Denník N

Hady sú najdokonalejšie predátory na svete, vraví zoológ, ktorý objavil nový druh vretenice i užovky

Daniel Jablonski je zoológ a evolučný biológ. Foto N – Tomáš Benedikovič
Daniel Jablonski je zoológ a evolučný biológ. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď had uhryzne človeka, je to vždy v obrane, hovorí zoológ Daniel Jablonski.

V rozhovore sa dočítate: 

  • aké druhy hadov žijú na Slovensku
  • prečo hady hibernujú
  • či hady žijú v kolóniách
  • koľko majú potomkov
  • či je vretenica obyčajná smrteľne jedovatá a čo robiť, keď vás uhryzne had
  • ako sa hadom vyvinul jed a aké druhy jedu existujú
  • či si anakonda trúfne aj na človeka
  • či sa hady požierajú
  • ako sa hady starajú o mláďatá
  • či sú šupiny dokonalý orgán na pohyb po teréne

Na akom nedávnom objave hada ste pracovali?

Skúmali sme fylogenézu, genetickú rôznorodosť a dve „kontaktné zóny“ blízko príbuzných evolučných línií hadov. V týchto zónach sa tieto hadie línie stretávajú. Až doposiaľ si vedci mysleli, že ide iba o odlišné poddruhy (na základe morfológie). Naše analýzy však ukázali, že na západ od Rýna po Pyreneje ide o samostatný druh užovky s vlastnou evolučnou históriou. Meno poddruhu sme povýšili na samostatný taxón (skupina organizmov, ktoré sa spoločným znakom odlišujú od ostatných taxónov, pozn. red.) Natrix helvetica.

Ako ste sa podieľali na výskume?

Hlavne som kompletizoval materiál a vyjadroval sa k fylogenéze a taxonómii. Podarilo sa nám dať dohromady viac ako 1600 vzoriek krvi, slín, šupín alebo aj celých jedincov z múzeí.

Výsledkom vašej práce je, že v Európe máme o jednu užovku navyše?

Áno. Mimochodom, v januári tohto roka som s kolegami vydal štúdiu, v ktorej sme povýšili jednu jaštericu, ktorá žije na juhozápade Balkánu, na samostatný druh. O mesiac nato sme povýšili starú líniu vreteníc rovnako na samostatný druh s menom Vipera graeca. Ide o dnes najohrozenejšieho hada Európy. Užovka Natrix helvetica je už tretím živočíchom tento rok, ktorý sme povýšili na druh. Ľudia si možno povedia, že Európa je preskúmaná, ale aj v takých skupinách, ako sú plazy, môžeme stále nájsť prekvapenia v podobe kryptických druhov (kryptické druhy sú druhy, ktoré nie je možné na prvý pohľad odlíšiť od druhov známych morfologicky a odlíšia sa napríklad výskumom svojej DNA, pozn. red.). Hovorí sa o kríze biodiverzity, o tom, že druhy vymierajú skôr, ako ich dokážeme poznať, no tieto objavy nám potvrdzujú, že biodiverzitu – ani v Európe – stále celkom nepoznáme.

Daniel Jablonski (1987)

Foto N – Tomáš Benedikovič

je zoológ a evolučný biológ. Pôsobí na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa evolučnými a molekulárno-biogeografickými otázkami pôvodu, rozšírenia a ochrany genetickej diverzity obojživelníkov a plazov v prírodných populáciách. Za týmito živočíchmi cestuje po celom svete. Zvláštny dôraz kladie na Balkánsky polostrov, ktorý je jedným z najdôležitejších evolučných ihrísk v Európe. Má osobnú stránku www.danieljablonski.com.

Čo sa týka kryptických druhov, málo ľudí vie, že sme jeden taký druh odhalili na Slovensku už v roku 2010. Pozreli sme sa na gény slepúchov z celej Európy a zistili sme, že nejde o jeden druh, respektíve dva s peloponézskym slepúchom, ale o celkovo päť druhov. Z nich dva sú na Slovensku, a to slepúch lámavý (Anguis fragilis) v okolí Bratislavy a Podunajskej nížiny a slepúch východný (Anguis colchica), ktorý žije v Karpatskej oblasti. Bratislava je skvelé miesto na výskum kontaktných a hybridných zón a vôbec problematiky hybridizácie (kríženia, pozn. red.), pretože sa tu oba druhy stretávajú a pravdepodobne krížia. Slepúch východný sa šíril z južných Karpát, slepúch krehký niekde zo severu Balkánu alebo západnej časti Panónskej nížiny, a tu sa stretli. Vznikla tu kontaktná a hybridná zóna, ale prečo tu vznikla, nevieme.

