Denník N

Ukradnú fotku a prekryjú vlastným logom. Slovenské weby dostanú pravidlá

Ilustračné foto: Flickr/Horia Varlan
Ilustračné foto: Flickr/Horia Varlan

Od 1. apríla bude platiť na Slovensku etický kódex, ktorý novinárom určuje, kedy a ako môžu prebrať cudzí obsah na internete.

Deje sa to denne. Zahraničné médium zverejní článok a len čo začne byť populárny, príde redaktor slovenského média. Preloží text, ukradne fotky či video, niekedy ani neuvedie autora a zdroj, a všetko zverejní na svojom webe. Niektoré médiá to robia z času na čas, iné systematicky.

Weby tak ušetria náklady na tvorbu vlastného obsahu a zároveň môžu zarábať na internetovej reklame.

Slovenské online médiá sa však konečne rozhodli, že budú podobné praktiky obmedzovať. V spolupráci so združením pre internetovú reklamu IAB Slovakia pripravili Kódex preberania obsahu na internete (pdf).

„Takéto pravidlá na trhu chýbali,“ vraví Michaela Slaninová z IAB Slovakia.

Dobré noviny by kradnúť nemali

Kódex vychádza z autorského zákona, v niektorých ohľadoch je však prísnejší. Podrobnejšie opisuje, či, kedy a ako môžu médiá prebrať cudzí obsah z webu.

O potrebe takýchto pravidiel sa diskutuje už mesiace. Jedným z dôvodov je aj rastúca popularita médií, ktoré využívajú cudzí obsah. Najznámejšími sú prípady stránok ako Doba či Refresher. Na ne sa však kódex nevzťahuje. Je záväzný len pre členov IAB Slovakia a stránky, ktorých návštevnosť je auditovaná v meraní AIMmonitor.

Kódex môže znepríjemniť budúcnosť napríklad stránke Najky, ktorá od minulého roka patrí pod Webnoviny agentúry SITA a k autorským právam pristupuje veľmi benevolentne.

Svoju činnosť bude musieť zmeniť aj web Dobré noviny. Ten vznikol v roku 2012 ako alternatíva voči negatívnym informáciám v médiách. Vydáva najmä agentúrne správy, v menšej miere autorský obsah. Pravidelne si však pomáha preberaním materiálov z cudzích webov, a to bez predchádzajúceho súhlasu autora a uvedenia zdroja.

Problémy má väčšina médií

Problémy s korektným preberaním obsahu nemajú len menšie stránky. Týkajú sa aj najväčších slovenských médií, najmä tých bulvárnych. Vyplýva to z analýzy, ktorú si urobil Denník N.

Kódex, ktorý bude platiť od 1. apríla, by dnes porušovala väčšina online médií. Najčastejším pochybením býva napríklad nesprávne uvedenie zdroja informácií. Buď úplne chýba, je spomenutý len nenápadne, alebo uvedený je, ale chýba hypertextový odkaz na stránku, z ktorej informácia pochádza.

Novinári tiež zabúdajú uvádzať autorov fotografií, napríklad na stránke Telkac.zoznam.sk ich neuvidíte pri žiadnom článku. Častým nedostatkom býva aj informácia, že autorom fotky je Facebook, Twitter či Instagram. Tieto sociálne siete však nie sú autormi. Tými sú konkrétni používatelia, a novinári by ich mená mali uviesť.

Špecifickým prípadom sú médiá vydavateľstva Ringier, ktoré síce zabúdajú uviesť autora a zdroj fotografie, ale svojou vodotlačou fotku prekryjú (napríklad tutu).

Medzi najväčšie problémy je možné zaradiť prácu s videom. Niektoré slovenské médiá systematický sťahujú videá z YouTube a vkladajú ich do svojho prehrávača s vlastnou reklamou. Denne to robí napríklad stránka Tivi.azet.sk. Ona a ďalšie stránky (napríklad Free.zoznam.sk) to môžu robiť prakticky beztrestne aj preto, že zahraniční autori si u nás len zriedkakedy uplatňujú svoje práva.

Médiá, ktoré odpovedali na otázky Denníka N, vyjadrili vôľu dodržiavať pravidlá spísané v kódexe. Nemožno však očakávať, že zmena nastane okamžite. Aj preto sa rozhodli zaviesť prechodnú edukačnú fázu. Tá potrvá od 1. apríla do 30. júna 2015.

„Hľadať drobné porušenia nie je cieľom, tieto sa dejú na dennej báze, a ‚vypátrať‘,  a riešiť ich  všetky by ani nebolo možné. Cieľom je a bude posúvať trh k štandardizácii, to jest získať čo najviac médií, ktoré budú dobrovoľne akceptovať nami odporučené zásady,“ vysvetľuje Michaela Slaninová z IAB Slovakia.

Obsah bude posudzovať komisia

Od 1. apríla začína fungovať komisia, ktorá má posudzovať podnety ohľadne dodržiavania kódexu. Môže tiež vykonávať kontroly, či médiá pri použití cudzieho obsahu postupovali v súlade s pravidlami.

