sobota

7 dobrých správ: Deti z tábora zachránili stovky ohrozených rakov

Zábavný park pre postihnuté deti v USA či slobodné miesto pre Iránky v Teheráne. Také boli dobré správy zo sveta. Na Slovensku pribudnú chránené územia a Košice zviditeľňujú svojich dobrovoľníkov.

1. Nasprejoval nenávistné tweety na chodník

Nemecký aktivista Shahak Shapira pozorne sleduje sociálnu sieť Twitter. Keď objaví nenávistný komentár, ohlási ho administrátorom. Doteraz tak označil viac ako 300 tweetov s rasistickým obsahom. Žiaden z nich však Twitter nevymazal, len mu poslal pár mailov s rovnakým znením, že príspevok neporušuje pravidlá.

„Správy, ktoré som označil, neboli len obyčajné urážky alebo vtipy, ale úplne vážne hrozby násilia, homofóbie, xenofóbie alebo popierania holokaustu,“ uviedol pre Deutsche Welle. „Veci, ktoré by nikto nemal povedať a nikto čítať.“

Preto sa rozhodol, že na ne Twitter ešte raz upozorní. Pred sídlo spoločnosti v Hamburgu nasprejoval na chodník 30 nenávistných komentárov, na ktoré predtým upozornil sociálnu sieť, ale tá ich nevymazala. Boli medzi nimi názory ako napríklad „Hitler neurobil nič zlé“, „Zdieľaj, ak nenávidíš moslimov“, „Židia do plynu“.

Hovorca spoločnosti v reakcii pre Reuters povedal, že sprísňujú pravidlá pre používateľov a posilnia kontrolu proti zneužívaniu sociálnej siete.

2. Chorej dcére postavil zábavný park

Američan Gordon Hartman na tú príhodu nikdy nezabudol. Jedno leto sa so svojou 12-ročnou dcérou Morgan vybral na kúpalisko, aby si tam našla kamarátov. Keď s ňou však vstúpil do bazéna, po chvíli vo vode zostali len oni dvaja. Morgan má totiž autizmus a väčšina detí nevedela, ako sa k nej má správať.

Hartman spolu s manželkou neskôr zistil, že neexistuje miesto, kde by sa deti s takýmto postihnutím mohli cítiť príjemne. V roku 2007 sa preto rozhodol, že svojej dcére takéto miesto postaví. Založil neziskovú organizáciu, vyzbieral potrebné financie a pustil sa do výstavby.

„Chceli sme zábavný park, kde každý môže robiť, čo mu napadne, kde sa môžu hrať ľudia so špeciálnymi potrebami alebo bez nich,“ povedal Hartman pre BBC.

Svoju predstavu zábavného parku prebral s lekármi, terapeutmi a inými rodičmi, ktorí majú postihnuté deti. V roku 2010 otvoril zábavný park v San Antoniu v Texase a pomenoval ho po svojej dcére – Morganina krajina zázrakov.

Doteraz ho navštívilo viac ako milión ľudí zo 67 krajín. Park je prispôsobený nielen pre deti s psychickým, ale aj fyzickým postihnutím, návštevníci na vozíku sa môžu povoziť na kolotoči so špeciálnymi úpravami. Hartman park naposledy rozšíril aj o vodný svet pre choré deti, aby mali zábavu aj počas horúcich dní.

„Včera ku mne prišiel jeden pán a podal mi ruku, ukázal mi svojho syna, ktorý má pre ochorenie špeciálne potreby, a začal plakať. Povedal, že doteraz sa nemohol hrať vo vode,“ uviedol Hartman.

3. Iránky si v parku skladajú šatky z vlasov

V Iráne platia pre ženy prísne pravidlá obliekania – musia mať zakryté vlasy, nohy zahalené po členky a ruky po zápästia. V Teheráne však otvorili park, kde majú ženy v obliekaní väčšiu slobodu.

„Môžeme tu nosiť vzdušné oblečenie a to je sloboda, ktorú si skutočne užívam,“ cituje Guardian 47-ročnú kaderníčku Laleh. Tá si spolu s kamarátkami užíva piknik v miestnom parku s názvom Mamin raj. Je to jediný takýto park v Teheráne, ktorý je určený len ženám. Tie môžu v parku aj tancovať, čo je v Iráne takisto zakázané.

Na bezpečnosť dozerajú ženy v modrých uniformách s bielymi rukavičkami. Fotografovanie je tu prísne zakázané.

„Nenávidíme šatky na vlasoch,“ priznala ďalšia návštevníčka parku. „Sme skutočne nadšené, že môžeme ísť na miesto, kde sa môžeme prechádzať nezahalené, športovať alebo sa opaľovať.“

Od revolúcie v roku 1979 pre ženy v Iráne platia prísne pravidlá obliekania. Foto – Flickr/Damon Lynch

4. Košice chcú byť hlavným mestom dobrovoľníctva

Dobrovoľníci v Košiciach naposledy obnovili zeleň v ôsmich materských školách, iní sa počas leta zadarmo venujú deťom v prímestskom tábore.

„Chcela by som sa aj ďalej uberať týmto smerom a nejako pomôcť ľuďom,“ priznala pre RTVS dobrovoľníčka Annamária Kopcová, ktorá dva týždne pomáhala v detskom tábore.

Vďaka takýmto aktivitám chcú byť Košice po kultúre a športe aj európskym hlavným mestom dobrovoľníctva. Tým už v minulosti bol Lisabon, Londýn aj Barcelona. Titul nie je viazaný na dotácie, ide skôr o zviditeľnenie práce dobrovoľníkov.

„Víťazmi sú tí, ktorí podporujú svojich dobrovoľníkov s dobrými stratégiami, dobrou základňou, samosprávy, ktoré vedia oceniť úsilie dobrovoľníkov,“ uviedla Gabriella Civico, riaditeľka Európskeho dobrovoľníckeho centra.

Košice sú prvým kandidátom z 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 95965 z vás dostáva správy e-mailom