Klub skeptikov udelil Bludné balvany. Prečo veríme na nezmysly?

Český klub skeptikov Sisyfos v piatok vyhlásil víťazov ceny Bludný balvan.

Ide o ocenenie, ktoré sa udeľuje jednotlivcom a skupinám, ktoré „najviac prispeli k mäteniu českej verejnosti“ a rozvoju „blatistého myslenia“.

Bludný balvan

Zlatý balvan v kategórii jednotlivci si tento rok odniesol prof. Ing. Jiří Militký za „vývoj textílií proti „elektrosmogu“ a za dezinformácie o jeho pôsobení na zdravie“.

V kategórii družstiev zaujal predovšetkým strieborný balvan pre Katedru politológie na Fakulte medzinárodných vzťahov VŠE v Prahe, na ktorej študent obhájil diplomovú prácu postavenú na tom, že „mimozemšťania sú medzi nami, mali by sme s nimi komunikovať a založiť na tú tému dokonca vedný obor exopolitika“.

V roku 2008 dostal cenu aj Slovák, mystik Emil Páleš za „objav“ anjelov, „nad ktorými oponenti stratili dych a cirkev je v rozpakoch,“ komentoval Pálešov prínos Sisyfos. Páleš si myslí, že štúdiom „slovníkov veľkých osobností“ objavil v dejinách cykly, ktoré považuje za prejav kolektívnej psychiky ľudstva. Dejinné periódy podľa neho zodpovedajú babylonským predpovediam a súvisia s vierou v anjelov a bohov.

Cieľom Sisyfa je „šíriť a obhajovať poznatky súčasnej vedy“, podporovať kritické a racionálne myslenie a brániť verejný diškurz pred vpádom rôznych názorov a náuk, ktoré sú pseudovedecké (tvária sa ako vedecké, ale metódy a termíny používajú neadekvátne), paravedecké (operujú s rôznymi duchovnými silami) a pavedecké (disciplíny celkom nezmyselné a absurdné). Patria sem homeopatia, astrológia, jasnovidectvo, numerológia, prútkarenie, alternatívna medicína a mnohé iné.

Jasnovidci, čo je v trezore?

O tom, že jasnovidectvo nefunguje, sa mohol každý presvedčiť minulý týždeň, keď Český klub skeptikov Sisyfos otvoril trezor, v ktorom boli od decembra minulého roku uložené tri predmety – zubná kefka, účet z reštaurácie a vlašský orech. Každému, kto by jeho obsah uhádol, sľúbil Sisyfos odmenu vo výške 100-tisíc českých korún.

Zišlo sa takmer 400 tipov od rôznych kartárov a jasnovidcov. Jasnovidci si o sebe myslia, že disponujú akýmsi šiestym zmyslom či schopnosťou takzvaného mimozmyslového vnímania, vďaka ktorému dokážu určiť napríklad aj to, aké predmety sa nachádzajú v inak uzamknutom trezore. Žiaden z tipov však nevyšiel.

„Mnohí jasnovidci sa sem chodili na ten trezor pozerať, snažili sa na neho napojiť rôznymi metódami. Niekto pomocou snov, niekto pomocou napojenia na vyššie vedomie, niekto s pomocou kyvadielka. Ja som skeptik, ja som presvedčený, že tieto veci nefungujú,“ povedal podpredseda Sysifa Leoš Kyša pre Český rozhlas.

Obdobné „súťaže“ existujú aj v zahraničí. Asi najznámejšou z nich je tá od nadácie James Randi Educational Foundation, ktorá udelí 1 milión dolárov tomu, kto v kontrolovaných podmienkach preukáže nejakú nadprirodzenú či paranormálnu schopnosť. Cena vznikla v roku 1964, a zatiaľ nemá žiadneho majiteľa.

