Denník N

Toto nie je turizmus, to je invázia. Domáci v obľúbených destináciách protestujú proti návštevníkom

Počet turistov v Španielsku láme rekordy, najviac ich navštevuje Barcelonu. Foto – TASR/AP
Počet turistov v Španielsku láme rekordy, najviac ich navštevuje Barcelonu. Foto – TASR/AP

Proti enormnému turizmu protestujú ľudia v Benátkach, Ríme, Dubrovníku aj Barcelone. „Keď ideme na dovolenku, sme sebeckí,“ hovorí odborník.

Ešte nikdy v histórii toľko ľudí na tejto planéte necestovalo za oddychom ako v súčasnosti. Na dovolenky či výlety sa chodí najviac v histórii.

Kým v roku 1950 ročne na výlet do zahraničia cestovalo 20 miliónov ľudí, Svetová organizácia cestovného ruchu odhaduje, že v roku 2020 počet turistov dosiahne 1,6 miliardy, viac ako za celú polovicu 20. storočia.

Minulý rok to bolo 1,2 miliardy.

Dôvody rastu sú jasné: cestovanie je omnoho dostupnejšie a lacnejšie ako v minulosti a vďaka internetu je jednoduchšie naplánovať si výlet, kúpiť si letenku či rezervovať ubytovanie. A tie sú v porovnaní s minulosťou vďaka nízkonákladovým letom a zdieľanej ekonomike lacnejšie.

Veľký počet turistov prináša pozitíva pre ekonomiku štátov, ktoré sú obľúbenými turistickými destináciami, a dvíha aj zamestnanosť. Napríklad v Španielsku, ktoré tvrdo zasiahla ekonomická kríza, je turizmus najdôležitejším sektorom ekonomiky – tvorí 11 percent HDP a podľa španielskej televízie RTVE turistický sektor zamestnáva 2,5 milióna Španielov, 13 percent zo všetkých pracujúcich.

Aj vďaka turizmu sa Španieli postupne z krízy spamätali, vrátili sa k ekonomickému rastu a znížili nezamestnanosť z 26 na 17,1 percenta.

Nárast turizmu však prináša aj negatíva. Davy turistov prekážajú najmä domácim, pre ktorých sa centrá miest či pláže stali preľudnenými a predraženými časťami ich domova, kam radšej nechodia.

Proti turistom alebo proti kapitalizmu?

„Turizmus zabíja štvrte,“ nasprejovali v Barcelone na autobus s turistami ľavičiari z mládežníckej organizácie Arran, ktorí sú podľa španielskych médií prepojení na extrémne ľavicovú stranu CUP. Autobus zastavili počas jazdy a prepichli mu gumy. Okrem toho rozbíjali okná na luxusných hoteloch a prepichovali gumy na bicykloch, ktoré si požičiavajú turisti.

O niekoľko dní neskôr na Malorke vystreľovali konfety na návštevníkov reštaurácií, rozbíjali okná, pochodovali a ničili jachty v prístave. „Zastavme masový turizmus, ktorý ničí Malorku a odsudzuje robotnícku triedu na mizériu,“ napísali pri videu, ktoré zverejnili na Twitteri.

Tvrdia, že ich iniciatívy nie sú útokom proti turistom, ale sú namierené proti „tým ľuďom, ktorí profitujú z turizmu, zrýchľujú a prehlbujú negatívne dôsledky pre mesto“. Upozorňujú aj na to, že mestá sú kvôli turistom pre domácich príliš drahé a prenajímanie bytov návštevníkom dvíha ich ceny.

V stredu zas zaútočili na Baskickú turistickú agentúru v Bilbau. V meste zároveň začali na prenajaté autá lepiť nálepky, ktorými proti nim symbolicky protestujú.

Premiér Mariano Rajoy v reakcii na tieto iniciatívy Španielom odkázal, že k turistom by sa nemali správať zle, pretože domácim prinášajú prácu. V Katalánsku, regióne Valencia a na Baleárach dve pätiny pracovných pozícií závisia od turistov. Podobné útoky sú preto podľa neho nezmyselné a hlúpe.

