Grape rastie, nie je „malou Pohodou“, ale festivalom s vlastnou DNA
Na letisko v Piešťanoch prišlo cez víkend aj s brigádnikmi a dobrovoľníkmi 20-tisíc ľudí. V poradí ôsmy ročník festivalu Grape bol už dopredu vypredaný, na internete sa lístky predávali aj za trojnásobok bežnej ceny.
To večné porovnávanie s Pohodou musí liezť organizátorom piešťanského festivalu Grape na nervy. Lenže ak máte mesiac po sebe dva festivaly, vzdialené len pár desiatok kilometrov a oba zamerané na kvalitnú hudobnú produkciu, bude to k takémuto porovnávaniu zvádzať vždy.
Rok za rokom sa však ukazuje, že Grape je iný ako Pohoda: atmosférou, dramaturgiou, mozaikou ľudí, ktorí tam chodia, ale – buďme trochu kritickí – aj festivalovým servisom, v ktorom sa Pohode stále rovnať nemôže. Grape si nachádza svoju vlastnú škatuľku, a je úspešný.
Bolo to jasné od chvíle, kedy človek v piatok podvečer prišiel pred festivalový areál a na parkovisku sa lístky na vypredaný festival predávali za 85 eur. Na internete sa cena za vstupenky, ktoré v bežnom predaji stáli okolo 50 eur, v závislosti od okamihu, keď ste ich kupovali, vyšplhala aj na 140 eur.
To v čase, kedy sa festivalový areál každý rok o niečo rozrastá a namiesto desiatich tisícov návštevníkov, ako to bolo počas prvých ročníkov, sa sem vie vmestiť už dvakrát toľko ľudí.
Zase to počasie
Grape je povestný tým, že je tu málokedy „normálne“ počasie. Počas minulých ročníkov sa úmorné horúčavy striedali s búrkami a nárazovým vetrom. Vlani sme na Denníku N napísali, že počasie konečne vyšlo, a zdá sa, že sme to na tento rok zakríkli.
Areál opäť raz musel pretrpieť jednu víchricu vo štvrtok, teda ešte pred začiatkom festivalu; na dážď a krátke prerušovania programu došlo aj v piatok. Sobota by bola fajn, no v noci už bola zima.
Dážď nesvedčí žiadnemu festivalu a Grapu vyslovene uberá na kráse. S vodou príde bahno, ktoré v kombinácii s odpadkami, ktorých sa tu na zemi váľa vždy viac ako v Trenčíne, a nie úplne vždy čistými toaletami robí z festivalu trošku ufúľané miesto.
Možno je to len rozmaznanosť Pohodou, ale organizátori by tu mohli trošku zamakať – lebo je to škoda. Grape má veľmi pekne vyskladaný areál, s pútavou vizuálnou identitou a skvelými doplnkami, akým bol tento rok vysoký platan, ktorý by mal byť zasadený v piešťanskom mestskom parku, či inštalácia so zastávkou MHD-čky Žabí majer.
Sympatické je, že stovky návštevníkov si každý rok osvoja odporúčaný dress code, ktorý organizátori vyhlasujú dopredu. Tento rok boli témou festivalového dress code „kmene“ a ľudia sa sami zdobili indiánskymi motívmi. Aj to vytvára identitu festivalu.
Rozfúkané plastové tanieriky z food courtov sa k tomuto všetkému jednoducho nehodia. Na druhú stranu, aj zahraniční interpreti na Pohode hovoria, že tamojšia čistota sa vymyká takýmto podujatiam v celej Európe, a tak je pri Grape lepšie zobrať toto malé mínus ako fakt.
Podobne ako to, že lacnejšie lístky a nalievanie tvrdého alkoholu priťahujú na festival mladšie ročníky, ktoré svoj súboj s nocou a alkoholom nie vždy zvládnu. A tak tu občas bude treba prekročiť niekoho, kto zaspal skôr, ako sa dostal do stanového mestečka.
Aby boli tieto riadky dobre pochopené – pri všetkých týchto výhradách je na Grape na každom kroku vidieť, ako sa zároveň posúva dopredu, zlepšuje služby a je naozaj veľmi príjemným miestom.
Malý dôkaz: organizátori sa pokúsili regulovať biznis piešťanských taxikárov, ktorí si počas festivalových dní bez okolkov pridávajú k bežnej tarife tri eurá, dohodou so službou Taxify, kde mali návštevníci garantované ceny presunov v rámci mesta. Ako spomínal jeden z vodičov služby, podobne ako pri Uberi sa aj on musel v noci vyrovnať s vyhrážkami konkurencie.
Spontánne žúry aj veľké mená
Hudba a výber kapiel je vždy vec subjektívna a hodnotiť je ťažké. Grape už niekoľko rokov kombinuje zaujímavé indie projekty s elektrom, dopĺňa to najlepšími interpretmi z domácej scény, tvárami nemainstreamového hip-hopu a drum ’n’ bass žúrmi v noci.
Na rastúcom záujme o lístky na festival je vidieť, že takéto puzzle funguje veľmi dobre. Aj tohtoročný Grape mal veľa skvelých koncertov, a väčšine sa asi zapíšu do pamäti veľké mená ako Moderat, Metronomy či The Naked and Famous. Ale ako každý rok tu mali skvelé vystúpenia aj domáci interpreti.
Po minulé roky muzikanti vraveli, že na Grape je lepší zvuk ako na Pohode. Dalo sa to odpozorovať najmä na hip-hopových koncertoch, kde je dobrý zvuk dôležitý, lebo inak jednoducho nie je rozumieť textom. Tento rok však boli aj sťažnosti, najmä na tiché nazvučenie hlavného pódia.
Zvučné mená odohrajú dobré koncerty na mnohých festivaloch. Čo robí Grape festivalom s perfektnou atmosférou, sú koncerty a žúry, ktoré v oficiálnom programe nevidieť. Či už je to osvedčený „stolička stage“, kde interpreti vystupujú akusticky priamo na letiskovej dráhe, alebo trebárs sobotný nočný koncert Pary na stohoch slamy.
Úplný unikát je „tržnica stage“, na ktorom vystupujú kapely, ktoré hrajú v stane s jedlom a občerstvením. V noci, napríklad pri vystúpení ľudovej kapely či zoskupenia Old Shatterband, ktoré hrá svetoznáme covery v country prevedení, sa tržnica premieňa na miesto, kde sa ľudia bavia spontánne aj bez line-upu.
Grape je festival, kde sa dá dobre zabaviť, a o to tam ide v prvom rade. Diskusie či prednášky sú skôr v úzadí a aj dramaturgia na hlavnom pódiu zvádza k žúru od skorého popoludnia. Kým na Pohode sa popoludní ešte skôr posedáva a počúva, na Grape už hrá Malalata či reggae kapela Medial Banana.
Možno to bude odvážne, ale subjektívne sa dá povedať, že kým na Pohodu môžete pokojne ísť, aj keď chcete len počúvať, rozjímať a rozmýšľať, na Grape sa chodí najmä vypnúť.
Ale človek občas potrebuje k životu aj to, aj to.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