Nedokonalá myseľ

Dôvodom, prečo ľudia do sveta inštalujú najrôznejšie nadprirodzené bytosti, sily a energie, je, že naša myseľ hľadí na svet cez okuliare magična a príbehov. A tak, keď sa na nás usmeje nejaká celebrita, myslíme si, že k nám prehovára vesmír alebo ak sa nám stane niečo zlé, uvažujeme, že nám to „karma spočítala“.

Moderná veda, ktorá má asi 400 rokov, pôsobí chladne, pretože našim zbožným prianiam a túžbe po vlastnej veľkoleposti či zmysluplnosti (teleológia) nechce akosi vyhovieť. A tak, aj keď hlásame pavedecké nezmysly, nepriznáme si to a radšej zo seba vyrobíme „odvážneho rebela, ktorý sa nebojí plávať proti prúdu a samoľúbym vedcom nastavuje zrkadlo“.

Pozor na „kúzla“

Pred rôznymi kartármi a jasnovidcami by sme mali  byť ostražití. Ľudia týchto profesií totiž žijú iba z nedokonalostí našich myslí. Vezmite si napríklad tento klasický psychologický experiment z roku 1949. Najprv dal Bertram Forer študentom vyplniť test osobnosti. O týždeň neskôr im rozdal výsledky, ktoré ale boli podvod, o čom študenti samozrejme nevedeli. Všetky výsledky boli totiž navlas rovnaké a Forer ich opísal z horoskopu. Napriek tomu si študenti mysleli, že verne zachytávajú ich osobnosť a na 5-stupňovej škále im udelili priemernú známku až 4,26.

Aj kúzelníci s nami dokážu jednoducho manipulovať. Minulý mesiac publikoval Jay Olson, kúzelník a psychológ z McGill University a tím v časopise Consciousness and Cognition štúdiu, ktorá odhaľuje psychológiu v pozadí jedného tradičného kúzelníckeho triku.

Olson najprv ľuďom ukázal všetky karty, aby sa presvedčil, že ich poznajú. Potom ich premiešal a každého človeka požiadal, aby si vybral jednu z nich. Pri 30-sekundovom miešaní sa však dopustil kľúčovej manipulácie, keď jednu z kariet ukázal človeku dlhšie ako všetky ostatné. Netreba dodávať, že to vyžaduje veľkú zručnosť.

Zdroj – Olson a tím (2015)

Znie to skoro neuveriteľne, ale až 98 percent ľudí si vybralo práve túto kartu. Z celkového počtu 103 ľudí si pritom až 91 percent myslelo, že ich výber karty bol úplne slobodný a nebol ovplyvnený žiadnymi postrannými trikmi.

Z 61 opýtaných nemalo 52 percent najmenšie tušenie, prečo si kartu vybrali. Zo zvyšku si 38 percent myslelo, že po nej siahli preto, lebo bola oproti iným kartám najlepšie viditeľná a 28 percent preto, lebo „vyčnievala“. 38 percent ľudí si vymýšľalo najrôznejšie konfabulácie, inými slovami neúmyselné lži a 25 percent vypovedalo, že ich výber určilo to, že karta mala svetlú farbu (a to aj v prípade, keď bola čierna).

Ďalej sa ukázalo, že z ľudí, ktorí si uvedenej manipulácie s kartou nevšimli, po nej siahli predovšetkým tí, ktorí si zároveň mysleli, že svoj život nemajú plne pod kontrolou, pretože podlieha vplyvu externých faktorov. Tieto dáta zapadajú do masy iných experimentov, ktoré bezpečne preukázali, že ak u ľudí umelo vyvoláte pocit neistoty a straty kontroly, zvýši sa ich poverčivosť, religiozita a pod.

Poučenie z týchto výskumov je jednoduché. Jasnovidci, kartári či kúzelníci profitujú z nedokonalostí našich myslí. Ocenenia ako Bludný balvan sú dobrou príležitosťou si to neustále pripomínať.

Dostupné z: DOI: 10.1016/j.concog.2015.01.004