Danko žiada národné aerolinky. Za Mečiara sme už jedny mali, ale skrachovali

Medzi ôsmimi požiadavkami, s ktorými vyrukovala na partnerov SNS, je päť ekonomických, len tri sa týkajú spolužitia v koalícii.

Čo chce Danko doplniť do koaličnej zmluvy:

Návrhy týkajúce sa ekonomiky:

• zvýšenie minimálnej mzdy v štátnej správe,
• 13. a 14. plat bez odvodov,
• zriadenie slovenských aeroliniek,
• investičné stimuly do kúpeľníctva,
• aby minister financií neblokoval výstavbu infraštruktúry.

Požiadavky na zmeny v koalícii:

• aby ministri nekomentovali verejne prácu svojich kolegov,
• aby koaličná rada zasadala v pravidelných intervaloch,
• aby sa na rokovanie vlády nedostávali návrhy, ktoré neprerokovala koaličná rada.

Pri pätici nepolitických požiadaviek sa Smeru a Mostu bude ťažko vysvetľovať, prečo sú proti. Predseda SNS Danko totiž pri nich môže argumentovať, že sú súčasťou programového vyhlásenia a žiada teda len jeho plnenie.

Nech u Kažimíra neblokujú investície! Ale oni to ani nemajú ako robiť

Keď SNS žiada ministra financií Kažimíra, aby neblokoval výstavbu infraštruktúry, zrejme hovorí o postojoch jeho analytikov z tímu Hodnoty za peniaze. Tí si len nedávno vypočuli kritiku od viacerých ministrov, ktorým navrhovali zmeniť niektoré investície. Paradoxne, najviac pritom bolo počuť ministrov za Most (Érsek) a Smer (Richter), ministri za SNS sa do verejného sporu s Hodnotou za peniaze zatiaľ nedostali.

Na ministerstvách obrany a pôdohospodárstva, ktoré vedú nominanti SNS, Kažimírovi analytici doteraz nič neanalyzovali. Na ministerstve školstva áno, ale v spolupráci s analytickým tímom ministerstva.

Predseda SNS Danko má aj vplyv na veľké investície v Železničnej spoločnosti. Tam by tím Hodnoty za peniaze mohol dávať svoje stanoviská.

Aktuálna požiadavka SNS je však nezrozumiteľná, pretože tím Hodnoty za peniaze nemá právo nič blokovať. Ich úlohou je najmä zmapovať stav výdavkov a povedať, ako by sa dali využiť lepšie a spravodlivejšie. Majú právo analyzovať väčšie výdavky, zverejňovať k nim stanoviská ešte pred verejným obstarávaním, ale je len na jednotlivých ministroch a vláde, ako sa potom zariadia.

Nie je jasné, či mal Danko pri formulovaní požiadavky na neblokovanie investícií na mysli aj zákon o dlhovej brzde, ktorý si mohli v SNS stotožniť s ministerstvom financií. Ten teraz chce koalícia novelizovať o takzvanú investičnú výnimku. Zjednodušene: v zákone by sa uviedlo, že na výdavky na výstavbu diaľničných úsekov, ktoré zvyšujú dlh, by sa z pohľadu sankcií pre vládu neprihliadalo.

Kažimír o uvoľnení dlhovej brzdy ani o investičnej výnimke verejne nehovorí. Výnimku urobil akurát na konferencii Trendu, kde hovoril o troch alternatívach, no bez konkrétnych odporúčaní. Viedol aj rokovania s opozíciou o investičnej výnimke, podporu pre návrh koalície však nevybavil ani v jednej opozičnej strany.

Národný letecký dopravca … sa skúma

Sľub zriadiť národného leteckého dopravcu je v programovom vyhlásení vlády, ale nie je z toho jasné, čo presne by to malo byť.

SNS má na ministerstve štátneho tajomníka Ďurčeka, ktorý tam prišiel vlani na jeseň. Ministerstvo dopravy zatiaľ s témou národného leteckého prepravcu nič nerobilo. Oficiálne hovorí, že jeho možnosti chce zanalyzovať v priebehu roka 2018. Splnenie požiadavky SNS sa tak môže počas existencie tejto vlády ľahko nestihnúť.

„Pre zriadenie národného leteckého dopravcu je potrebné definovať, kto môže byť „národným leteckým dopravcom“ – teda či to bude existujúci letecký dopravca EÚ, alebo novozriadený letecký dopravca EÚ. Toto by mala určiť štúdia realizovateľnosti, ktorá zohľadní viaceré faktory fungovania, ako sú napríklad právne predpisy, typ obchodnej spoločnosti, možnosti štátneho rozpočtu, kategória prepravovaných cestujúcich alebo druh nákladu, konečné destinácie,“ uviedlo ministerstvo.

Slovensko už jedného národného leteckého dopravcu malo, no ten skrachoval. Šlo o Slovenské aerolínie (Slovak Airlines), ktoré vznikli v roku 1995, štát mal v nich väčšinový podiel, po rokoch ich kúpili rakúske aerolinky Austrian Airlines, ale v marci 2007 zadlžené aerolinky išli predsa len do konkurzu.