Slepúch nie je had, ale jašter. Žije skryto, nemá nohy, ale ak by ste sa pozreli na kostru, uvideli by ste drobné náznaky končatín. Má ušný otvor, žmurkajúce oči, čiže má očné viečka. Hady nemajú očné viečka, a preto sa hovorí, že ich pohľad je sklenený alebo hypnotizujúci.

Slepúch východný (Anguis colchica), Malá Fatra, Slovensko. Foto – archív D. J.

Aké druhy hadov žijú na Slovensku a v Česku?

Spolu ide o päť druhov hadov: vretenicu obyčajnú, dve užovky rodu Natrix, užovku hladkú a užovku stromovú. Všetky okrem vretenice môžete vidieť v Bratislave, ktorá je, mimochodom, skvelým miestom na pozorovanie hadov.

Prečo?

Dunaj, Panónska nížina a okolie historicky predstavovali kolonizačnú trasu z Balkánu (neplatí to len pre hady, ale aj iné živočíchy). Dve užovky z rodu Natrix sú semiakvatické hady, to znamená, že žijú vo vode aj na súši. Vyskytujú sa v okolí riek a často lovia ryby a obojživelníky. Merajú okolo metra, samice môžu mať aj meter dvadsať. Rusovské jazero a Čunovské jazerá sú plné užoviek. Ak by ste sa tam potápali, uvideli by ste ich loviť rybky. 

Sú pre človeka neškodné?

Absolútne. Hoci oba druhy užoviek rodu Natrix produkujú sekrét, ktorý veľmi páchne. Keď ich chytíte, môžu vás postriekať. Ide o celkom účinné obranné správanie.

Akú veľkú rybu si dokážu užovky z Čunovských jazier uloviť?

Aj takú, čo má desať či 15 centimetrov. Celú ju prehltnú a zasunú do seba.

Ak by sme sa teraz prešli okolo Dunaja, našli by sme užovky?

Teraz skôr nie, je tu vysoká tráva a prostredie je zarastené, takže sa ťažko hľadajú. Ale na jar by sme tu určite našli užovky fŕkané aj obojkové. Také Karloveské rameno je pre užovky dokonalou lokalitou.

V okolí Bratislavy je bežná užovka fŕkaná (Natrix tessellata). Foto – archív D. J.

Čo robia hady v zime?

Hady sú plazy, ide o živočíchy s telesnou teplotou závislou od prostredia, čo znamená, že berú teplo z okolia. V zime by uhynuli, ak by sa neschovali do teplejšieho prostredia, preto zimujú. O tom, kde zimujú a ako presne to prebieha, máme veľmi málo informácií. V Bratislave je veľa plazov a hadov, ale o ich zimoviskách skoro nevieme.

Čo si máme predstaviť pod zimoviskom hadov?

Ide o miesto v skale alebo vyhĺbeninu v zemi, kde nemrzne a teplota sa stále drží nad nulou. Ak teplota neklesne pod nulu, tak prežijú. Najlepšie je, ak je v zimovisku tak päť stupňov. Musí tam byť dostatočná, ale nie nadmerná vlhkosť, aby sa počas zimovania nerozvinuli plesňové choroby. Hady v zime hibernujú, takže sa im spomalí metabolizmus.

Ak by hada, ktorý hibernuje, napadol predátor, dokázal by zareagovať a brániť sa?

Ak do zimoviska príde predátor, naozaj hrozí, že hada zožerie, lebo nie je dostatočne aktívny na to, aby sa dokázal brániť. Ak by ste chytili do ruky hada počas zimovania, v ruke by sa vám prevaľoval z jednej strany na druhú a bol by veľmi pomalý. Na druhej strane, aj keď had zimuje, vníma, čo sa deje okolo neho. Kmitá jazykom a vníma pachové vnemy: pre hady je čuch najdôležitejším zmyslom. Nepočujú a pomerne zle vidia, s výnimkou niektorých druhov. Hady sú aj v zimoviskách aktívne a niekedy prelezú na iné, lepšie miesto.