Ekonomický analytik Duncan McCann však pre Guardian povedal, že protesty zapadajú do širšieho kontextu nespokojnosti s vládami v Európe. Mnoho ľudí si myslí, že politici neriešia ich problémy, a tvrdia, že ekonomike sa síce darí, no bežní ľudia to necítia.

„Kým sa tým politici nebudú zaoberať, podobné protestné hnutia budú pokračovať,“ hovorí.

Španielsko láme rekordy

Počet turistov v Španielsku každoročne stúpa a v roku 2016 do krajiny prišlo rekordných 75,4 milióna turistov. Tento rok to za prvých šesť mesiacov bolo 36,3 milióna zahraničných návštevníkov, čo predstavuje medziročný nárast o 11,6 percenta.

Španieli predpokladajú, že tento rok znovu prekonajú rekord a prekročia hranicu 80 miliónov turistov. Vláda očakáva, že celkový počet turistov sa bude pohybovať okolo 83 miliónov. To je o 30 miliónov viac ako v roku 2010 a viac, ako v minulom roku zaznamenalo Francúzsko, ktoré bolo na prvej priečke v počte zahraničných návštevníkov.

Rast vo Francúzsku sa po viacerých teroristických útokoch spomalil, no severní susedia Španielska by aj napriek tomu mali ostať na prvej pozícii – očakávajú, že do krajiny príde približne 88 miliónov turistov. Nárast zaznamenali aj Chorváti, Gréci a Portugalci.

Nielen Španieli

Problémy s turistami však nemajú len Španieli. Preplnená je väčšina európskych hlavných alebo turisticky atraktívnych miest. Rovnako sú na tom juhoeurópske pláže, ktoré dovolenkári z bezpečnostných dôvodov uprednostňujú pred severoafrickými destináciami (a sčasti aj Tureckom).

Už minulý rok začali v Taliansku pokutovať ľudí, ktorí na pláži nechávali cez noc svoje uteráky a slnečníky, aby si tak zaistili najlepšie miesta na pláži.

Proti turistom v júli protestovali aj v Benátkach. Desaťtisíce zahraničných návštevníkov, ktorí denne prídu do mesta, podľa domácich ničia starobylé pamiatky, správajú sa neúctivo a spôsobujú aj to, že mladí ľudia sa radšej sťahujú preč z mesta.

„Mesto úplne stratilo svoju identitu. Každý by mal mať možnosť prísť sem, no táto invázia vytvára problémy pre mesto aj pre Benátčanov, vytvára obrovské objemy odpadu aj hluku,“ povedal pre agentúru Reuters jeden z obyvateľov mesta.

Obmedzenia pre turistov

V Ríme už rozmýšľajú nad tým, že v niektorých historických častiach mesta zavedú limity na počet návštevníkov, v Barcelone pre prichádzajúce výletné lode plánujú novú turistickú daň – 65 centov za každého turistu, ktorý príde takýmto spôsobom a v meste strávi menej ako 12 hodín.

Preplnený Dubrovník zas zvažuje, že obmedzí počet prichádzajúcich lodí do mesta na dve denne. Momentálne je to päť, čo radnica považuje za nezvládnuteľné.

Taleb Rifai, šéf Svetovej organizácie cestovného ruchu, v reakcii na tieto udalosti pre Guardian povedal, že protituristickými náladami sa treba seriózne zaoberať, no podľa neho je potrebné zapojiť do diskusie všetky strany.

Organizácia odporúča mestám, aby propagovali aktivity mimo hlavnej turistickej sezóny a mestá, ktoré nie sú pre turistov až také známe. Popritom by podľa nej mali viac pozerať na potreby domácich.

Podľa odborníkov by mohla pomôcť aj propagácia dlhších pobytov. To totiž zvyšuje šancu, že turisti sa rozptýlia, namiesto toho, aby sa sústredili na najznámejších miestach, ktoré chcú počas svojho krátkeho pobytu vidieť.

V konečnom dôsledku to však závisí hlavne od turistov a od ich správania. To často u domácich vyvoláva negatívne dojmy. „Postoj typu ‚čo sa stane vo Vegas, ostane vo Vegas‘, už neplatí iba v prípade amerického mesta. Keď ideme na dovolenku, sme sebeckí,“ hovorí pre Guardian Xavier Font, profesor z Univerzity v Surrey.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie