Denník N

Religionistka: Náboženská viera nie je garantom vyššej morálnosti

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ľudia si prečítali príbeh o človeku, ktorý v mladosti týral zvieratá a ako dospelák sa dopustil niekoľkých násilných činov, ktoré vygradovali do vrážd a zohavení piatich bezdomovcov. Išlo skôr o veriaceho či neveriaceho človeka?

Ruský spisovateľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij napísal, že ak sa ľudia vzdajú Boha, morálka zanikne a všetko bude dovolené.

Dostojevskij nemal pravdu. Spoločnosti, ktoré sú najviac sekulárne – škandinávske krajiny alebo Nový Zéland –, patria k tým vôbec najstabilnejším a najmierumilovnejším na svete.

„Veľmi dlho sa drží predstava, že svetové náboženstvá sú výlučnými strážcami morálky. Lenže vedecké poznatky, obzvlášť z posledných rokov, nás učia, že náboženská viera nie je garantom vyššej morálnosti,“ vraví pre Denník N religionistka Eva Kundtová Klocová z HUME lab – Laboratória pre experimentálne humanitné vedy z Masarykovej univerzity v Brne.

Vedkyňa a jej početný tím kolegov z viacerých laboratórií po celom svete vydali tento mesiac článok v časopise Nature Human Behaviour, v ktorom zistili, že ľudia majú k ateistom predsudky, lebo morálny prečin vo vymyslenom príbehu pripisovali skôr im ako veriacim ľuďom.

Výskum v 13 krajinách

Viaceré prieskumy zo Spojených štátov – krajiny, ktorá je zo západných demokracií najviac religiózna – radia ateistov v krajine k jednej z najviac stigmatizovaných skupín.

V USA je prakticky nemožné, aby sa prezidentom stal neveriaci človek. Ľudia tam ateistom nedôverujú, rovnako ako ani páchateľom znásilnení, a za nevestu či zaťa by si v krajine prialo mať ateistu najmenej ľudí.

Kundtová Klocová a jej kolegovia chceli zistiť, či podobnými predsudkami voči ateistom trpia ľudia aj inde vo svete. Výskum spravili v 13 krajinách sveta na piatich kontinentoch.

Na pestrom zozname boli krajiny, ktoré sú vysoko sekulárne (Holandsko, Fínsko a iné), vysoko náboženské (India, Spojené arabské emiráty a iné), prevažne kresťanské, moslimské, hinduistické, budhistické alebo sekulárne. Niektoré štáty boli vysoko industrializované, iné boli skôr vidiecke.

Vysokoškolskí študenti

„Za úlohu som mala zber dát v Česku,“ vysvetľuje česká religionistka. „Našu vzorku tvorili výhradne vysokoškolskí študenti Masarykovej univerzity v Brne,“ dodáva odborníčka.

Na námietku, či ide o reprezentatívnu vzorku, vedkyňa odpovedala: „Naši respondenti boli väčšinou z prvých ročníkov štúdia. S najvyšším dosiahnutým vzdelaním (stredné s maturitou) sa radia medzi tretinu celkovej populácie. Zámerne sme vyberali študentov z rôznych fakúlt a odborov, aby sa dala predpokladať variabilita obsahov vzdelania a rovnako záujmov či schopností,“ vraví Kundtová Klocová.

Príbeh o sadistovi a vrahovi

Účastníkom experimentu prečítali príbeh o človeku, ktorý v mladosti týral zvieratá a ako dospelák sa dopustil niekoľkých násilných činov, ktoré vygradovali do vrážd a zohavení piatich bezdomovcov.

Ľudí v experimentálnej skupine sa pýtali, či je pravdepodobnejšie, že taký človek je učiteľ, alebo učiteľ, ktorý zároveň neverí na žiadnych bohov. V kontrolnej skupine sa pýtali, či ide skôr o učiteľa, alebo učiteľa, ktorý je aj veriaci.

Z teórie pravdepodobnosti vyplýva, že pravdepodobnejšia je vždy prvá možnosť, pretože ide o širšiu skupinu, ktorá zahŕňa podmnožiny učiteľov s ďalšími dodatočnými vlastnosťami (veriaci, neveriaci a iné) (kombinačný omyl).

Ľudia v experimentálnej aj kontrolnej skupine by preto mali odpovedať, že pravdepodobnejšia možnosť je vždy tá prvá, to znamená, že ide o učiteľa (bez ďalších prídavných znakov o jeho viere a neviere).

