Denník N

Nutričná špecialistka: Rozdiel medzi bielym a hnedým cukrom je minimálny a vegánstvo je nevhodné pre deti a tehotné

Judita Páleníková je nutričná špecialistka. Foto – archív J. P.

Existujú dva extrémne vzťahy k výžive: buď ju ľudia majú na poslednej priečke, alebo ju riešia až príliš a vyznávajú až kult zdravej výživy, vraví nutričná špecialistka Judita Páleníková. „Správny postoj k výžive je, keď bude normálnou súčasťou nášho života a nebudeme ju zanedbávať ani obsesívne sledovať,“ hovorí.

V rozhovore sa dočítate: 

  • čo spája rôzne typy diét,
  • čo si myslieť o jedle z rýchleho občerstvenia,
  • či je hnedý cukor lepší ako biely,
  • či mlieko zahlieňuje a či konzumovať mliečne výrobky,
  • či by sme mali vylúčiť z jedálneho lístka potraviny z bielej múky,
  • či sú biopotraviny aj zdravšie potraviny,
  • či by sme mali dodržiavať pôst a aké mýty sú spojené s detoxom,
  • či sa vytvára závislosť od lepku a či by mali byť na bezlepkovej diéte aj zdraví ľudia,
  • aké má vegánstvo riziká a či by sme sa mali stravovať ako naši pravekí predkovia (paleo diéta),
  • či je konzumácia rýb bezpečná, ak sú moria a oceány znečistené,
  • či by rodičia mali deti vzdelávať, čo sa týka výberu stravy.

Aká je hlavná chyba, ktorej sa ľudia dopúšťajú, ak chcú schudnúť úpravou stravy?

To, že skáču z jednej populárnej diéty na druhú. Najprv skúsia delenú stravu, potom nízkosacharidovú a neskôr ešte, povedzme, nízkotučnú. Zabúdajú pritom na kalorický deficit, čiže základný krok, ktorý musia spraviť, aby vôbec mohli pomýšľať na redukciu hmotnosti. Kalorický deficit znamená, že váš energetický príjem je nižší ako výdaj. Bez toho sa schudnúť nedá. Až potom, keď toto zvládnete, môžete pomýšľať na rôzne kombinácie jedál, ich načasovanie a výber jednotlivých potravín.

Odporučili by ste človeku nejakú konkrétnu diétu?

Ani nie. Problémom viacerých diét je, že nám hovoria, že musíme presne nasledovať ich akože zaručený postup a že predstavujú jedinú správnu cestu k schudnutiu. To nepovažujem za správne, lebo sami sme svedkom toho, že rôzni ľudia schudnú na rôznych diétach. Nejde ani tak o to, čo zo stravy odstránime, ale skôr o to, že by sme sa mali zmestiť do určitého energetického príjmu. Podľa našich chuťových preferencií si potom môžeme vybrať diétu, ktorá nám najviac vyhovuje. Môžeme napríklad obmedziť sacharidy, ak vieme, že sa dokážeme vzdať chleba, ale nie mäsa.

Čo spája rôzne diéty?

Obmedzenie energetického príjmu. Základné postupy naprieč diétami sú podobné a spočívajú v redukcii sladkostí, obmedzení pečiva alebo vo väčšom pohybe. Niekedy majú diéty zbytočne prísne pravidlá, ktoré nás môžu doviesť k nutričným deficitom alebo po nich nastane jojo efekt, čiže ešte väčšie priberanie. V takých prípadoch je lepšie ísť do menej prísnych pravidiel, niečoho, o čom si vieme predstaviť, že to budeme dodržiavať dlhodobo, aby sme sa nepozerali stále na hodinky a neodrátavali dni v kalendári, kedy budeme môcť konečne skončiť s diétou a začať jesť ako predtým.

Judita Páleníková (1988)
je nutričná špecialistka. Výživu vyštudovala na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. V roku 2014 založila v Prešove profesionálnu výživovú poradňu JUDIT IT a pracuje aj ako konzultantka v prešovskom alergioimunologickom centre Alergoimun, kde sa špecializuje na potravinové alergie a intolerancie. Vyučuje odborný predmet Klinická dietológia na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach. Vo voľnom čase píše články na blogu Zápisky nutriholičky, pomocou ktorého sa snaží vyvracať rôzne mýty a hoaxy o výžive.