Prečo sa had obtáča okolo ruky, ak ho držíte za chvost vo zvislej polohe?

Ak hada držíte v ruke a nijako ho nepodopierate, znamená to, že drží veľkú váhu. Taká poloha je pre neho stresujúca. Preto sa obtočí okolo ruky, aby sa zaprel. Keď sa cíti ohrozený, snaží sa takýmto spôsobom aj vymaniť. Škrtič napríklad vyvinie na ruku vysoký tlak, takže si poviete: „Dobre, pustím ťa.“ Hady sú živočíchy, ktoré nemajú žiadne končatiny a všetko im funguje na neuveriteľnom systéme svalov a šupín. Stromové hady majú svaly natoľko prepracované, že sa dokážu vytiahnuť po vlastnom tele. Ale napríklad naša vretenica to nedokáže: ak chcete, aby vám neublížila, postačí, ak ju chytíte za chvost a podržíte si ju od tela. Bude sa kymácať, ale nedokáže sa vyšplhať po vlastnom tele, aby vás nejako ohrozila. Nedokáže sa roztočiť tak, aby vás chňapla.

Prečo stačí hady kŕmiť len raz za čas?

Majú pomalý metabolizmus. Had je najšťastnejší vtedy, keď sa môže vyhriať, nažrať, potom zaliezť do nejakej temnej diery a tam stráviť potravu, čo ulovil. Najviac aktívne sú hady na jar, keď pátrajú po partneroch na rozmnožovanie.

Žijú hady v kolóniách?

Nie, sú to samotári. Počas zimovania – niektoré druhy aj počas rozmnožovania – vytvárajú veľké skupiny, no nedá sa im vravieť kolónie. Sú hady, ktoré dokážu krátkodobo vytrvať s viacerými jedincami na jednom mieste, ktoré im v danej chvíli vyhovuje. Poznáme príklady gravidných vreteníc, keď sa na niekoľkých štvorcových metroch vyhrievalo až do 20 samíc, pretože akurát dané miesto bolo vhodné na vyhriatie a vývoj embryí v tele. Takto môžu hady koexistovať, ale inak sú to samotári.

Koľko potomkov majú hady? 

Naše vretenice od troch až po zhruba dvanásť. Ale sú rekordmani s niekoľkými desiatkami mladých vo vrhu, napríklad africká vretenica Bitis arietans. Je zaujímavé, že z našich hadov sú užovka hladká a vretenica obyčajná živorodé, zvyšné hady sú vajcorodé. Je to iná stratégia v evolúcii, pretože samica tak nenecháva vajcia napospas predátorom. Má menej mláďat, ale všetko sa vyvíja v jej tele, čo zvyšuje jej reprodukčný potenciál. Užovka obojková môže naklásť až 30 vajec. Ale veľa mláďat sa vôbec nevyliahne: niektoré sa nezačnú ani vyvíjať a iné podľahnú plesňovým chorobám, lebo je na danom mieste príliš vlhko. Užovky obojkové často hromadne zdieľajú miesta, kam kladú vajcia. Ide väčšinou o kopy kompostu či vlhkého sena, kde je vhodná vlhkosť a teplota. Môžete v nich nájsť aj niekoľko desiatok kusov vajec.

Najohrozenejší had Európy, Vipera graeca. Pohorie Lunxhëri, Albánsko. Foto – archív D. J.

Vretenica obyčajná je jediný jedovatý had v našom regióne?

