sobota

Pripravovaný vyšší superodpočet výskumu na Slovensku nepomôže

V Rakúsku nemajú ani jednu automobilku, napriek tomu sú tržby tohto sektora u našich južných susedov vyššie, než na Slovensku.

lustračné foto N - Tomáš Benedikovič

Autorka je daňová odborníčka a partnerka Grant Thornton

Prvotná úvaha na ministerstve financií mohla vyzerať asi takto: na Slovensku zaostávame v investíciách do výskumu a vývoja, skúsme štvornásobne zdvihnúť daňový superodpočet a motivovať firmy investovať viac. Na prvý pohľad jasná matematická rovnica, v reále však nebude fungovať. Dôvodov je hneď niekoľko.

Už prvý pohľad na doterajšie štatistiky čerpania štátnej podpory na výskum a vývoj hovorí  jasnou rečou. Súkromné firmy investovali v roku 2015 do výskumu 232 miliónov eur. Daňový superodpočet – teda zníženie základu dane týchto investícií – si uplatnili len pri necelých 16 percentách nákladov. Rozdiel voči celému superodpočtu (25 percent z nákladov) predstavoval až 48 miliónov eur.

S kolegami pôsobíme v oblasti daňového poradenstva na Slovensku viac ako dvadsať rokov. Za ten čas sme nestretli firmu, ktorá by sa dobrovoľne vzdala daňového zvýhodnenia, ak je nebyrokraticky nastavené. A práve tu je pes zakopaný.

Chybne nastavený systém

Ak si firmy neuplatnia takmer polovicu možných nákladov, svedčí to o zlom nastavení systému. Pre ilustráciu stačí jeden príklad. Firmy musia štátu poslať detailný popis projektu, na ktorý si uplatnili superodpočet. Túto citlivú informáciu následne finančné riaditeľstvo zverejňuje na webe. Vďaka tomu celý trh presne vie, na akom výskume a vývoji kto pracuje a aké aktivity v ňom realizoval.

Na prvý pohľad možno detail, ale vo vysoko konkurenčnom prostredí je to krok, ktorým firma prichádza o zásadnú výhodu. Konkrétne, o možnosť vďaka vývoju a uvedeniu produktu či riešenia na trh prekvapiť a predbehnúť konkurenciu na čo najdlhší čas.

Aby sme sa nechápali zle. Plánované zvýšenie superodpočtu z 25 na 100 percent je pozitívny krok. V dnešnom nastavení ale na slabej podpore výskumu nič nezmení. Toto je však len jedna strana mince. Tá druhá – aktívna podpora a lákanie špičkového výskumu na Slovensku – je na tom ešte horšie.

Aktuálna kauza s pochybným rozdelením 300 miliónov eur z eurofondov na vedu a výskum presne  ilustruje problém. Chaotický prístup k podpore výskumu, navyše  torpédovaný možnou korupciou. Samotný štát vynakladá na výskum primálo financií a keď dostane do rúk dôležité európske peniaze, ktoré môžu zásadne pomôcť, rozdelí ich netransparentne.

Investičná ofenzíva

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 96315 z vás dostáva správy e-mailom