štvrtok

Narodila sa ako Heidi, dnes je z nej Andreas. Výsledok štátom riadeného dopingu vo východnom Nemecku

Heidi Kriegerová bola v minulosti úspešnou reprezentantkou východného Nemecka vo vrhu guľou. Nevedela, že sa jej darí vďaka vysokým dávkam dopingu, ktoré ju neskôr prinútili k zmene pohlavia.

„Mal som 16 rokov, keď mi tréner pridal k vitamínom, ktoré som užíval, ešte nejaké modré tabletky. Tie neboli v pôvodom balení a nevedel som, o čo ide. Tréner však povedal, že sú to podporné prostriedky, a ja som mu dôveroval,“ začína svoje rozprávanie Andreas Krieger vo videu pre Nemeckú antidopingovú agentúru.

Modré tabletky odvtedy užíval každý deň, a keď neskôr výrazne pribral a jeho výkony napredovali, považoval to za výsledok tréningovej práce. Aj zlatú medailu z atletických majstrovstiev Európy, ktorú získal v roku 1986, vnímal ako prirodzené odzrkadlenie úsilia vynaloženého v príprave.

Pravdu sa Andreas dozvedel až v roku 2000, keď v Nemecku vyšetrovali vinníkov zodpovedných za štátom riadený dopingový program vo východnom Nemecku.

Až vtedy rodák z Berlína pochopil, čoho bol súčasťou v období končiacej sa studenej vojny. V období, keď Andreas Krieger ešte nebol Andreasom, ale Heidi Kriegerovou ‒ úspešnou východonemeckou reprezentantkou vo vrhu guľou.

Uznanie, od toho som bol závislý

Heidi Kriegerová sa narodila v roku 1965 v Berlíne, ktorý v tom čase už štyri roky rozdeľoval betónový múr – symbol studenej vojny.

Kým západná strana mesta sa hlásila ku kapitalizmu, východná strana, v ktorej Heidi vyrastala, bola súčasťou východného Nemecka a to bolo súčasťou sovietskeho bloku ‒ zoskupenia štátov, ktoré presadzovali ideológiu socializmu.

Rivalita medzi Východom a Západom sa v studenej vojne premietala do všetkých oblastí života vrátane športu. Ten bol dôležitou súčasťou socialistickej ideológie a Heidi sa preto v 10 rokoch, tak ako mnoho východonemeckých detí, prihlásila na šport.

„Oslovila ma atletika, zdala sa mi veľmi zaujímavá, tak som v nej pokračoval, pretože mala veľa disciplín: vrh guľou, hod oštepom, beh, šprint. A veľmi ma to bavilo. Keď som mal 14 rokov, vybrali ma do športovej školy a môj denný režim sa zásadne zmenil,“ spomína si.

Nasledoval každodenný tréning v klube Dynamo Berlín aj prvé športové úspechy vo vrhu guľou, vďaka ktorým sa Heidi dočkala uznania, ktoré v triede nikdy nedostávala. „Dávalo mi to pocit, že niekam patrím. Dostávalo sa mi uznania a od toho som bol naozaj závislý.“

Dokument o Andreasovi Kriegerovi:

Keď mala Heidi 16 rokov, jej výkony dosiahli medzinárodnú kvalitu a funkcionári vo východnom Nemecku uznali, že nádejná guliarka je už dostatočne dobrá, aby k vitamínom a výživovým doplnkom pridala aj efektívnejšie podporné prostriedky. To, že nie sú legálne a že môžu drasticky ovplyvniť život mladého dievčaťa, bolo v tom čase druhoradé.

„Dopingové látky boli predmetom výskumu štátu a ten ich presadzoval. Bol to takzvaný ‚Štátny plán číslo 1425‘ ‒ systematický plán, ktorý zabezpečoval všetko od výskumu dopingu až po jeho podávanie športovcom,“ hovorí Andreas o tom, do čoho bol zatiahnutý, keď mal 16 rokov a ešte bol dievčaťom.

Tak ako ostatní športovci, aj Heidi mala k trénerovi blízky vzťah, ktorý mnohí tréneri vo východnom Nemecku zneužívali. „Poznal som mnohých trénerov, ktorí urobili mnoho vecí len preto, aby uspokojili svoje vlastné ego. K tomu patrilo aj podávanie dopingových látok športovcom,“ hovorí.

Dopovala dvakrát viac ako dospelí muži

Keď mala Heidi 17 rokov, dopovali ju takmer dvojnásobnými dávkami steroidov ako dospelého kanadského

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96141 z vás dostáva správy e-mailom