Na Slovensku a v Česku áno. V Maďarsku, len asi 30 kilometrov za hranicami, žije jedna z najvzácnejších vreteníc v Európe, jej latinské pomenovanie je Vipera ursinii rakosiensis. Lokality, kde tieto hady žijú, Maďari prísne strážia, je to ich prírodný poklad. Je ešte niekoľko lokalít v strednom Maďarsku, kde žijú. Táto vretenica je dnes skoro vyhynutá, aj keď v rumunskej Transylvánii boli nedávno objavené početné populácie. Na začiatku 20. storočia bola ešte v Rakúsku pri Neziderskom jazere, kde úplne vyhynula a dnes sa ju v krajine snažia opätovne vysadiť. Je veľmi malá, má asi len 40 centimetrov, väčšie hlodavce by neprehltla, preto sa na rozdiel od iných hadov živí hmyzom. Hmyzom sa živí aj jej príbuzná Vipera graeca.

Keď stretnem jedovatého hada, čo mám robiť?

Pokochať sa.

To v mojom prípade nepripadá do úvahy. Bojí sa ma had?

Samozrejme.

Čiže keď ma uhryzne, je to v obrane?

Vždy je to v obrane. Uhryzne vás, ak ho chytíte, šliapnete na neho a nevedel o vás, že sa blížite. Keď idete na čučoriedky, ste potichu a je tam had, prekvapíte ho, a keď sa vás zľakne, tak zareaguje.

Had zaútočí, ak vás vníma ako ohrozenie. Ak ste pri hadovi blízko a on vidí, že mu nič nerobíte, tak zostane na mieste a po čase sa odplazí. Napríklad mamby sú veľmi inteligentné hady. Niektorí chovatelia hovoria o zážitkoch, že na nich mamba zaútočila, ale tesne pred nimi sa zastavila, lebo si zrejme uvedomila, že ide o človeka, ktorý im nikdy neublížil a kŕmi ich. Chvíľu sa len pozerala a potom sa stiahla. Žiaden had za vami nepôjde cielene preto, aby vás uhryzol. Aj keď sú zvesti, že mamba je práve ten druh, ktorý prenasleduje človeka. V Afrike vám povedia: „Je to zabijak ľudí, ktorý na nás poľuje.“ No nie je to pravda, tieto mýty živí strach. Mamba je veľmi plachý tvor, tak ako všetky hady.

Hovoríte, že had sa zľakne alebo má strach. Môžeme povedať, že hady pociťujú emóciu, ako je strach?

Sme živočíchy a naša nervová sústava funguje na princípe, že keď sa dostaneme do nejakej stresujúcej situácie, vyvolá to určitú kaskádu reakcií v tele. Had proste dostane pocit, že má prchnúť alebo musí niečo urobiť, aby sa zachránil. Ako presne tento mechanizmus funguje a čo – ak vôbec niečo – si had uvedomuje, lebo tu hovoríme o zakódovaných inštinktoch, o tom sa dá ťažko diskutovať, lebo do ich hlavy nevidíme.

Keď ma uhryzne vretenica, ktorá žije na Slovensku, ide o nebezpečnú dávku?

Smrteľná dávka pre človeka (70 kilogramov) je pri našej vretenici 15 miligramov (suchého jedu). Lenže v jedových váčkoch majú vo väčšine prípadov len okolo 10 miligramov. Čiže dospelého zdravého človeka teoreticky nezabije ani v prípade, že by dostal plnú dávku. K smrteľným uhryznutiam aj pri našej vretenici však dôjsť môže. Závisí to od miesta uhryznutia (napríklad do hlavy je veľmi nebezpečné). Najhorší je však strach uhryznutého, preto treba zachovať pokoj a zavolať lekára.

Čo pocítim, ak ma vretenica uhryzne do ruky?

Ruka vám bude brnieť, oblasť vám sčervená a dosť napuchne.

Uhryzol vás niekedy jedovatý had?

Päťkrát.

Pri akej príležitosti?

Pri práci.

Vztýčená a zastrašujúca kobra Naja atra. Národný park Cuc Phuong, severný Vietnam. Foto – archív D. J.

Poznám na hadovi, že by ma mohol uhryznúť?

Áno. Ak by sme sem dali kobru, prvý signál, podľa ktorého poznáte, že je naštvaná, je, že sa vztýči.

Čo mám v takej situácii robiť?