Predsudky k ateistom

Keď vedci porovnali výsledky medzi experimentálnou skupinou (učiteľ alebo neveriaci učiteľ) a kontrolnou skupinou (učiteľ a veriaci učiteľ), zistili, že respondenti považovali za mučiteľa, sadistu a viacnásobného vraha skôr neveriaceho učiteľa ako toho veriaceho.

„Vo všeobecnosti je u ľudí zhruba dvakrát pravdepodobnejšie, že extrémny príklad nemorálneho správania prisúdia skôr ateistovi ako veriacemu človeku,“ píše sa v štúdii.

Kundtovej Klocovej sme sa opýtali, prečo si ako príbeh vo svojej štúdii vybrali extrémny príklad mučenia a vraždenia. Vedkyňa odpovedala, že „sme sa naschvál zamerali na extrémne príklady amorálnosti, aby sme zistili, či aj také ohavné správanie spájame s ateistami, alebo nie. Ukázalo sa, že áno“.

Vedkyňa dodala, že prevažne americkej vzorke respondentov dali riešiť ďalšie morálne dilemy spojené s menšími prehreškami, napríklad o žene, ktorá nezaplatila za účet v reštaurácii. „Aj tam sme našli predsudky voči ateistom,“ vraví česká religionistka.

Hlavné zistenie výskumu zhrnuli vedci takto: „Naše výsledky poskytujú silné dôkazy, že ľudia trpia extrémnymi intuitívnymi predsudkami voči ateistom.“

Náboženstvo nemá patent na morálku

Pozoruhodné je, že uvedenému skresleniu pripisovať nemorálne správanie predovšetkým ľuďom bez viery podliehali aj samotní ateisti. „Je to zrejme preto, že naprieč viacerými krajinami je spojenie náboženstva a morálky také silné a je tu tak dlho, že sme naše intuície v krátkom čase sekularizácie nedokázali ešte opraviť,“ vraví religionistka.

Najmenej predsudkov voči ateistom mali vo Fínsku a na Novom Zélande. Česko obsadilo piatu priečku z 13 krajín, posledná skončila India. „Fínsko má vynikajúci vzdelávací systém, chyby v uvažovaní sa tam dopustili najmenej. Ukazuje to, že vzdelanie môže fungovať ako vhodný nástroj na boj s predsudkami.“

Kognitívni religionisti špekulujú, že v monoteistických náboženstvách fungoval vševediaci Boh ako strážca morálky, pretože dohliadal na všetky naše kroky a zabraňoval tak tomu, aby sme sa správali amorálne v situáciách, kam naši priatelia, rodina či iní ľudia nevideli.

Krádež, znásilnenie či iný zločin si preto prípadný páchateľ dobre rozmyslel, lebo vedel, že ho „vidí“ vševediaci Boh, ktorý ho za jeho činy bude jedného dňa súdiť.

Kundtová Klocová k tomu dodala, že náboženstvo nemá patent na morálku, pretože uvedené funkcie dokáže suplovať aj sekulárny štát v prípade, že má dobre fungujúce súdnictvo, políciu či iné zložky štátu, ktoré páchateľov spravodlivo potrestajú a vďaka ktorým sa ľudia cítia bezpečne a pohodlne.

Morálka je staršia ako náboženstvo

Odborníčka vraví, že „morálka je staršia ako náboženstvo“, a dodáva: „Základy morálky máme spoločné s našimi neľudskými príbuznými (napríklad ľudoopy a iné, pozn. red.).“

Pri mnohých živočíšnych druhoch pozorujeme prejavy empatie, sympatie, záujem o blaho celej skupiny či zmysel pre spravodlivosť. Nedávno sme napríklad písali o štúdii, podľa ktorej sa šimpanzy učenlivé (lat. Pan troglodytes) vzdali vlastnej sladkej odmeny, aby tak pomohli inému šimpanzovi, s ktorým neboli príbuzné.

Popredná odborníčka na primáty Jane Goodallová pre Denník N v minulosti o morálnom správaní šimpanzov povedala: „Pri šimpanzoch pozorujeme empatiu, súcit, toleranciu a aj skutočný altruizmus. Pamätám sa na jednu sirotu, volal sa Mel. Mal tri roky, keď mu zomrela matka. Nemal súrodencov, musel sa postarať sám o seba a hrozilo, že zomrie. Adoptoval si ho 12-ročný samec Spindle, aj keď to preň znamenalo množstvo starostí. Neboli v žiadnom príbuzenskom zväzku.“

Dostupné z: doi:10.1038/s41562-017-0151

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Kognitívna religionistika

Veda

Teraz najčítanejšie