Denník N

Keby bola studená vojna dnes, Amerika by prehrala

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

USA ani Západ nemajú žiadnu odpoveď na dezinformácie z dielne Ruska, Číny či Islamského štátu a Američania nemajú ani prezidenta, ktorý by to považoval za problém.

Autorka je americká historička a novinárka

Zo spätného pohľadu sa zdá rozdelenie počas studenej vojny – Západ, NATO a demokracia na jednej strane a Východ, Varšavská zmluva a diktatúra na druhej – zjavné a nevyhnutné. Jej výsledok – kolaps Sovietskeho zväzu – dnes vyzerá, akoby bol vopred daný.

Ale počas takmer polstoročia, čo studená vojna trvala, bola deliaca čiara veľakrát nejasná a rovnako nebol samozrejmý ani jej výsledok.

ZSSR využíval slabosť

Napríklad ihneď po skončení druhej svetovej vojny, keď boli komunistické strany stále silné, nebolo ani zďaleka jasné, či Európa skončí v tom istom ideologickom tábore ako Spojené štáty. V sedemdesiatych rokoch sme sa dostali do podobne neveselej situácie: po vojne vo Vietname spochybňovali americkí spojenci po celom svete americké vodcovstvo, demonštrovali pred americkými ambasádami a volali po uzatvorení amerických vojenských základní.

Sovietsky zväz sa tieto chvíle slabosti snažil využiť. Počnúc štyridsiatymi rokmi si Sovietsky zväz pestoval sieť prosovietskych novín a novinárov po celom svete. Využíval ich na to, aby opakovali fiktívne príbehy, ktoré Sovietsky zväz hovoril vlastným občanom, a aby šírili konšpiračné teórie o Spojených štátoch. Najznámejšia z nich – obvinenie, že AIDS vytvorila CIA – začala v jedných indických novinách napojených na ZSSR a opakoval ju aj tím východonemeckých vedcov. Nakoniec zakorenila vo viac ako dvadsiatke krajín sveta.

V tom čas trvalo rozšírenie fámy, že tajná služba vytvorila chorobu, dva roky. Dnes konšpiračné teórie rozširujú siete botov a trollov v priebehu sekúnd.

Ale aj napriek tomu bolo predtým, než bolo možné propagande čeliť, nutné jej povahu najskôr definovať, vysvetliť a zasadiť do širšieho kontextu. Inými slovami, niekto, kto bol pri moci, sa musel rozhodnúť, že je dezinformácia problém, a musel najať nejakých ľudí, aby premýšľali nad riešením.

Nakoniec to tak robili, a nielen v Spojených štátoch. V štyridsiatych rokoch vytvorila britská vláda utajenú výskumnú skupinu, Oddelenie výskumu informácií, ktorá dávala dokopy materiály o realite sovietskeho života a potichu ich posúvala politikom a novinárom po celej Európe.

V osemdesiatych rokoch americká vláda urobila niečo podobné. Vytvorila malý medzirezortný tím, ktorý neustále stopoval Sovietmi šírené príbehy a pripravoval odpovede.

Nakoniec Spojené štáty pohrozili Sovietskemu zväzu sankciami, ak neprestane šíriť mýty o CIA a AIDS. Raz to šlo viac, inokedy menej, raz to bol úspech, inokedy zlyhanie. Ale nakoniec si sovietska propaganda nedokázala získať srdcia ani mysle ľudí čiastočne aj preto, že na ňu Spojené štáty a ich spojenci reagovali.

Nemáme odpoveď

Prečo na tejto histórii záleží? Preto, že žijeme v podobnej udalosťami nabitej dobe, v čase, keď sa medzinárodné spojenectvá opäť ocitli v neistote. Americká prestíž poklesla v mnohých krajinách. A nikdy nebolo ľahšie vytvárať a šíriť konšpiračné teórie či už v zahraničí alebo doma.

Časť americkej populácie v súčasnosti verí, že ruský prezident Vladimir Putin je „kresťanský“ líder bojujúci v Sýrii proti Islamskému štátu. V skutočnosti jeho vláda náboženstvo potláča a o boj proti Islamskému štátu sa nijako zvlášť nezaujíma.

Lenže v tejto chvíli nemajú USA ani Západ žiadnu odpoveď na dezinformácie z dielne Ruska, Číny či Islamského štátu. Pokusy o ich vystopovanie sú nevyrovnané. V rámci americkej vlády neexistuje žiadna skupina či úrad, ktorý by sa venoval len tejto téme. A za ministra zahraničia Rexa Tillersona to vyzerá tak, že ani tak skoro existovať nebude.

Napriek rozhodnutiu Kongresu vyčleniť na tento účel 80 miliónov dolárov Tillerson tieto peniaze odmietol použiť. Nie je to preto, ako tvrdil Tillersonov poradca R. C. Hammond, že neexistuje žiadny plán, ako tieto peniaze použiť. Predstavitelia ministerstva mi povedali, že diskusie o tejto téme už dosť pokročili. Nie je to ani preto, že rezort nemá schopnosť peniaze minúť alebo preto, že v ňom pracuje príliš veľa byrokratov. Od začiatku existoval plán vytvoriť malú internú skupinu, ktorá by veľkú časť týchto peňazí minula mimo ministerstva a mimo vládnych úradov, napríklad na podporu ruskojazyčných médií, ktoré by dokázali odhaliť podstatu mýtov šíriacich sa z ruských médií lepšie, než by to dokázal ktokoľvek iný.

Žiadny Truman

Skutočným dôvodom je, že Amerika nemá prezidenta ako Harry S. Truman či dokonca ani takú hlavu štátu, ako bol Jimmy Carter. Nemáme takého prezidenta, a tak nemáme ani takého ministra zahraničia, ktorý chce zastaviť konšpiračné teórie, presadzovať demokraciu, upevňovať spojenectvá a brániť americkú reputáciu v zahraničí.

Namiesto prezidenta, ktorý pomenuje zahraničné dezinformácie ako problém, čo treba riešiť, máme prezidenta, ktorý si myslí, že slúžia jeho záujmom.

Inými slovami, ak by sme boli v studenej vojne, boli by sme odsúdení na porážku.

© Washington Post

Donald Trump

Teraz najčítanejšie