Dá sa schudnúť iba zmenou stravy alebo je nevyhnutná aj zvýšená fyzická aktivita?

Nerobme si ilúzie, že sa nepotrebujeme hýbať, aby sme schudli. Na druhej strane si nemyslím, že si okamžite musíme kúpiť permanentku do posilňovne, aby nás tam driloval fitnes tréner. No veľmi pomôže, ak k úprave stravy zaradíme aj nejaký druh pohybu. Bežným ľuďom so sedavým zamestnaním pomôže už to, ak prídu do práce na bicykli namiesto autom alebo ak chodia po schodoch, a nie výťahom. Ak k tomu prirátame nejakú tú túru cez víkend a prechádzky v pracovné dni, je to super. Takýto pohyb je zadarmo a pekne nám zvýši energetický výdaj, takže chudnutie je efektívnejšie aj bez veľkého odopierania.

Judita Páleníková. Foto – archív J. P.

Aké sú najväčšie prehrešky, ktorých sa pri stravovaní dopúšťame? Je to jedlo z rýchleho občerstvenia a sladené nápoje?

S nárastom kultúry zdravšieho životného štýlu pribúda čoraz viac ľudí, pre ktorých je fastfood sprosté slovo. V poradni skôr vidím, že problém so stravovaním je, že na stravu nemáme čas a nemáme v nej systém. V práci často nemáme čas riešiť jedlo, tak buď nejeme, alebo jeme rôzne somarinky. Dáme si malú sladkosť alebo v lepšom prípade orechy, ktoré nás prenesú z jedného bodu dňa do druhého. Keď prídeme domov, tak sa to začne: otvoríme chladničku a jeme až do desiatej večer. Povedala by som, že sú dva extrémne vzťahy k výžive: buď ju ľudia majú na poslednej priečke, alebo ju riešia až príliš a vyznávajú až kult zdravej výživy. Správny postoj k výžive je, keď bude normálnou súčasťou nášho života a nebudeme ju zanedbávať ani obsesívne sledovať.

Čo je vlastne na jedle z rýchleho občerstvenia zlé a nezdravé?

Takzvané fastfoody sú rôzne a nedá sa zovšeobecňovať. V poslednom čase sa ocitli pod tlakom verejnosti a boli nútené pridať do ponuky aj niečo zdravšie. Vidíme, že napríklad McDonald’s má šaláty a iné produkty, bohužiaľ, nedá sa povedať, že by mali menej kalórií. Ideou fastfoodu je dodať nám rýchlo a za pochodu energiu, aby sme sa zasýtili. V jednu chvíľu skonzumujeme veľké množstvo kalórií. Nemá to dlhodobý účinok a sýtivosť, ktorú by sme od jedla vyžadovali.

Foto – Fotolia

Aký je váš názor na sladidlá? Je hnedý cukor lepší ako biely?

Mnohí ľudia si myslia, že ak sladia medom alebo hnedým cukrom, tak sa automaticky vyhýbajú rizikám plynúcim zo zvýšenej konzumácie cukru. V skutočnosti sa rafinovaný biely cukor líši od uvedených sladidiel iba tým, že nemá žiadne dodatočné nutričné benefity, pretože neobsahuje žiadne minerálne látky a vitamíny. Aj keď hnedý cukor obsahuje stopy minerálnych látok a vitamínov, ide o množstvo, ktoré je absolútne zanedbateľné a pre nás takmer bezvýznamné. Navyše hnedý cukor automaticky neznamená trstinový cukor, treba pozorne čítať etikety a nenalákať sa len na hnedú farbu. Cukor, med aj hnedý trstinový cukor sú zmesou najmä glukózy a fruktózy, majú veľmi podobné zloženie a rozdiely vo vplyve na zdravie sú minimálne.

Čím by sme mali sladiť?

