Iránski futbalisti hrali proti tímu z Izraela, zväz ich preto vylúčil z reprezentácie

Iba pred dvoma mesiacmi s reprezentáciou oslavovali postup na budúcoročný svetový šampionát v Rusku. Irán je zatiaľ len jednou z troch krajín, ktoré majú účasť istú – okrem usporiadateľa, Ruska, a Brazílie. V ázijskej časti kvalifikácie hral absolútne suverénne, v skupine s Južnou Kóreou, Uzbekistanom, so Sýriou, s Katarom a Čínou v ôsmich doterajších zápasoch ani raz neprehral a šesťkrát zvíťazil.

Na skvelých výsledkoch tímu mal obrovskú zásluhu aj 33-ročný kapitán a záložník Masoud Shojaei spolu s o šesť rokov mladším Ehsanom Hajisafim, nastupujúcim na ľavom kraji obrany alebo zálohy. Do základnej zostavy iránskej reprezentácie patrili dlhé roky, dokopy za ňu odohrali viac ako 150 zápasov. S najväčšou pravdepodobnosťou si však za svoju krajinu na medzinárodnej úrovni už nikdy nezahrajú.

Obaja totiž minulý týždeň nastúpili v drese gréckeho klubu Panionios, kam v lete prestúpili, v zápase Európskej ligy proti izraelskému mužstvu Maccabi Tel Aviv.

Zástupca iránskeho ministra športu Mohammad Reza Davarzaní vo vysielaní štátnej televízie povedal: „S určitosťou môžem povedať, že Masoud Shojaei a Ehsana Hajisafi už nikdy nebudú pozvaní do reprezentácie, pretože prekročili červenú čiaru.“ Potom pokračoval: „Majú finančný kontrakt s klubom, ktorý im platí za to, aby zaň hrali, ale hrať s reprezentantmi toho odporného režimu… toto nemôžu obyvatelia Iránu akceptovať.“

Portugalský tréner Iránu Carlos Queiroz, kedysi asistent slávneho manažéra Manchestru United Sira Alexa Fergusona, s nimi preto nebude môcť v júni v Rusku počítať a predpokladá sa, že s nájdením náhrady bude mať veľké problémy.

Podľa oficiálneho stanoviska iránska vláda vôbec štát Izrael neuznáva, a preto aj iránskym športovcom zakazujú, aby s Izraelčanmi súperili. Izraelský futbal mal podobné problémy už v minulosti. V päťdesiatych rokoch logicky vstúpil do ázijskej futbalovej konfederácie, ale arabské mužstvá proti nim odmietali hrať a kvalita kontinentálnych turnajov preto upadala, lebo veľa reprezentácií ich úplne bojkotovalo.

V roku 1974 preto Izrael preradili do oceánskej zóny k Austrálii či Novému Zélandu a od roku 1991 je členom Európskej futbalovej federácie (UEFA). Izraelské kluby hrávajú v európskych pohárových súťažiach a ich reprezentácia v kvalifikácii nebojuje o postup na Ázijský pohár, ale na Euro – hoci sa im tam ešte nikdy nepodarilo dostať.

Zasiahnuť môže FIFA

Shojaei aj Hajisafi odmietli hrať jeden z dvoch zápasov v Izraeli, hoci klub na nich podľa Davarzaního vyvíjal „nátlak“ a hrozil „finančnou pokutou“. V Grécku však proti Izraelčanom nastúpili a po celkovej porážke 0:2 v dvojzápase v treťom predkole Európskej ligy zo súťaže vypadli. Viceprezident iránskeho futbalového zväzu Ali Kafashian taktiež súhlasil so zástupcom ministra, že hráči spravili obrovskú chybu. Pre portál Mizan Online povedal: „Tí dvaja nemali nastúpiť, aj keby mal klub s nimi rozviazať kontrakt.“

Hovorca výboru zahraničnej politiky iránskeho parlamentu Hossein Naghavi-Hosseini tlačovej agentúre Mehr hovoril: „Súhlas s hraním v zápase proti športovcom režimu, ktorý nepriniesol ľudstvu nič iné okrem okupácie, vraždy, agresie a zrady, je v rozpore s rešpektom voči tisícom mučeníkov a tým, ktorí sa museli presťahovať alebo ich iným spôsobom obmedzil tento okupantský sionistický režim.“ Izraelské ministerstvo zahraničia, naopak, oboch iránskych hráčov pochválilo, že „zlomili tabu a postoj odmietať hrať v dueloch proti izraelským športovcom.“

O kauze informovali všetky popredné svetové médiá a šéfredaktor stránky faz.de Christoph Becker na Twitteri zverejnil vyjadrenie UEFA: „Podľa nás by politika nemala byť súčasťou športu a hráči by nemali byť sankcionovaní na základe politických záujmov.“ V prípade, že k zákazu zo strany Iránu naozaj dôjde, môže zakročiť svetová futbalová federácia FIFA.

Podľa jej pravidiel nesmú miestni politici nijakým spôsobom vstupovať do rozhodovania jednotlivých národných asociácií. Ak varovanie odignorujú, FIFA môže pristúpiť k použitiu sankcií. Členov z týchto dôvodov trestala už v minulosti – napríklad Juhoafrická republika sa pre „apartheid“ nemohla zúčastniť na oficiálnych súťažiach od roku 1963 až do 90. rokov.

Viac ako hra

V Iráne však mnohí ľudia rozhodnutie politikov o vylúčení Shojaeiho a Hajisafiho kritizovali, na Twitteri ich podporovali pod hashtagom #NoBan4OurPlayers (žiadny zákaz pre našich hráčov). V krajine sa po islamistickej revolúcii ajatolláha Chomejního v roku 1979 najskôr snažili futbal obmedziť a až úplne zakázať, lebo bol podľa ideológov v rozpore s islamom, ale medzi obyvateľmi si udržal pozíciu najobľúbenejšieho športu.

Američan Dan Gaspar, už šesť rokov pracujúci v iránskej reprezentácii ako asistent trénera a tréner brankárov, v rozhovore pre magazín The Blizzard povedal: „Je to pre nich viac ako hra. Je to udalosť, možnosť voľne sa vyjadriť, spievať a skandovať v jednote a zo svojho vnútra. Myslím si, že pre nich je to extrémne dôležité. Je to práve futbalový štadión, kde majú povolené správať sa a vyjadrovať sa takýmto spôsobom. Futbal je extrémne dôležitý pre Iráncov, a to nielen kvôli nim, ale aj preto, akým spôsobom ich vníma zvyšok sveta. Výsledky zápasov sú pre nich veľmi dôležité. Čím je reprezentácia úspešnejšia, tým viac hrdí na ňu sú.“

Na štadióny však stále nepovoľujú vstup ženám. Shojaei, ktorý sa z iránskej ligy dostal až do španielskej ligy, kde v minulosti hrával za Osasunu a Las Palmas, raz povedal, že vec, ktorú najviac ľutuje je, že jeho žena, sestra a matka ho nikdy nevideli hrať za národný tím na domácom ihrisku.

Ženy, snažiace sa v prezlečení dostať na štadión, riskujú väzenie a zahraničné zápasy Irán silne cenzuruje, aby televízni diváci v hľadisku nevideli ženy. Podľa oficiálneho zdôvodnenia je futbalový štadión miestom, kde sa muži vo všeobecnosti správajú zle, a preto musia byť ženy chránené. V posledných týždňoch však aj proti tomu v Iráne prebiehala kampaň, ktorú podporil i legendárny Ali Karimi, niekdajší útočník Bayernu Mníchov.