7 dobrých správ: Deti z tábora zachránili stovky ohrozených rakov

1. Nasprejoval nenávistné tweety na chodník

Nemecký aktivista Shahak Shapira pozorne sleduje sociálnu sieť Twitter. Keď objaví nenávistný komentár, ohlási ho administrátorom. Doteraz tak označil viac ako 300 tweetov s rasistickým obsahom. Žiaden z nich však Twitter nevymazal, len mu poslal pár mailov s rovnakým znením, že príspevok neporušuje pravidlá.

„Správy, ktoré som označil, neboli len obyčajné urážky alebo vtipy, ale úplne vážne hrozby násilia, homofóbie, xenofóbie alebo popierania holokaustu,“ uviedol pre Deutsche Welle. „Veci, ktoré by nikto nemal povedať a nikto čítať.“

Preto sa rozhodol, že na ne Twitter ešte raz upozorní. Pred sídlo spoločnosti v Hamburgu nasprejoval na chodník 30 nenávistných komentárov, na ktoré predtým upozornil sociálnu sieť, ale tá ich nevymazala. Boli medzi nimi názory ako napríklad „Hitler neurobil nič zlé“, „Zdieľaj, ak nenávidíš moslimov“, „Židia do plynu“.

Hovorca spoločnosti v reakcii pre Reuters povedal, že sprísňujú pravidlá pre používateľov a posilnia kontrolu proti zneužívaniu sociálnej siete.

2. Chorej dcére postavil zábavný park

Američan Gordon Hartman na tú príhodu nikdy nezabudol. Jedno leto sa so svojou 12-ročnou dcérou Morgan vybral na kúpalisko, aby si tam našla kamarátov. Keď s ňou však vstúpil do bazéna, po chvíli vo vode zostali len oni dvaja. Morgan má totiž autizmus a väčšina detí nevedela, ako sa k nej má správať.

Hartman spolu s manželkou neskôr zistil, že neexistuje miesto, kde by sa deti s takýmto postihnutím mohli cítiť príjemne. V roku 2007 sa preto rozhodol, že svojej dcére takéto miesto postaví. Založil neziskovú organizáciu, vyzbieral potrebné financie a pustil sa do výstavby.

„Chceli sme zábavný park, kde každý môže robiť, čo mu napadne, kde sa môžu hrať ľudia so špeciálnymi potrebami alebo bez nich,“ povedal Hartman pre BBC.

Svoju predstavu zábavného parku prebral s lekármi, terapeutmi a inými rodičmi, ktorí majú postihnuté deti. V roku 2010 otvoril zábavný park v San Antoniu v Texase a pomenoval ho po svojej dcére – Morganina krajina zázrakov.

Doteraz ho navštívilo viac ako milión ľudí zo 67 krajín. Park je prispôsobený nielen pre deti s psychickým, ale aj fyzickým postihnutím, návštevníci na vozíku sa môžu povoziť na kolotoči so špeciálnymi úpravami. Hartman park naposledy rozšíril aj o vodný svet pre choré deti, aby mali zábavu aj počas horúcich dní.

„Včera ku mne prišiel jeden pán a podal mi ruku, ukázal mi svojho syna, ktorý má pre ochorenie špeciálne potreby, a začal plakať. Povedal, že doteraz sa nemohol hrať vo vode,“ uviedol Hartman.

3. Iránky si v parku skladajú šatky z vlasov

V Iráne platia pre ženy prísne pravidlá obliekania – musia mať zakryté vlasy, nohy zahalené po členky a ruky po zápästia. V Teheráne však otvorili park, kde majú ženy v obliekaní väčšiu slobodu.

„Môžeme tu nosiť vzdušné oblečenie a to je sloboda, ktorú si skutočne užívam,“ cituje Guardian 47-ročnú kaderníčku Laleh. Tá si spolu s kamarátkami užíva piknik v miestnom parku s názvom Mamin raj. Je to jediný takýto park v Teheráne, ktorý je určený len ženám. Tie môžu v parku aj tancovať, čo je v Iráne takisto zakázané.

Na bezpečnosť dozerajú ženy v modrých uniformách s bielymi rukavičkami. Fotografovanie je tu prísne zakázané.

„Nenávidíme šatky na vlasoch,“ priznala ďalšia návštevníčka parku. „Sme skutočne nadšené, že môžeme ísť na miesto, kde sa môžeme prechádzať nezahalené, športovať alebo sa opaľovať.“

4. Košice chcú byť hlavným mestom dobrovoľníctva

Dobrovoľníci v Košiciach naposledy obnovili zeleň v ôsmich materských školách, iní sa počas leta zadarmo venujú deťom v prímestskom tábore.