Členovia komisie pre dohľad nad dodržiavaním kódexu:

  • Jaroslav Matyáš, Trend Holding (predseda)
  • Vladimír Kroupa, Spoločnosť 7Plus (podpredseda)
  • Branislav Karvaš, Zoznam
  • Peter Bárdy, Azet.sk
  • Ivan Sámel, iSita
  • David Csino, MAC TV
  • Ladislav Kováč, Mafra Slovakia
  • Marek Vidovič, Modrý koník
  • Martin Čorej, Petit Press
  • Andrea Szőcsová, Mafra Slovakia

„O názor komisie môže požiadať každý. Podmienky podania otázok alebo podnetu zverejníme na našej stránke. Rozhodnutia a odporúčania komisie nebudú zverejnené. Komisia však môže zverejniť časti podnetu alebo otázok (bez identifikácie dotknutej osoby alebo média), ktoré bude považovať za edukačné,“ vraví Slaninová.

V prípade, že bude médium porušovať kódex, komisia ho môže napomenúť a vyzvať na odstránenie nedostatkov. Ak to v primeranej lehote neurobí, môže byť vylúčené zo združenia IAB alebo môže byť vyradené z merania návštevnosti AIMmonitor.

Spravodajstvo má v zákone výnimku

V žurnalistike sa úplne bežne stáva, že médiá píšu napríklad o tom, čo dnes zistili redaktori denníka New York Times. Aký je rozdiel medzi týmto príkladom a konaním niektorých médií, ktoré kradnú texty, obrázky a videá z iných médií?

„Na tzv. denné správy sa ustanovenia autorského zákona vôbec nevzťahujú a ich preberanie je z hľadiska autorského práva voľné,“ vysvetľuje Ján Lazur, advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c.

Súhlas na použitie obsahu sa teda nevyžaduje napríklad na použitie obsahu v spravodajstve.

Rovnaké pravidlá stanovuje aj vznikajúci kódex. Dodáva však, že vždy musí byť uvedené meno autora a zdroj.

Neprimeraná ochrana tlačových agentúr

Kódex je oproti autorskému zákonu prísnejší pri otázke citovania informácií zo spravodajského servisu tlačových agentúr. Médiá vraj nemôžu takéto informácie citovať, ak nie sú v zmluvnom vzťahu s agentúrou. Túto pasáž kritizujú viacerí odborníci.

„Myslím si, že by sa mala dodržiavať všeobecne tolerovaná zvyklosť, že krátke citácie sú de facto reklamou pre agentúru,“ myslí si český odborník na médiá Karel Hvížďala.

Český kódex, ktorý vznikol v roku 2012, podobné ustanovenie nepozná. „Som trochu nesvoj ohľadne toho, aké situácie má také ustanovenie vlastne riešiť,“  vraví Aleš Miklík, člen českej komisie samoregulácie obsahu.

„Chápem motiváciu spravodajských agentúr chrániť svoj ‚tovar‘, ale osobne by som očakával, že v praxi takýto záväzok povedie skôr k nárastu sporov ohľadne toho, čo je už prevzatie obsahu a čo je citácia v rámci zákonnej licencie.“

Právnik Ján Lazur dodáva, že autorský zákon je novému kódexu nadradený, a preto je a bude možné aj naďalej preberať krátke citácie zo slovenských a svetových agentúr.

„Týmto bodom sa komisia zaoberala hneď na svojom prvom zasadnutí. Pripravujeme pre valné zhromaždenie návrh na úpravu tohto bodu,“ prezradila Slaninová z IAB Slovakia. Valné zhromaždenie by malo zasadať v júni, problematickú pasáž chcú mierne upraviť.

Samoregulácia je vždy účinnejšia

Aleš Miklík, riaditeľ médií spoločnosti Internet Info a člen komisie samoregulácie obsahu v Sdružení pro internetový rozvoj (SPIR)

Pravidlá preberania obsahu na webe si české médiá vytvorili ešte v roku 2012. Aké sú ich skúsenosti? Sú dnes české médiá na internete slušnejšie? Odpovedá Aleš Miklík, riaditeľ médií spoločnosti Internet Info a člen Komisie samoregulácie obsahu v Sdružení pro internetový rozvoj (SPIR).

Kto v Česku inicioval vznik etického kódexu preberania obsahu na internete?

Vzniku kódexu predchádzala dlhšia diskusia medzi vydavateľmi, ktorí cítili potrebu vniesť súlad medzi právne normy a úplne odlišnú realitu plnú prevzatých a skopírovaných správ. Silný hlas v tom mala napríklad agentúra ČTK, ktorú trápilo množstvo agregátorov správ, teda webov, ktoré preberajú časti článkov z mnohých spravodajských zdrojov, často vrátane grafiky a bez súhlasu pôvodného zdroja. Jeden z nich dokonca priamo konkuroval ČTK tým, že z takto prevzatého obsahu ponúkal platené analýzy. V súčasnej dobe už ich význam nie je taký veľký, ale vtedy išlo o pomerne známe a navštevované weby, ktoré profitovali z cudzieho obsahu.