Nechať ju tak. Ak by ste šli napríklad do Vietnamu, narazili by ste na kobru a vztýčila by sa pred vami, tak si ju vyfoťte, nechajte ju tak a ona sa odplazí. Nič vám neurobí. Alebo štrkáče. V Severnej Amerike som ich chytal. Za celý čas sa ma ani raz nesnažili uhryznúť. Aj keď som si vzal hák a chytil ich za chvost, tak len štrkali a štrkali, no neuhryzli. Prečo? Lebo pre jedovaté hady je jed veľmi vzácna komodita. To však neznamená, že štrkáče nehryzú a nedochádza aj k smrteľným uhryznutiam, preto štrkáče a iné jedovaté hady netreba určite chytať.

Prečo štrkáč štrká?

Aby poukázal na to, že „som tu“, som veľmi nebezpečný a dajte mi pokoj, lebo vás uhryznem a nebude to dobré. Ide o úžasnú adaptáciu.

Ak je to taká výhodná adaptácia, prečo ju nemajú aj iné hady?

Štrkadlo, ktoré vidíme pri štrkáčoch, majú len ony, ide o rody CrotalusSistrurus. Ale ak by ste napríklad v Bratislave narazili na užovku stromovú, tak by ste videli, že niekedy v ohrození kmitá chvostom a pripomína to štrkanie štrkáča, čo môže umocňovať suché lístie, po ktorom sa akurát plazí. So štrkaním štrkáča to nemá nič spoločné okrem toho, že niekde v dávnej línii spoločného predka taká stratégia fungovala a slúžila na to, že na seba had takýmto spôsobom upozorňoval. V hadoch sa to drží. Sú hady, ktoré tento znak majú, hoci nie všetky.

Štrkáč Crotalus scutulatus patrí medzi bežné druhy polopúští západu USA. Nevada, USA. Foto – archív D. J.

Ak ma had uhryzne, kedy bude mať k dispozícii zase plnú dávku?

Stále má niečo k dispozícii. V našich podmienkach je uhryznutie najnebezpečnejšie po zimovaní. Hady sa po zimovaní prebudia, dlho nežrali a čerpajú z tukových zásob. Keď sa spária a rozídu, začnú loviť a prijímať potravu. Použijú jed, ktorý sa im koncentroval tri či štyri mesiace. Raz ma uhryzla vretenica, ktorá zimovala štyri mesiace, a prvá vec, do ktorej sa po zimovaní zahryzla, som bol, samozrejme, ja. Bolo to moje najhoršie uhryznutie.

Keď had uhryzne nejakého živočícha a potom ho prehltne, prečo sám seba neotrávi?

Hadie jedy sú vysoko modifikované sliny, určené na rozklad potravy.

Majú hady rôzne druhy jedov?

Sú dve základné skupiny jedov, neurotoxíny a hemotoxíny. Neurotoxíny narušujú životné funkcie na nervovej báze. Ľudia, ktorých uhryznú hady s takýmto jedom, často zomierajú na zástavu dychu, lebo im prestanú fungovať nervy, ktoré sú prepojené s pľúcami. Neurotoxíny majú korálovcovité hady, ktoré patria medzi najnebezpečnejšie na svete, ide o tajpany – čo sú najjedovatejšie suchozemské hady –, kobry, mamby a morské jedovaté hady, ktoré majú úplne najsilnejšie jedy, často klasifikované ako myotoxíny. Prečo? Morské prostredie je natoľko špecifické, že ak tam nájdete korisť, musíte ju ihneď zabiť, inak vám ryba odpláva a už ju nenájdete. Ak morský jedovatý had uhryzne rybu, tak ešte vo chvíli, keď ju má v papuli, uhynie. Neurotoxíny sú v zásade nebezpečnejšie než hemotoxíny, ktoré pôsobia na krv. Hemotoxíny vyvolávajú deštrukciu tkaniva na ruke: ak vás had uhryzne, stáva sa, že vám amputujú končatinu, lebo jej deštrukcia je masívna. Hemotoxíny majú štrkáče alebo vretenice.

Keď som na túre v horách a pomoc je ďaleko, čo mám robiť, ak ma uhryzne had?

Zavolať horskú záchrannú službu a lekára.

Okamžite?

Áno. Veľmi záleží na tom, aký je váš stav. Nie som lekár, čiže nie som kompetentný sa k tomu vyjadrovať, ale vo všeobecnosti platí, že záleží na mnohých faktoroch, okrem iného na tom, kam vás had uhryzol a v akej ste kondícii. Ak ste alergik, ste viac ohrozený. Vždy je dobré, ak človeka, ktorého uhryzol had, do príchodu lekára upokojíte.

Končatinu by sme mali priškrtiť, aby sa jed nešíril?

Nie. Ak by sme škrtili silno, mohlo by dôjsť k deštrukcii tkaniva. Jemné zaškrtenie zase nehrá rolu, lebo jed sa do tela rozvedie aj tak. Dobré je znehybniť a schladiť končatinu. Ak vás had uhryzol do ruky, držte ju dole, aby ste spomalili rozvod jedu do tela.

Kam vás uhryzli jedovaté hady?

Do palcov.

Prečo k uhryznutiu došlo?

Podcenil som situáciu. Vo všetkých prípadoch až na jeden to bolo počas kŕmenia. Had si moju ruku pomýlil s myšou. Možno cítil pach hlodavca na mojej ruke, tak sa zahryzol do nej.

Čo ste robili?

Šiel som do nemocnice. V mojom prípade nešlo o hady, pri ktorých je životne nutné nasadiť sérum. Až na jednu výnimku, kde by sa hodilo. Našťastie nešlo o natoľko toxický druh jedu, ako má kobra alebo mamba, takže liečba bola nakoniec vždy bez séra.

Môže had uhryznúť bez toho, aby vypustil jed?

Samozrejme, často sa to stáva pri dospelých hadoch, ktoré už vedia s jedom manipulovať. Preto sú smrteľné prípady uhryznutia najčastejšie spájané s mláďatami jedovatých druhov. Lebo mláďa nedokáže s jedom, čeľusťami ani jedovými zubmi dobre manipulovať. Mláďa nie je taký šikovný lovec, preto do koristi teoreticky vypúšťa viac jedu, aby ju usmrtilo. Bolo aj zistené, že jed mladých a dospelých hadov toho istého druhu sa odlišuje svojou toxicitou.

Má mláďa jed už prvý deň po narodení?

Áno, jed sa vytvorí ihneď.

Ako sa z evolučného hľadiska vytvorila adaptácia v podobe jedu?

Hady sú najdokonalejšie predátory na svete. Obsadili takmer všetky dostupné prostredia, ktoré mohli. Sú vo vzduchu – máte hady, ktoré dokážu plachtiť –, v mori i v púšti a žijú v miernom pásme i v trópoch. V evolúcii živočíchov formuje všetko prostredie: pre predka všetkých jedovatých hadov bolo evolučne výhodné, aby si zo slinných žliaz postupne vytvoril niečo, čo mu umožní rýchlejšie a účinnejšie zabíjať korisť. Hady si túto novinku, ktorá bola užitočná, niesli so sebou a zdokonaľovali ju. Dnes máme jedovaté hady s niekoľkými typmi toxínov a s rôznymi typmi jedových zubov. Vretenice nemajú rovnaké jedové zuby ako taký korálovec. Korálovce majú chrup, ktorý je pevne zasadený do čeľustí, takže keď uhryzne, nedokáže s jedovými zubmi manipulovať. Ale vretenica dokáže so zubmi pracovať. Dokáže vykĺbiť jedový zub a uhryzne vás aj vtedy, keď ju dobre držíte za hlavu. Sú druhy, ktoré majú jedové zuby pomerne dlhé, úplne najdlhšie ich má vretenica gabonská. Jej jedové zuby dosahujú dĺžku až 5 centimetrov.

Bičovka Ahaetulla prasina je dokonale prispôsobená životu na stromoch. Vang Vieng, Laos. Foto – archív D. J.

Ako zabije svoju korisť anakonda?

Ľudia mylne hovoria, že korisť udusí, ale to nie je správny termín. Anakonda korisť rozdrví. Udusiť znamená, že priškrtím dýchacie cesty, ale anakonda vyložene rozdrví kosti a všetko, čo je v tele.

Trúfne si anakonda aj na človeka?