Pomoc pre kúpele

Danko tiež pýta investičné stimuly do kúpeľníctva. Nie je jasné, ako presne majú vyzerať, no základný sľub je v programovom vyhlásení. „Väčší dôraz sa bude klásť na podporu rozvoja kúpeľníctva,“ píše sa v ňom. Má to byť jeden zo spôsobov podpory cestovného ruchu.

Na Slovensku máme 28 kúpeľných miest (vrátane siedmich vo Vysokých Tatrách).

Blízko k Dankovi má podnikateľ Anton Siekel, ktorý ovláda kúpele Dudince. V minulosti pôsobil v Istrokapitále. O kúpeľoch sa podľa denníka Sme s Dankom rozprával Karol Konárik starší, ktorý je menšinovým spoločníkom v kúpeľoch Sliač, ktoré sú ako jediné doteraz v rukách štátu.

K podpore kúpeľov sa hlási ministerstvo dopravy, no zatiaľ bez konkrétnych opatrení. „Naším cieľom je pritiahnuť čo najviac návštevníkov aj do kúpeľov, v ktorých vidíme veľký potenciál. Ministerstvo dopravy analyzuje oblasť kúpeľníctva. Následne sa určia opatrenia, ktoré je možné prijať v krátkodobom a strednodobom horizonte,“ uviedlo.

Ministerstvo v júli vydalo tlačovú správu, v ktorej hovorí o rekreačných poukážkach do 500 eur na dovolenku na Slovensku. Majú podporiť cestovný ruch. Zamestnávatelia, ktorí by ich vyplácali, by z nich neplatili dane ani odvody. Ministerstvo však chce pre návrh ešte len hľadať podporu.

Pod ministerstvo zdravotníctva spadá Inšpektorát kúpeľov a žriediel, ktorý vykonáva dohľad nad kúpeľníctvom. Druckerov rezort uviedol, že je pripravené „zúčastniť sa ako odborný partner na odbornej diskusii k tejto téme“.

„Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh na prevod akcií Kúpele Sliač na jediného akcionára, ktorým by bolo ministerstvo zdravotníctva. Máme jednoznačne záujem na celkovej revitalizácii kúpeľov Sliač,“  dodalo ministerstvo.

SNS chce vybaviť dva platy navyše ročne

O Dankových 13. a 14. platoch sa v programovom vyhlásení vlády nehovorí. Hovorí sa tam akurát o podpore všeobecného rastu platov. SNS detaily návrhu doteraz neukázala, hovorí sa len o tom, že by sa z nich neplatili odvody.

Odborná verejnosť ani opozícia to nepovažujú za dobrý nápad. Ale ani Fico sa za to zásadnejšie nepostavil ešte v dobrých koaličných časoch.

Opatrenie sa dá chápať aj ako príklad toho, ako koaličné strany medzi sebou súťažia. Smer vyhlásil, že zavedú príplatky za prácu cez víkend aj sviatky, Most-Híd chce vyššiu odpočítateľnú položku na daňovníka a SNS 13. a 14. plat, z ktorého by sa neplatili odvody.

Je zrejmé, že firmy by sa vynašli a vyplácali by počas roka napríklad menej odmien. Niektoré firmy majú 13. platy dohodnuté v kolektívnych zmluvách. Peniaze navyše by musel vyplácať svojim zamestnancom aj štát.

Každé opatrenie, ktoré sa týka daní a odvodov, prechádza analýzou IFP. Nie je zrejmé, či sa ministerstvo financií k tomuto návrhu hlási, neodpovedalo na otázku, či už robili nejaké prepočty dosahov.

V každom prípade, pri tomto opatrení by bolo zaujímavé vedieť aj to, ako by sa napríklad robilo ročné zúčtovanie odvodov. Znamenalo by to aj viac administratívy.

Minimálna mzda úradníkov

Danko žiada do koaličnej zmluvy doplniť aj zvýšenie minimálnej mzdy zamestnancom v štátnej správe. Strana ani v tomto prípade detaily nespresnila. „Je to vec až na koaličnú radu. To sme nerozoberali takto dopodrobna,“ povedal poslanec Stanislav Kmec z SNS.

Ak má Danko na mysli to, že ešte donedávna boli dve z jedenástich tried tabuľkových platov pod úrovňou minimálnej mzdy, tak to už neplatí. Vláda to vyriešila tak, že tri najnižšie platové triedy spojila s platnosťou od júna do jednej. Tá už je na úrovni minimálnej mzdy 435 eur.

Presné čísla, koľko zamestnancov verejnej správy má príjem okolo minimálnej mzdy, nie sú. No hovorí sa, že to môže byť aj polovica. A keďže minimálna mzda rýchlo rastie, čoraz väčšia časť štátnych zamestnancov v najnižšej tabuľkovej kategórii bude prakticky bez možnosti dostať odmenu za väčší výkon.

Poslanci okolo Beblavého preto navrhli, aby vláda zdvihla mzdy všetkým verejným zamestnancom, a nielen tým s tabuľkovým príjmom okolo minimálnej mzdy. Teoreticky by SNS mohla prísť s rovnakým návrhom.