Po chuťovej stránke uprednostňujem javorový sirup, ale ide o výhradne moje preferencie. Viem, že je to sladidlo a jeho množstvo musím mať pod kontrolou. Ak človek trpí nadmernou chuťou na sladké a nevie s tým bojovať, potom existujú alternatívy v podobe čoraz populárnejšej stévie alebo xylitolu. Ide o náhradné sladidlá. Argumentom za ich používanie je, že sú nekalorické, že nedvíhajú krvný cukor, čo je niekedy pravda, ale nie nevyhnutne. Navyše nám nepomáhajú bojovať s bažením po sladkom. Kokosový cukor je teraz veľmi populárny, ľudia ho pridávajú všade, ale mali by vedieť, že aj tento cukor má kalórie a zvyšuje hladinu krvného cukru.

Aký je váš názor na mlieko a mliečne výrobky?

Som absolútne proti vylučovaniu hlavných potravinových skupín z jedálneho lístka. Mlieko, mliečne výrobky, mäso, sacharidy, zelenina a ovocie majú v jedálnom lístku svoje miesto. Nepresvedčili ma občasné štúdie, ktoré prichádzajú s varovaniami týkajúcimi sa konzumácie mlieka, nie je ich zatiaľ dostatok. Väčšina súčasných poznatkov hovorí skôr v prospech mlieka a mliečnych výrobkov. Obsahujú vápnik, vitamín D či bielkoviny. Ide o jeden z hlavných zdrojov bielkovín v strave. Čo sa týka obsahu mliečneho tuku – čiže sporu nízkotučné verzus plnotučné produkty –, nezastávam názor, že by sme sa mali báť mliečneho tuku a konzumovať výhradne nízkotučné mliečne výrobky. Na bežný konzum odporúčam konzumovať skôr polotučné mliečne výrobky s tým, že by sme do jedálneho lístka mohli občasne zaraďovať aj tie plnotučné, napríklad bryndzu.

Zahlieňuje mlieko?

Sú ľudia, ktorým môže konzumácia mlieka dočasne navodiť pocit akéhosi zahlienenia, ale ide skôr o veľmi subjektívny príznak, ktorý môže vyplývať z iných ťažkostí. Inak je to skôr mýtus, ktorého najväčšie nebezpečenstvo spočíva v nežiaducom obmedzovaní konzumácie mliečnych výrobkov, a to aj v prípade detí.

Foto – Fotolia

Čo si myslíte o potravinách z bielej múky?

Na Slovensku konzumujeme dosť veľa pečiva a celkovo sacharidov. Je to lacnejšie v porovnaní s mäsom a možno je to aj kultúrna záležitosť. V jedálnom lístku máme veľa chleba, múčnych pokrmov, halušiek, pizze a cestovín. Keď niečo máme na obed, veľakrát to dojedáme na večeru. Ak človek obmedzí takéto produkty v strave, po čase zaznamená redukciu hmotnosti. Čo sa týka bielej múky, musíme rozlišovať energetickú hodnotu a nutričnú hodnotu. Biela múka má takmer totožnú energetickú hodnotu ako celozrnná múka. Keď biele pečivo nahradíme celozrnným, nijakým spôsobom si neuberieme z energetického príjmu. To znamená, že aby sme schudli, musíme upraviť aj množstvo. Na druhej strane, celozrnná múka má vyššiu nutričnú hodnotu ako biela múka, má viac minerálnych látok a vitamínov. Ak si v prvom kroku upravíme celkový energetický príjem, tak v druhom kroku si môžeme upraviť aj výber stravy, napríklad tak, že zameníme biele pečivo za celozrnné. Ak by sme len vymenili biele pečivo za celozrnné a čakali, že schudneme, nedočkali by sme sa.

Plynie z konzumácie produktov z biofariem nejaká zásadná zdravotná výhoda?

Museli by sme sa baviť o konkrétnych potravinách, ale vo všeobecnosti nie. Biopotraviny neznamenajú aj zdravšie potraviny. Oceňujem, že ľudia začali viac dbať na kvalitu potravín, lebo tak vyvíjajú tlak aj na veľké reťazce, aby sa ich produkty zlepšili. Určite by sme nemali byť pasívni a jesť len to, čo nám ponúkajú veľké reťazce, ale označenie „bio“ plní niekedy úlohu skôr marketingového nástroja. Ľudia to počujú a majú pocit, že ak si kúpia „bio“, kúpia si niečo, čo je až superpotravina so zázračnými vlastnosťami a zdravotnými účinkami. Ale to nie je pravda.

Odporučili by ste aj ľuďom, ktorí nie sú celiatici, aby boli na bezlepkovej diéte?

Bezlepková diéta je výhradne liečebná diéta, ktorá je určená pre celiatikov, prípadne ľudí, ktorí sú alergickí na lepok. Existuje ešte skupina ľudí, ktorí majú takzvanú neceliatickú citlivosť na lepok (z angl. non-celiac gluten sensitivity). Niektorí gastroenteorológovia diagnózu stále neuznávajú, ale veľa ľudí si myslí, že to má. Je to ľudovo povedané intolerancia na lepok. Pacient vraví, že trpí tráviacimi ťažkosťami, sleduje, kedy sa prejavujú, a zistí, že keď neje lepok, problémy vymiznú. Tak ide na bezlepkovú diétu. Tu treba dôrazne varovať, že predtým, než sa budeme podomácky púšťať do nejakých bezlepkových diét, mali by sme absolvovať vyšetrenie u gastroenterológa či iného odborníka. Pretože keď budeme dlhodobo dodržiavať bezlepkovú diétu, diagnostika bude značne sťažená.

Keď vyjdú testy negatívne, no aj tak máme pocit, že nám lepok v strave nerobí dobre, môžeme vyskúšať to, že lepok na niekoľko týždňov vysadíme, aby sme sledovali, či problémy pominú. Ale pozor: to, že nám po vysadení lepku dočasne vymiznú ťažkosti, ešte neznamená, že problém bol v lepku. Môže to viesť k tomu, že prestaneme pátrať po skutočnej príčine, ktorá môže byť úplne inde. Považujem za zavádzajúce až za vyložene klamlivé niektoré tvrdenia, napríklad, že lepok spôsobuje zápal aj u zdravého človeka, prípadne že od lepku sa vytvára závislosť, že lepok lepí črevá a iné šialenosti. Toto treba rázne dementovať, sú to mýty.

Chudne sa po bezlepkovej diéte?

Nevidím dôvod, prečo by sa z toho malo chudnúť. Dochádza jedine k tomu, že človeku sa zúži výber potravín a obmedzí celkový energetický príjem. Z toho možno plynie nejaká redukcia hmotnosti. Ale bezlepková diéta nie je primárne redukčná diéta a nie je to niečo, čo slúži na redukciu hmotnosti.

Je konzumácia rýb bezpečná, ak vieme, ako veľmi sú moria a oceány znečistené?

Sama sa snažím v tejto téme vyznať, je veľmi ťažké dostať sa k informáciám o znečistení rýb. Vieme, že ryby sú zdrojom ťažkých kovov, napríklad ortuti, no na druhej strane výhody z konzumácie rýb sú veľké. Ryby sú vzácnym zdrojom omega 3-mastných kyselín, povedané laicky zdravých tukov, dobre stráviteľných bielkovín, vitamínu D, selénu či jódu. Nazvala by som ich nutričnou bombou. Ale áno, obsah ťažkých kovov môže byť problém, preto by som zvážila ich nadmernú konzumáciu. Oficiálne odporúčania hovoria o optimálnej dávke dvoch porcií rýb týždenne.

Poznáme ryby, ktoré sú náchylnejšie na obsah ťažkých kovov, ide hlavne o ryby, ktoré žijú dlhšie a sú predátory, ako žraloky či mečiare. V rybách, ktoré žijú dlhšie, sa môžu ťažké kovy kumulovať viac. Naopak, ryby ako sardinky, sardely, losos či slede by mali byť bezpečnejšie. Veľa závisí aj od miesta výlovu, veku ryby a iných faktorov. Tehotné ženy a iné rizikové skupiny by mali byť pri konzumácii rýb zvlášť obozretné, nutné je dôkladné tepelné spracovanie.

Je pravidelná konzumácia údenín bezpečná?