Bežne nie, hoci sú veľmi ojedinelé prípady, keď anakonda alebo pytón mriežkovaný zjedli človeka. Jednoducho si ho pomýlili s korisťou, ktorú bežne lovia. Hady sa určite nevracajú za ľuďmi, aby ich požierali, proste sa to stane náhodou.

Koľko metrov merajú anakondy?

Samice majú najčastejšie do šesť metrov, hoci môžu byť aj väčšie.

Ako vyzerá čeľusť hadov?

Dôležité na ich čeľusti je, že kĺbové spojenie je voľné, takže hady vedia ústa doširoka otvoriť. Kĺb dokážu nahodiť naspäť.

Ako hady prehĺtajú korisť?

Prehĺtajú ju celú, je to vďaka rytmickému sťahovaniu svalstva tráviaceho systému. Hady sa jemne krútia prednou časťou tela a takto si korisť posúvajú. Je to o krútení krčnej časti a práci všetkých svalov.

Nie je pre hada nevýhodou, ak zožerie veľkú korisť? Nestáva sa potom ľahšou obeťou pre iné predátory?

Naozaj veľkú korisť konzumujú iba hady, ktoré sú extrémne veľké, ako sú anakondy a pytóny. Reč je asi o dvoch druhoch anakond, pytónovi písmenkovom a pytónovi mriežkovanom. Tieto hady nemajú v dospelosti skoro žiadne predátory. Keď zhltnú veľkú korisť, môžu si to vlastne dovoliť, lebo ich nikto nebude ohrozovať. Napríklad anakonda je semiakvatický druh, zalezie si niekam do plytkej vyhriatej vody a v nej bude potravu tráviť, povedzme aj mesiac, za ktorý nemusí nič robiť. Pri gravidných samiciach užovky fŕkanej sa však občas stane, že prehltnú takú veľkú rybu, že ich roztrhne. Keď sú gravidné, potrebujú veľké množstvo potravy a niekedy situáciu neodhadnú a prehltnú korisť, ktorá je až príliš veľká. Niektoré ryby majú navyše ostne, čo môže hadom spôsobiť úraz.

Štrkáčovitý had Bothriechis schlegelii je žlto sfarbený had žijúci v Strednej a Južnej Amerike. Napriek tomu, že patrí medzi štrkáčovité, štrkadlo nemá. Manzanillo, juhovýchodná Kostarika. Foto – archív D. J.

Stáva sa, že hady požierajú hady?

Áno, ofiofágia (požieranie hadov hadmi, pozn. red.) je pomerne bežný jav, niekedy pozorovaný aj pri našej užovke hladkej (Coronella austriaca). Napríklad kobra kráľovská, najväčší jedovatý druh hada, je čisto ofiofágna a loví iba iné hady. Ide tiež o jediný druh hada, ktorý stavia hniezda a chráni vajcia, pokiaľ sa nevyliahnu. Niekedy sa stane, že sa pomýli a zožerie aj vlastné mláďa.

Ako sa hady starajú o mláďatá?

Plazy sú skupinou živočíchov, ktoré sa o svoje potomstvo nestarajú, čo zvyšuje riziko úmrtí. Absenciu rodičovskej starostlivosti kompenzujú tak, že na jeden vrh majú viacero mláďat. Vo všeobecnosti platí, že buď sú druhy, ktoré majú rodičovskú starostlivosť a mláďat majú menej, alebo, naopak, starostlivosť chýba a mláďat je viac. Musíme si uvedomiť, že každý druh je potravou pre iný. Preto keď má nejaký živočích 20 mláďat, nejaký úbytok tam musí byť, aby iné živočíchy prežili. A tie sú zase potravou pre iný druh.

Sú všetky hady pokryté šupinami?

Áno, šupiny majú všetky hady. Plazy boli prvé stavovce, ktoré vyšli z vody na súš a vodu už naozaj nepotrebovali. Obojživelníky sú semiakvatické a kontakt s vodou potrebujú. Ale plazy vyliezli a vytvorili si šupiny preto, aby nestrácali vodu z tela. Je to veľmi pevná štruktúra. Naša koža je, naopak, nedokonalý orgán, lebo sa dá ľahko poraniť a rýchlo stráca vodu. Vezmite si také korytnačky: ich vonkajšia časť panciera je modifikovaná šupina.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie