pondelok

Hady sú najdokonalejšie predátory na svete, vraví zoológ, ktorý objavil nový druh vretenice i užovky

Keď had uhryzne človeka, je to vždy v obrane, hovorí zoológ Daniel Jablonski.

Daniel Jablonski je zoológ a evolučný biológ. Foto N – Tomáš Benedikovič

V rozhovore sa dočítate: 

  • aké druhy hadov žijú na Slovensku
  • prečo hady hibernujú
  • či hady žijú v kolóniách
  • koľko majú potomkov
  • či je vretenica obyčajná smrteľne jedovatá a čo robiť, keď vás uhryzne had
  • ako sa hadom vyvinul jed a aké druhy jedu existujú
  • či si anakonda trúfne aj na človeka
  • či sa hady požierajú
  • ako sa hady starajú o mláďatá
  • či sú šupiny dokonalý orgán na pohyb po teréne

Na akom nedávnom objave hada ste pracovali?

Skúmali sme fylogenézu, genetickú rôznorodosť a dve „kontaktné zóny“ blízko príbuzných evolučných línií hadov. V týchto zónach sa tieto hadie línie stretávajú. Až doposiaľ si vedci mysleli, že ide iba o odlišné poddruhy (na základe morfológie). Naše analýzy však ukázali, že na západ od Rýna po Pyreneje ide o samostatný druh užovky s vlastnou evolučnou históriou. Meno poddruhu sme povýšili na samostatný taxón (skupina organizmov, ktoré sa spoločným znakom odlišujú od ostatných taxónov, pozn. red.) Natrix helvetica.

Ako ste sa podieľali na výskume?

Hlavne som kompletizoval materiál a vyjadroval sa k fylogenéze a taxonómii. Podarilo sa nám dať dohromady viac ako 1600 vzoriek krvi, slín, šupín alebo aj celých jedincov z múzeí.

Výsledkom vašej práce je, že v Európe máme o jednu užovku navyše?

Áno. Mimochodom, v januári tohto roka som s kolegami vydal štúdiu, v ktorej sme povýšili jednu jaštericu, ktorá žije na juhozápade Balkánu, na samostatný druh. O mesiac nato sme povýšili starú líniu vreteníc rovnako na samostatný druh s menom Vipera graeca. Ide o dnes najohrozenejšieho hada Európy. Užovka Natrix helvetica je už tretím živočíchom tento rok, ktorý sme povýšili na druh. Ľudia si možno povedia, že Európa je preskúmaná, ale aj v takých skupinách, ako sú plazy, môžeme stále nájsť prekvapenia v podobe kryptických druhov (kryptické druhy sú druhy, ktoré nie je možné na prvý pohľad odlíšiť od druhov známych morfologicky a odlíšia sa napríklad výskumom svojej DNA, pozn. red.). Hovorí sa o kríze biodiverzity, o tom, že druhy vymierajú skôr, ako ich dokážeme poznať, no tieto objavy nám potvrdzujú, že biodiverzitu – ani v Európe – stále celkom nepoznáme.

Daniel Jablonski (1987)

Foto N – Tomáš Benedikovič

je zoológ a evolučný biológ. Pôsobí na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberá sa evolučnými a molekulárno-biogeografickými otázkami pôvodu, rozšírenia a ochrany genetickej diverzity obojživelníkov a plazov v prírodných populáciách. Za týmito živočíchmi cestuje po celom svete. Zvláštny dôraz kladie na Balkánsky polostrov, ktorý je jedným z najdôležitejších evolučných ihrísk v Európe. Má osobnú stránku www.danieljablonski.com.

Čo sa týka kryptických druhov, málo ľudí vie, že sme jeden taký druh odhalili na Slovensku už v roku 2010. Pozreli sme sa na gény slepúchov z celej Európy a zistili sme, že nejde o jeden druh, respektíve dva s peloponézskym slepúchom, ale o celkovo päť druhov. Z nich dva sú na Slovensku, a to slepúch lámavý (Anguis fragilis) v okolí Bratislavy a Podunajskej nížiny a slepúch východný (Anguis colchica), ktorý žije v Karpatskej oblasti. Bratislava je skvelé miesto na výskum kontaktných a hybridných zón a vôbec problematiky hybridizácie (kríženia, pozn. red.), pretože sa tu oba druhy stretávajú a pravdepodobne krížia. Slepúch východný sa šíril z južných Karpát, slepúch krehký niekde zo severu Balkánu alebo západnej časti Panónskej nížiny, a tu sa stretli. Vznikla tu kontaktná a hybridná zóna, ale prečo tu vznikla, nevieme.

Slepúch nie je had, ale jašter. Žije skryto, nemá nohy, ale ak by ste sa pozreli na kostru, uvideli by ste drobné náznaky končatín. Má ušný otvor, žmurkajúce oči, čiže má očné viečka. Hady nemajú očné viečka, a preto sa hovorí, že ich pohľad je sklenený alebo hypnotizujúci.

Slepúch východný (Anguis colchica), Malá Fatra, Slovensko. Foto – archív D. J.

Aké druhy hadov žijú na Slovensku a v Česku?

Spolu ide o päť druhov hadov: vretenicu obyčajnú, dve užovky rodu Natrix, užovku hladkú a užovku stromovú. Všetky okrem vretenice môžete vidieť v Bratislave, ktorá je, mimochodom, skvelým miestom na pozorovanie hadov.

Prečo?

Dunaj, Panónska nížina a okolie historicky predstavovali kolonizačnú trasu z Balkánu (neplatí to len pre hady, ale aj iné živočíchy). Dve užovky z rodu Natrix sú semiakvatické hady, to znamená, že žijú vo vode aj na súši. Vyskytujú sa v okolí riek a často lovia ryby a obojživelníky. Merajú okolo metra, samice môžu mať aj meter dvadsať. Rusovské jazero a Čunovské jazerá sú plné užoviek. Ak by ste sa tam potápali, uvideli by ste ich loviť rybky. 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás