Sloboda médií, boj proti fake news a Sulík

Analytičky Demagog.SK, monitorujú činnosť  europoslancov v rámci projektu International Visegrad Fund

Niekedy chceme Bruselu menej, inokedy by sme zas privítali, aby EÚ zakročila. A nehovoríme teraz o kvalite potravín, ale o kontrole demokratických slobôd. Je EÚ v otázke médií bezmocná? A mala by vôbec zakročiť?

Na strane Európskeho parlamentu je badať vôľu porušovanie demokratických slobôd riešiť účinnejšie. Europoslanci sa už v diskusiách venovali všetkým našim kolegom z V4 – Česku, Maďarsku aj Poľsku, a to najmä v otázke slobody tlače v daných krajinách, ktorá je bytostne dôležitá pre fungovanie demokracie. Mnohí europoslanci preto volajú po spoločnej európskej legislatíve.

Európsky parlament verzus členské štáty

Z tých slovenských si napríklad Monika Flašíková-Beňová ako riešenie predstavuje normu, ktorá by definovala možnosti vlastnenia médií. Podľa nej je EÚ v otázke sankcií pri nedodržiavaní spoločných hodnôt, akými sú demokracia a sloboda, momentálne bezzubá a nemohúca.

Richard Sulík patrí v europarlamente v týchto otázkach skôr k menšine. Myslí si, že sloboda médií je vlastne zabezpečená tým, že v dobe internetu si každý môže písať, čo chce, dokonca tvrdí, že v Európe je sloboda médií neobmedzená a členské štáty si s prípadnými problémami poradia samy.

Podľa lídra našej opozície slobodu médií obmedzuje jedine samotná EÚ, ktorá to zastiera pod pojem boj proti fake news. Zaujímavé je, že postoj nezasahovania do vnútorných záležitostí členských štátov súvisiacich s demokraciou oficiálne presadzuje aj Robert Fico.

V Európskom parlamente je len málo poslancov, ktorí zmýšľajú o súčasnom stave slobody médií podobne optimisticky ako Sulík. Čo sa však členských štátov týka, vôľa k razantným krokom, ktoré sú práve v ich rozhodovacích kompetenciách, bude pravdepodobne menšia.

A to minimálne v jednom prípade. Tak ako dnes o Poľsku, len pred dvomi mesiacmi bola na stole otázka možného pozastavenia hlasovacieho práva v EÚ pre Maďarsko. Proti aktivácii tzv. článku 7 pre systematické ohrozovanie právneho štátu v Poľsku je dnes práve maďarský premiér.

(Ne)sloboda tlače – je to naozaj také kritické?

Celkovo sú na tom štáty Vyšehradskej štvorky so slobodou tlače slabo. Situáciu médií v členských štátoch EÚ monitoruje aj prostredníctvom nástroja na porovnávanie plurality médií (MPM). Už na prvý pohľad je z výsledkov Media Pluralism Monitor zrejmé, že situácia vo V4 je v niektorých ukazovateľoch nadpriemerne kritická. Tešiť nás môže fakt, že vo väčšine aspektov nie sme na tom na Slovensku tak zle ako ostatné štáty V4, no riziko politickej kontroly médií by nám aj tak malo byť varovaním.

Faktom je, že Európska únia nemá v súčasnosti žiadne účinné nástroje na ochranu novinárov a ani na ochranu väčšiny demokratických slobôd.

Čo sa týka legislatívy, slobodu a pluralitu médií zakotvuje len článok 11 Európskej charty základných práv. Pokiaľ však nebol porušený žiadny zákon EÚ, nie je reálne vymožiteľný. Na to by musela v rámci Únie vzniknúť smernica alebo nariadenie, ktoré by sa téme slobody médií venovalo.

V prípade kandidátskych štátov môže EÚ vyžadovať dodržiavanie demokratických princípov. Avšak proti svojim členským štátom bez ich jednohlasného súhlasu nezmôže momentálne EÚ reálne nič zásadné.

Na efektivívne riešenie treba vôľu všetkých členov

Ťažko povedať, ktorý z našich V4 partnerov si momentálne uzurpuje a viac koncentruje moc ohýbaním demokracie a zásad právneho štátu. No je isté, že Maďarsko už nie je v Európe izolované. A ako zdôrazňuje Európska komisia, žiadny členský štát nie je imúnny voči riziku ohrozenia slobody médií.

Či bude EÚ schopná vytvoriť nástroj účinnejšie brániaci slobodu médií (ale aj iné prvky demokracie), ostáva otázne, avšak netreba zabúdať, že na to, aby sa vytvorilo niečo efektívne, musí byť vôľa všetkých 28 (resp. 27) členských štátov. Proces dlhý a ťažko realizovateľný, najmä v citlivých otázkach, akou sloboda médií určite je.