ak sa rozhodol dávať pozor na zlodejov vzácnych orchideí, nemohol už kontrolovať vodičov v chránených územiach, zachraňovať chránené zvieratá, vyháňať ľudí z jazera, kde sa nesmú kúpať či strážiť pieskovcový Sandberg na obľúbenej Devínskej kobyle v Bratislave.
„Určite sa nestíha všetko, čo sa má. Iba na Sandbergu sú aj dvaja strážcovia málo. Je to hodnotné územie, ktoré je viac európsky významné a je priamo v kontakte so sídliskom. Tam sa robil vždy najväčší neporiadok.“ V iných chránených oblastiach a národných parkoch sú minimálne traja a vypomáhajú si aj dobrovoľnými strážcami, ktorí formálne spadajú pod ministerstvo vnútra.
Obuch hovorí, že na výbavu čakal rok, vždy dostali to najhoršie a najlacnejšie. „Nálepky na značenie chránených území vydržali na slnku tak dva týždne a potom vybledli.”“
„Pohonné látky platili zamestnanci zo svojho a potom si ich nechávali preplácať, niekedy sme čakali aj mesiac.“ Plat je nízky, Obuch hovorí, že dostával 420 eur v hrubom podľa tabuliek. „Plat strážcu je skoro žiadny, bol som platený skôr zážitkami. Ani sa nečudujem, že to ľudia nechcú robiť.“
Bývalý riaditeľ ŠOP Marián Jasík z Inšitútu pre ochranu prírody hovorí, že zmluva štátu s občianskym združením Komplexná centrálna záchranná služba z Gabčíkova je naformulovaná vágne a nechápe, prečo sa nevyužívajú vlastné kapacity ŠOP. „Sú tam, len sú umŕtvené.“
Problém podľa Jasíka nie je až tak s nedostatkom ľudí, hoci niekde v určitých obdobiach chýbajú, ale skôr prevádzkový. „Majú techniku, autá, fotopasce, ale nemajú na benzín, aby mohli cestovať, koľko potrebujú. Často to celé stojí na 200 eurách, ktoré chýbajú konkrétnemu strážcovi, aby vyrazil do terénu.“
Boroš hovorí, že strážcovia majú limit na prevádzku, aby sa neplytvalo. Ak ho podľa neho strážcovia prekročia a požiadajú, peniaze dostanú.
Ministerstvo spoluprácu podporuje
Štátna ochrana prírody tvrdí, že doterajšia spolupráca so združením z Gabčíkova bola úspešná a výhodná. Záchranári podľa nich napríklad efektívnejšie pracujú pri hľadaní nezvestných či presune zranených z neprístupného terénu. Ak by chceli všetko pokryť vlastnými kapacitami, bolo by to podľa Boroša nákladnejšie – museli by nabrať nových ľudí a nakúpiť drahú techniku.
Ministerstvo životného prostredia, ktoré vedie László Sólymos (Most-Híd), zmluvu obhajuje s argumentom, že Komplexná centrálna záchranná služba má špeciálnu techniku, ktorá na ŠOP veľmi chýba. „Jej finančná náročnosť je taká významná, že si ju nedokáže sama zabezpečiť. V záujme efektívneho zabezpečenia ochrany územia, považujeme riešenie, ku ktorému ŠOP pristúpila, za primerané a adekvátne,“ napísalo ministerstvo.
Združenie z Gabčíkova sa k otázkam ani po týždni nevyjadrilo, jeho predseda Ján Culka dovolenkuje.
Združenie supluje štát
Culkovmu združeniu sa darí, v apríli uzavrelo rámcovú dohodu na 900-tisíc eur aj so štátnym Slovenským vodohospodárskym podnikom na pomoc pri povodniach.
S ministerstvom životného prostredia v minulosti pod vedením Smeru (2006 – 2010) Culka podpísal podľa SME paušálnu zmluvu na 1,5 milióna eur ročne. Po zmene vlády pokračoval v zmluve aj minister József Nagy (Most-Híd). Tvrdil, že odstúpenie by znamenalo finančné straty a na rozdiel od štátnych záchranárov má Culka lepšiu techniku.
Komplexná centrálna záchranná služba má podľa svojho webu bohatú výbavu: niekoľko terénnych áut, štvorkolky, vznášadlo, ktoré môže stáť niekoľko tisíc eur, vodné skútre, motorové záchranárske člny, ktoré môžu stáť okolo 8-tisíc eur za kus, či drobnosti ako techniku na hasenie alebo profesionálne navigácie, sonary.
Technika zo štátneho
Ako sa občianskemu združeniu podarilo vybaviť sa lepšou technikou, ako má štát? Bolo to aj vďaka tomu, že štát neinvestoval do svojich záchranárskych jednotiek, ale dotácie posielal Culkovi. V rokoch 2007 až 2010 (vláda Smeru, SNS a HZDS) dostalo podľa SME združenie dotácie okolo 1,6 milióna eur. Po zmene vlády spoluprácu ukončil vtedajší minister Daniel Lipšic.
Po návrate Smeru sa záchranári k dotáciám opäť dostali a od roku 2012 dostali dokopy ďalších zhruba 750-tisíc eur.
Za Smeru dostal v roku 2009 Culka tiež dotáciu na vybudovanie nového strediska v Gabčíkove. Na jeho otvorení bol s Robertom Kaliňákom aj šéf Mosta-Híd Béla Bugár.
SME upozornilo, že Culka bol v minulosti dvakrát právoplatne podmienečne odsúdený za trestnú činnosť, na daniach obral štát v prepočte o takmer pol milióna eur, v inom prípade bol spolupáchateľ podvodu.
Bugár aj Kaliňák vtedy tvrdili, že o jeho odsúdení nevedeli, no neprekážalo im to.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].