V roku 2012 veľkí vydavatelia (Economia, Mafra, ČTK, Ringier, Centrum Holdings) vytvorili dokument Čo sa smie a nesmie pri využívaní obsahu na internete, ktorý obsahoval podstatné myšlienky na prácu s obsahom na webe. Z neho neskôr vzišiel samotný Etický kódex, ku ktorému sa prihlásili všetci vydavatelia združení v SPIR-e. Okrem výkladu autorského zákona obsahuje aj odporúčané postupy pre typické príklady z praxe.

Aký mal byť cieľ kódexu?

Ako som spomínal vyššie, vznik kódexu bol motivovaný aj konkrétnymi problémami väčších producentov obsahu s príliš voľným výkladom práva zo strany menších internetových projektov.

Okrem toho však bolo treba vniesť jasné pravidlá aj medzi vydavateľov samotných, ktorí dovtedy vlastné spory nemali podľa čoho riešiť – ak teda nepočítame autorský zákonník. Tak ďaleko však nikdy nezašli vzhľadom na rozsah káuz a veľkosť trhu, kde sa každý s každým pozná a musia spolu nejako vychádzať. Samoregulácia je vždy účinnejšia.

Ako na kódex zareagovali české vydavateľstvá? Bránili sa proti jeho uplatňovaniu, alebo zmenili svoje interné postupy tak, aby ho v čo najväčšej miere dodržiavali?

Keďže veľkí vydavatelia stáli pri vzniku kódexu od začiatku, boli prípadné nezhody vyjasnené a od chvíle jeho schválenia sa ním už museli riadiť. Niektoré pravidlá si zrejme vyžadovali zmenu určitých organizačných rutín (napríklad dôraz na zdrojovanie či správne citácie), ale povedal by som, že pre väčšinu z nich to nebol problém.

O niečo horšia bola situácia v prípadoch, ktoré boli v rozpore s autorským zákonom už pred vznikom kódexu, ale pre niektorých prevádzkovateľov boli natoľko zaujímavé, že v nich pokračovali aj naďalej. To je prípad napríklad neoprávneného preberanie videí z YouTube (vloženie videa do vlastného prehrávača s vlastnou reklamou a bez uvedenia zdroja). Domnievam sa však, že ak sa tieto prípady ďalej objavujú, ide už skôr o zlyhanie konkrétnych redaktorov než o redakčnú politiku.

V Česku prebehla veľká diskusia o citovaní zdrojov na internete, keď spravodajský portál iDnes.cz ohlásil, že bude odkazovať iba na tie stránky, ktoré odkazujú na nich. Ako sa tento spor skončil?

Odkazovanie je v kódexe spomenuté ako odporúčané, aj keď osobne by som bol radšej, keby bolo povinné. Pri úpravách kódexu som to aj navrhoval. Je to totiž dlhoročná bolesť českého onlinu, kde hlavne pôvodne printové redakcie chápu odkazy ako potenciálne rizikové pre udržanie čitateľov. Svoju úlohu určite zohráva aj nevyhnutná rivalita. Bude asi ešte chvíľu trvať, kým povedomie o správaní čitateľov a pokročilejšie metriky návštevnosti zmenia toto dinosaurské uvažovanie.

V súčasnej dobe okolo odkazov nie sú veľké spory, ale je tiež pravda, že je to skôr v dôsledku zmierenia sa so situáciou. Odkazuje sa stále minimálne, a nie je to len záležitosť iDnesu.

Máte pocit, že kódex za takmer tri roky svojej existencie prispel k slušnejšiemu preberaniu obsahu českými médiami? Robili ste analýzu, či sa médiá zmenili?

Analýzu sme nerobili, ale ak vychádzam z čisto subjektívneho pocitu, situácia je naozaj lepšia. Síce spomenuté odkazy stále nie sú pravidlom, ale ak niektorý väčší web preberá správu od niekoho iného, ​​už vie odkaz použiť.

Autority SPIR-u a kódexu určite pomáhajú proti najväčším prehreškom. Dôležité tiež bolo definovanie vzájomných kontaktov pre riešenie problémov – takže kým predtým hneď nastupoval právnik, dnes zástupca vydavateľa zavolá svojmu náprotivku v konkurencii.

Kódex síce nehrá takú úlohu napríklad pri krádežiach celého textu malými webmi či blogermi, s ktorými sa asi každé vydavateľstvo občas stretáva, ale aj tam pomáha edukáciou.

Akými prípadmi sa najčastejšie zaoberá Komisia pre samoreguláciu? Koľko podnetov dostáva?

Podnetov nechodí veľa. Podávať ich môže ktokoľvek, ale zo strany občanov si ich veľa nevybavujem, čo je asi škoda. Nastavené zrkadlo by nám vydavateľom mohlo pomôcť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie