Minimálna mzda nie je pre mladých
Tí, ktorí stratili prácu v 18 rokoch, mali ešte po dvoch rokoch nižšiu pravdepodobnosť nájsť si pracovné miesto, ako tí, ktorým sa prácu podarilo udržať.
Autor je analytik INESS
Slovenskí politici začali vypúšťať do verejného priestoru sľuby o razantnom náraste minimálnej mzdy. Otvorene sa hovorí o 500 eurách. Človek teda musí byť schopný vytvárať stabilnú hodnotu minimálne 676 eur každý mesiac, aby si našiel prácu v súkromnom sektore. Inak ho nemá zmysel zamestnať a ostane nezamestnaný.
Pre väčšinu Slovákov to nie je problém. Čo však čerstvý absolvent hotelovej akadémie z Medzilaboriec, ktorý hľadá prvé zamestnanie?
Nie je to len problém východného Slovenska. Napríklad v Dánsku majú výnimku pre ľudí do 18 rokov, na ktorých sa minimálna mzda nevzťahuje. Len čo však dosiahnu vek 18 rokov, musia im zamestnávatelia začať vyplácať minimálnu mzdu ako všetkým zamestnancom v krajine (podobné výnimky majú napr. aj v Holandsku, Írsku, Grécku, či Anglicku).
Vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť mladých sa dá preto jednoducho analyzovať, hlavne keď dánska verejná správa poskytuje jedinečné dáta o mzdách, presnom veku zamestnancov podľa mesiacov narodenia a ich odpracovaných hodinách.
Takto vieme pozorovať, čo sa stane s mladými zamestnanými ľuďmi, keď sa na nich začne vzťahovať minimálna mzda. Neprekvapivo im vzrastie hodinová sadzba. A to až o 40 %. Avšak rovnako neprekvapivo časť z nich stratí zamestnanie. Až jedna tretina všetkých mladých pracovníkov príde o svoje zamestnanie v mesiaci, keď im štát administratívne zvýši mzdu.
Tento negatívny efekt je však pravdepodobne ešte väčší. Keď totiž zamestnanec v Dánsku dosiahne vek 18 rokov, môže začať dvíhať ťažšie predmety, pracovať s nebezpečným materiálom, veľkými strojmi, či narábať s hotovosťou.
Inými slovami, 18-ročný zamestnanec môže byť produktívnejší ako 17-ročný. Aj napriek tomu vypadne z radov zamestnancov. Tento efekt trvá celé dva roky. Taký čas uplynie, kým sa miera zamestnanosti danej vekovej skupiny dostane na pôvodné hodnoty.
Nie sú to však tí istí ľudia, čo pracovali pred dvomi rokmi. Tí, ktorí stratili prácu v 18 rokoch, mali ešte po dvoch rokoch nižšiu pravdepodobnosť nájsť vhodné pracovné miesto, ako tí, ktorým sa prácu podarilo udržať. To naznačuje, že títo ľudia prišli o prácu nedobrovoľne. Na tretinový pokles v zamestnanosti nemali vplyv ani sociálne dávky.
Dánsky príklad je jedinečný vďaka dokonalosti dát. Tie umožňujú zachytiť dlhodobé efekty minimálnej mzdy (a nielen krátkodobé, ako v iných štúdiách), izolované v jednom regióne. Pričom efekt minimálnej mzdy na zamestnanosť mladých nie je skreslený, ako v prípade krajín, kde majú jednotnú minimálnu mzdu pre všetkých, a tak je ťažko odhaliť jej skutočné následky.
To otvára otázku: mali by sme na Slovensku najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých ľudí z krajín V4, keby mladík z Medzilaboriec nemal zakázané pracovať za nižšiu mzdu ako čašník v Prahe?
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