„Chcela by som sa aj ďalej uberať týmto smerom a nejako pomôcť ľuďom,“ priznala pre RTVS dobrovoľníčka Annamária Kopcová, ktorá dva týždne pomáhala v detskom tábore.

Vďaka takýmto aktivitám chcú byť Košice po kultúre a športe aj európskym hlavným mestom dobrovoľníctva. Tým už v minulosti bol Lisabon, Londýn aj Barcelona. Titul nie je viazaný na dotácie, ide skôr o zviditeľnenie práce dobrovoľníkov.

„Víťazmi sú tí, ktorí podporujú svojich dobrovoľníkov s dobrými stratégiami, dobrou základňou, samosprávy, ktoré vedia oceniť úsilie dobrovoľníkov,“ uviedla Gabriella Civico, riaditeľka Európskeho dobrovoľníckeho centra.

Košice sú prvým kandidátom z východnej a strednej Európy a v súboji o titul na rok 2019 budú musieť poraziť konkurentov, akými sú nemecký Augsburg či portugalský Cascais. Víťaza oznámia 1. decembra v írskom meste Sligo, ktoré je tohtoročným európskym hlavným mestom dobrovoľníctva.

5. Pribudnú tri chránené územia

Slovensko bude mať od októbra tri nové chránené územia. Ministerstvo životného prostredia podľa agentúry SITA navrhuje zriadenie chránených areálov Bradlo, Čenkov a Vinište.

Podzemný Chránený areál Bradlo sa nachádza v okrese Revúca pri obciach Nandraž a Rákoš. Platiť v ňom bude najvyšší, piaty stupeň ochrany prírody. Ten sa bude týkať predovšetkým netopierov, ktoré na území žijú, ale aj podzemných priestorov, starých banských diel Bradlo a Rákoš.

Chránený areál Čenkov je v okrese Komárno pri obci Kravany nad Dunajom a v okrese Nové Zámky pri obci Mužla. Na jeho území platí tretí stupeň ochrany, ktorý sa týka predovšetkým topoľových lesov s borievkou, dubových lesov na spraši a piesku a travinno-bylinných porastov na vápnitých pieskoch.

V Čenkove rastú aj viaceré vzácne rastliny, ako kosatec piesočný, jesienka piesočná, a žijú tam jašterica zelená či fuzáč veľký a roháč obyčajný.

Chránený areál Vinište bude zriadený v okrese Topoľčany pri obci Podhradie a bude v ňom platiť tretí stupeň ochrany, predovšetkým pre porasty ako borievka obyčajná a pionierske prízemné porasty machorastov a lišajníkov s prítomnosťou trvácich rastlín. Tie sú dôležité na neskoršie uchytenie tráv.

6. Zachránili stovky rakov

Suché a horúce počasie ohrozuje raky. Mnohé slovenské potoky majú tak málo vody, že v nich hynú nielen ryby, ale aj raky riečne, ktoré sú zákonom chránené. Ochranári sa im snažia pomôcť tým, že ich prenášajú do iných riek. Pridali sa k nim deti z ochranárskeho tábora a miestni neďaleko Bošáce pri Novom Meste nad Váhom. Tak sa im podarilo zachrániť stovky rakov.

„Je to druh európskeho významu a jeho hodnota je 66 eur,“ povedal pre RTVS ochranár Dušan Šácha. „Bolo to naozaj okolo tisíc rakov, čo sa tu podarilo zachrániť. 66 krát tisíc je 66-tisíc, to sú pomerne veľké peniaze. Keby sa nič nespravilo, tak o tú hodnotu prídeme.“

7. Peniaze za kresby venoval chorému chlapcovi

Desaťročný migrant z Afganistanu si za svoje kresby a fotografie vyslúžil v Srbsku prezývku Malý Picasso. Farhád Núrí rád maľuje Salvádora Dalího, Harryho Pottera či Pabla Picassa. Medzi jeho fotografiami zase prevažujú výjavy z Belehradu, kde posledné mesiace žije spolu s príbuznými v tábore pre migrantov.

Svoje diela prvýkrát vystavoval túto stredu v Belehrade a podľa TASR vyzbierané peniaze daroval na pomoc srbskému chlapcovi v núdzi. Ten sa zotavuje po chirurgickom odstránení nádoru na mozgu.