Ľudia sú vystrašení z rôznych vyjadrení, aby toto a hento nekonzumovali, lebo to škodí a spôsobuje rakovinu. Sme vystresovaní a nevieme, ktorá bije. Odpoveďou na tento stav je pestrá strava, to znamená, že pokiaľ konzumujeme všetko, znižujeme riziko, že niektorá potravina sa v našom jedálnom lístku vyskytuje príliš často. Uvediem príklad z nízkosacharidových diét. Ich propagátori hovoria, že sacharidy škodia alebo nie sú pre naše telo potrebné. No dobre, ale potom vzniká otázka, čo si dáme namiesto nich. Energiu musíme niekde nabrať, takže zdvihneme príjem bielkovín a tukov. Čiže potom títo ľudia naháňajú energiu vo forme mäsových výrobkov, klobás či slaniny.

Všetky extrémne spôsoby stravovania vedú k extrémnemu zníženiu nejakej živiny a extrémnemu zvýšeniu príjmu inej živiny, čo môže predstavovať potenciálne zdravotné riziko. Ak by sme sa držali pestrej stravy, všežravectva, že budeme jesť rastlinné aj živočíšne produkty, zeleninu aj ovocie, mliečne výrobky, mäso a obilniny, tak sa vzďaľujeme od rizika, že sa v našom jedálnom lístku vyskytne niečo v nadmernom množstve, čo nám spôsobí problémy.

Foto – Fotolia

Aký je váš názor na vegetariánstvo a vegánstvo? Dokážeme mäso či iné produkty, ktoré takí ľudia vyradia zo svojho jedálneho lístka, nahradiť inou stravou?

Vegetariánstvo zahŕňa veľmi širokú skupinu štýlov stravovania. Všeobecným princípom je čiastočné alebo úplné obmedzenie konzumácie živočíšnych výrobkov. V praxi sa najčastejšie stretávam s umiernenou formou vegetariánstva, že človek zo stravy vylúči mäso, ale konzumuje vajcia, mliečne výrobky či ryby. Ako zarytý všežravec sa s tým nestotožňujem, ale dospelý zdravý človek bez zvláštnych nutričných potrieb nie je bezprostredne ohrozený nutričnými deficitmi, ak prejde na uvedenú miernu formu vegetariánstva. Do určitej miery dokážeme živiny z mäsa nahradiť konzumáciou iných živočíšnych potravín, vajíčok, mliečnych výrobkov plus správnou kombináciou rastlinných bielkovín, strukovín a obilnín.

Čosi celkom iné je vegánstvo, kde sú zo stravy vylúčené hneď dve potravinové skupiny, mliečne výrobky a mäso. K tomu sa vylučujú vajíčka a v extrémnejších formách aj všetky živočíšne produkty vrátane medu a iných výrobkov. Nech si hovorí kto chce čo chce, vegáni patria medzi hlavných adeptov na deficienciu vitamínu B12. To môže viesť k závažným poruchám nervovej sústavy. Hoci pomocou vhodných doplnkov nie je celkom nemožné vyskladať si nutrične plnohodnotnú stravu, no je to podľa mňa veľmi náročné. Určite nesúhlasím s tým, že by išlo o zdravší variant stravovania. Vegánstvo so sebou nesie isté riziká, ktoré človek môže zvládnuť, ale nemusí. Tento typ stravovania vrátane menej prísnej formy vegetariánstva považujem za absolútne nevhodný pre deti a tehotné ženy.

Potrebuje zdravý človek s pestrou stravou užívať vitamíny v tabletkách a doplnky stravy?

Nie, zdravý človek konzumujúci pestrú stravu si nepotrebuje extra dodávať vitamíny. Sú špecifické prípady, keď sú zvýšené nároky na určité skupiny vitamínov, napríklad u tehotných žien je zvýšený nárok na kyselinu listovú a na železo. Aj pri ľuďoch s ochorením tráviaceho traktu niekedy treba suplementovať. Dôkladné vyšetrenie lekárom vrátane krvných testov vám napovie, či nejaký deficit máte, alebo nie. Podľa toho sa zariadite.

Koľkokrát za deň by sme mali jesť?

