Denník N

Martin Porubjak bol vicepremiér nepokojnej doby

Václav Havel (vľavo) a Martin Porubjak (vpravo) si rozumeli. Foto - TASR
Václav Havel (vľavo) a Martin Porubjak (vpravo) si rozumeli. Foto – TASR

Bývalý podpredseda vlády prišiel politiky v čase prvého odchodu Vladimíra Mečiara, ktorý bol na vrchole popularity. O rok sa vrátil k divadlu.

Spoluzakladal VPN a keď sa režim zrútil, vrátil sa k divadlu. Podpredsedom vlády sa Martin Porubjak stal v mimoriadne nevďačnom období. Nastúpil do vlády, ktorá vznikla po odchode vtedy hviezdne populárneho premiéra Vladimíra Mečiara a ten sa štylizoval do polohy obete. Porubjak ponuku ísť do vlády zobral, jeho pôsobenie vo vláde za Verejnosť proti násilu určujú dátumy 23. apríl 1991 až 24. jún 1992. Do politiky si so sebou priniesol kultivované spôsoby a schopnosť sformulovať myšlienku, čo bola v čase vykrikovanie radikálnych hesiel príjemná vlastnosť. Bol jasne za zachovanie federácie, čo z neho robilo terč nechutných útokov – v politických debatách aj na námestiach.

„Oslovili sme Martina Porubjaka, či by bol ochotný prijať funkciu podpredsedu slovenskej vlády. Martin nezamýšľal ísť do politiky, pretože bol výrazne orientovaný na umenie a konečne mohol slobodne tvoriť. Ale po stretnutí u mňa v kancelári predsedu parlamentu s Petrom Zajacom na seba zobral tento údel, ktorý ho vyhodil z jeho umeleckého rytmu. Okrem toho sa stal terčom atakov, ktoré prinášala politika tej doby,“ spomína na neho bývalý predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško. Porubjak to ale podľa Mikloška niesol „neuveriteľne statočne a vo všetkých konfrontáciách sa ukázal ako nesmierne statočný človek“. Vraví, že ho za bude navždy nosiť s veľkým obdivom v srdci.

Na Porubjaka v dobrom spomína aj vtedajší premiér za kresťanských demokratov Ján Čarnogurský.  „Naša spolupráca bola dobrá. Mali sme, samozrejme, niektoré rozličné ideové prístupy, ale vždy sme ich vedeli zladiť pri hľadaní konkrétneho a dobrého riešenia problémov.“ Čarnogrský vraví, že odišiel človek, ktorý vyryl brázdu v moderných dejinách Slovenskej republiky.

Slovenská a česká politická elita sa vtedy stretávala na zámkoch a hradoch a v nekonečných rozhovoroch sa snažila a často aj nesnažila nájsť politickú dohodu o prerozdelení právomocí medzi federálnymi a národnými orgánmi. A aj keď sa zdalo, že sa už konečne politici dohodli, dohody potom neprešli v národnom parlamente.

Petr Pithart sa s Porubjakom stretával začiatkom deväťdesiatych rokov ako vtedajší predseda českej vlády. Od ostatných slovenských politikov sa podľa neho odlišoval už na prvý pohľad. „Vždy bolo vidieť, že hovorí veci, ktoré si skutočne myslí. V politike je niečo také málo obvyklé. A len málokedy sa stane, že túžite mať nejakého politika aj za priateľa,“ poznamenal Pithart.

V čase, keď sa Porubjak a Pithart zblížili, naberal Mečiar a jeho HZDS na sile a radikalizovali svoj slovník, rovnako ako strany typu SNS. Médiá na Slovensku v tom čase až na malé výnimky vnímali Mečiara nekriticky a ľudia ako Porubjak boli vnímaní ako nepriatelia. „Keď Martina vymenovali za podpredsedu vlády, jeden z protagonistov Maďarskej nezávislej iniciatívy povedal – Slovensko má svojho Havla, ale ešte o tom nevie. A zatiaľ sa to Slovensko nedozvedelo,“ hovorí o ňom jeho kamarát a vtedajší minister kultúry Ladislav Snopko.

Voľby na jar 1992 ukončili Porubjakovu epizódu vo výkonnej politike. Z vysokej politickej funkcie tak odišla aj slušnosť a noblesa. Moci sa ujal až do jesene 1998 Vladimír Mečiar (s krátkou prestávkou v roku 1994) a Porubjak sa vrátil k divadlu.

 

Teraz najčítanejšie