Čistý skutok sa stal

Keď som ju zbadal v obnovenom stave, neveril som vlastným očiam. Z bardejovskej Starej synagógy urobili stalinisti sklad chemických hnojív – dodnes vo vzduchu cítiť jedovaté siričitany. K vzácnej stavbe sa správali s typickou brutalitou, ktorej padlo za obeť mnoho nielen náboženských pamiatok.

Takmer dvestoročná budova vyzerala donedávna ako ruina. Aby sa dielo skazy dokonalo, nadväzujúcu chasidskú ulicu s rodinnými domami normalizátori zrovnali so zemou a postavili paneláky. Neskôr v blízkosti unikátneho židovského suburbia vyrástli dva hypermarkety. Jeden obchoďák už rok zíva prázdnotou. Polomŕtva komerčná zóna ukazuje, kam vedie bezbrehý konzum a politická korupcia, ktorá ho – proti vôli mnohých obyvateľov – presadila.

Pred osemdesiatimi rokmi tvorili tretinu Bardejova občania židovského pôvodu. Holokaust, povojnový chaos, čistky a vyhnania spôsobili, že tam už nežije ani jeden. Skúste si predstaviť, že by v Bratislave okradli, deportovali a vyvraždili všetkých Petržalčanov.

Donedávna zostávalo významné dedičstvo židovskej kultúry v Bardejove takmer neviditeľné. Zásadne to zmenila skupina mladých ľudí okolo otca a syna Pavla a Petra Hudákovcov. Keď som do obnovenej Starej synagógy vstúpil, spomenul som si na slová Jiřího Langera (ktorý učil po hebrejsky aj Franza Kafku) z knihy Deväť brán: „Neschodná je cesta do ríše Chasidov. Cestovateľ sa prediera húštinami pralesov, neskúsený a nedostatočne vyzbrojený… len málo detí Západu cestu vykonalo.“

Suburbium ponúka unikátnu lekciu židovskej kultúry a slovenských dejín. Od zasvätenia do rituálnych kúpeľov až ho posledný odkaz v zhromažďovacej miestnosti napísaný tajne ceruzkou na stenu pred transportom do plynu.

Deväťklenbový strop synagógy zdobí motív Dávidovej hviezdy a nočnej oblohy v maurskom štýle. V študovni sa nad hlavou čnie ornament margaréty a vo vestibule granátové jablko. Židia svoje knihy pochovávali, ak sa v nich spomínal boh. Cenných zväzkov sa zachovali stovky, no už niet čitateľov.

Obnovená budova dokazuje majstrovstvo tímu reštaurátorov a náročnosť profesie, u nás tradične nedocenenej. Pôvodne rituálna stavba poslúži všetkým, ktorí prejavia záujem. Pozoruhodná dramaturgia sa už rodí. Azda sa rozvinie, čo slovenskej spoločnosti naďalej chýba – dialóg.

Martin Buber, ktorý k poznaniu východného židovstva prispel ako málokto, v Chasidských rozprávaniach napísal: „Boh sa dá dosiahnuť každým čistým skutkom.“ Jeden veľký vykonali ľudia, ktorí sa pričinili o záchranu spustnutého skvostu a vrátili doň život.