Nemyslím si, že záleží na presnom počte chodov, to by si mohol zvoliť každý podľa toho, ako mu to vyhovuje. Skôr som zástancom pravidelnosti, to znamená nemať medzi jedlami veľké medzery a nesústrediť všetky jedlá do jednej časti dňa. Ak by sme jedli napríklad 3-krát za deň, tak si to rozvrhnime na raňajky, obed a večeru. Na svojich klientoch vidím, že zaberá, ak majú výdatnejšie raňajky a ľahšie večere. Ak chceme obmedzovať sacharidy, dáva mi to väčší význam večer ako ráno. Nie preto, že ráno sa sacharidy správajú inak ako večer, ale skôr preto, že večer je človek pred televíziou, nepotrebuje toľko energie a ráno ho čaká celý deň plný aktivity. Tieto odporúčania sa určite nedajú zovšeobecniť, sú ľudia, ktorí raňajky celý život vynechávajú a vyslovene im to takto vyhovuje. Ak sa však takýto človek ocitne v mojej poradni a má obezitu, viem, že je čas na zmenu.

Odporučili by ste ľuďom pôst?

Reč je o prerušovanom hladovaní, ktoré má rôzne formy, napríklad že dva dni z týždňa jeme menej ako 500 kilokalórií za deň. Čiže klasické stravovanie je prestriedané odľahčenými dňami. Ďalšia forma prerušovaného hladovania je taká, že potiahneme nočný pôst a neraňajkujeme. Niektorí ľudia ani neobedujú a prvé jedlo dňa majú až popoludní. Dôležité je zmestiť sa do nastaveného príjmu makroživín. Sympatickejší mi je ten prvý spôsob, ale celkom nezavrhujem žiadne formy prerušovaného hladovania. Myslím si, že sú typy ľudí (najmä mladí a fyzicky aktívni), ktorým to môže prospieť.

Aký je váš názor na detox?

To slovo nemám vôbec rada. Detox v zmysle odstraňovania nánosov z čriev sú absolútne mýty. Ak máme pod detoxom na mysli akési odľahčenie, že v daný deň nekonzumujeme napríklad žiadne priemyselne spracované produkty a, naopak, zaradíme veľa zeleniny a ovocia, pričom dodržiavame pitný režim, to môže mať nejaký efekt, minimálne placebo. Budete sa cítiť lepšie, lebo budete žiť s pocitom, že pre seba niečo robíte. Pozor na rôzne komerčné detoxikačné prípravky, diéty a šarlatánov, ktorí na vás predajom týchto produktov zarábajú.

Čo si myslíte o paleo diéte, podľa ktorej by sme mali konzumovať predovšetkým to, čo naši pravekí predkovia, a nie napríklad mliečne výrobky, ktoré sú inováciou a naše telá sa na ne ešte dostatočne neadaptovali?

Nemôžeme ignorovať vývoj a adaptáciu. Preto si nemyslím, že by konzumácia sacharidov alebo mliečnych výrobkov, ktorá sa neodporúča pri prísnejších štýloch paleo diéty, bola škodlivá. Ak niekto inklinuje k tomu, že sacharidy v strave vo veľkom množstve nepotrebuje a radšej si dopraje viac mäsa, tak nech sa páči. Všetci sme iní, ale opäť pozor na to, aby sme nezachádzali do extrémov, aby tu nešlo o to, že to, čo extrémne znížime, kompenzujeme tým, že niečo iné extrémne zvýšime.

Je problém, ak do seba obedy len nahádžeme a nenajeme sa v pokoji?

Ak máme byť realisti, neviem si celkom predstaviť francúzsky štýl hodinového hodovania. Na druhej strane, nie je úplne dobré do seba jedlo rýchlo nahádzať. Keď niečo jeme len nad kuchynským drezom alebo cestou do práce, po psychologickej stránke akoby sme nezaregistrovali, že sme jedli, a nemáme pocit sýtosti ako v prípade, že by sme jedli v pohode. Ak človek do seba jedlo rýchlo nahádže, potom sa stále dojedá, lebo má pocit, že neuskutočnil akt jedenia.

Nie je problémom slovenskej kuchyne, že sa v nej vyskytujú ťažké jedlá a volíme také úpravy jedla, ktoré nie sú najzdravšie?

Ak by sme nezmenili potraviny vo svojom jedálnom lístku a zamerali sa len na zmenu úpravu stravy, že by sme vyprážané mäso vymenili za šetrnejšie úpravy, akými sú dusenie, varenie, opekanie alebo jemnejšie grilovanie s menším množstvo tuku, tak by sme znížili riziká vyplývajúce z konzumácie týchto potravín. Aj takýmto spôsobom si dokážeme ozdraviť jedálniček. Nielen výber potravín, ale aj ich spracovanie hrá veľmi dôležitú rolu.

Zatiaľ sme sa bavili len o dospelých ľuďoch. Ako by mali rodičia deti vzdelávať, čo sa týka výberu stravy?

Deti by vo výbere stravy nemali mať úplne voľnú ruku. Od skorého veku by sme ich mali učiť zodpovednosti vo výbere potravín. Keď vidíme, že dieťa inklinuje k väčšiemu výberu sladených nápojov a sladkostí, je na zodpovednosti rodiča, aby zasiahol a dieťa edukoval, nech si vyberá zdravšie potraviny.

Smoothie. Foto – TASR/AP

Je zlé, ak je doma na stole kokakola a iné sladené nápoje, ktoré dieťa lákajú?

Určite je to zlé. Deti možno neinklinujú k čistej vode, ale aj tak sa dá nájsť zlatý stred. Môžeme ich napríklad naučiť na čistú vodu s citrónom. Dnes sú veľmi populárne smoothies, ktoré sú z ovocia. Nápoj je nielen chutný, ale je aj vizuálne príťažlivý, je celý farebný a deťom by sa to mohlo páčiť. Určite ho uprednostňujem pred ovocnými šťavami. Keď pijeme klasické šťavy, musíme odšťaviť veľké množstvo ovocia do nejakého koncentrátu, ktorý pre nás predstavuje pomerne veľký zdroj cukru. Keď si robím smoothie, dám doň len tri kúsky ovocia a mám to na dvakrát, navyše sa pri tom zachová veľké množstvo vlákniny aj vitamínov.

Ako sa podľa vás varí v školských jedálňach?

O všeličo sa v nich pokúšajú, je tu obroda školského stravovania a vidím aj ochotu personálu školských jedální ozdravovať jedálne lístky a vymýšľať nové veci. No všeobecne platí, že strava v školách nespĺňa úplne všetky kritériá, ktoré by spĺňať mala z hľadiska zdravotného, výberu jedál či z hľadiska edukatívneho. Deti by mali v škole vidieť, čo je to zdravé jedlo. Ak ho nemajú doma, mali by ho mať aspoň v škole. Pamätám si situácie, keď chcel štát zakázať predaj sladkostí, čipsov či kolových nápojov v školských bufetoch. Niektorí rodičia sa ohradili, že je to jedno, lebo ak si to deti nekúpia v škole, urobia tak hocikde inde. Ale to je zlý argument, lebo škola by mala byť pre deti vzorom. Preto by sa v nej nemali predávať nezdravé potraviny.

Na internete kolujú rôzne odporúčania, ako by sme sa mali stravovať. Ako sa v nich môže vyznať laik?

To sa nedá. Od štátu musí vyjsť iniciatíva, aby tu vznikli odborníci na výživu, ktorí majú vzdelanie v medicíne, biochémii, patofyziológii, anatómii a iných odboroch, aby bežní ľudia vedeli, že toto sú experti, ktorým sa dá dôverovať. Učím na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach, odbor asistent výživy. Momentálne je to odbor, z ktorého nemajú študenti na Slovensku kam ísť. Najbližšie sa dá nutričná terapia študovať na vysokej škole na Lekárskej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Súčasná situácia na Slovensku je taká, že do výživy tu môže „kafrať“ každý, lebo každý zo seba môže urobiť výživového poradcu. Je na ľuďoch, aby si vyberali odborníkov. Všeobecná rada je nedôverovať niekomu, kto im hovorí o extrémoch a vraví: „Toto absolútne nesmieš jesť“, „Mäso nejedz, z toho budeš mať rakovinu“. Treba sa držať niekde v strede a nezachádzať do krajností.

Tento text ste mohli čítať vďaka vášmu predplatnému Denníka N.
Ak máte pripomienku alebo ste našli chybu, napíšte na editori@dennikn.sk.
Vážime si vašu podporu.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie