Denník N

Príbeh Mateja Tótha: Už nejde len o šport, ale aj o môj život

Matej Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič
Matej Tóth. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenský chodec a olympijský víťaz Matej Tóth mal v nedeľu dopoludnia v Londýne obhajovať titul majstra sveta. V osobnej spovedi píše, ako preteky prežíval pri televíznej obrazovke.

Už týždeň pred konaním chodeckých súťaží na majstrovstvách sveta v Londýne sa ma množstvo ľudí aj novinárov pýtalo, či budem sledovať „svoju“ disciplínu a ako to budem prežívať. Mal som obhajovať zlatú medailu z Pekingu 2015.

Úplne úprimne som každému odpovedal, že päťdesiatku sledovať chcem a budem, ale aké pocity budem prežívať, to som naozaj nevedel.

Už asi každý na Slovensku vie, prečo neštartujem na šampionáte. Je to, bez preháňania, hrozná situácia. My, športovci, sme zvyknutí, že šport je vrtkavý a niekedy sa stane, hlavne zo zdravotných dôvodov, že všetko nejde podľa plánu. No je iné sledovať disciplínu, v ktorej ste mali štartovať, s boľavou nohou a iné sledovať ju s boľavou dušou.

Paradoxne, o pár dní, už sa to dá počítať na hodiny, ma čaká ďalšie vrcholné podujatie. Žiaľ, nebudú to majstrovstvá sveta, ale vypočúvanie pred Disciplinárnou komisiou Slovenského atletického zväzu (DK SAZ). Tak ako vrcholí príprava pred dôležitými pretekmi, tak vrcholí aj príprava na tento dôležitý životný boj.

Lebo tu už nejde len o šport, ale aj o môj život, moju budúcnosť, a teda aj budúcnosť mojej rodiny.

Pred minuloročnými olympijskými hrami v Riu de Janeiro, keď bol môj štart ohrozený zranením, som si hovoril, že aj keby som tam nešiel pre zranenie, nič sa nedeje, veď je to len šport a ľudia majú väčšie starosti.

Teraz je situácia trochu iná, aj keď si stále myslím, že na svete sú aj väčšie katastrofy.

Antidopingovej agentúre musím dokázať, že som neporušil jej pravidlá. Keď mi robili rôzne vyšetrenia na moju obhajobu, tak som si spolu s mojou rodinou hovoril, že radšej mať menej argumentov na obhajobu ako byť vážne chorý.

Veď väčšina chorôb krvi a iné vážne choroby by dané nezrovnalosti hneď vysvetlili.

Matej Tóth

Narodil som sa 10. februára 1983 v Nitre, momentálne žijem a trénujem v Banskej Bystrici. Vyštudoval som žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V roku 2015 som sa v Pekingu stal majstrom sveta v chôdzi na 50 km, o rok neskôr som priniesol zlato aj z olympijských hier v Riu de Janeiro. Pre nezrovnalosti v biologickom pase som na aktuálnych majstrovstvách sveta v Londýne nemohol obhajovať zlato.

S týmto, našťastie, ešte nemám skúsenosti

Vrátim sa však k pocitom, ktoré prežíva športovec v príprave a aké prežívam ja tento rok. Je až úsmevné, aké paralely to prináša. Príprava na vrcholné podujatie mi trvá osem až desať týždňov. Toľko času približne zabrala aj príprava argumentov na obhajobu pred disciplinárkou.

Keď sa začína príprava, športovec je väčšinou mimo formy a nevie si ani predstaviť, ako bude o mesiac plniť náročný tréningový plán. No forma ide hore deň po dni, týždeň po týždni. Tréningy sú kvalitnejšie a kvalitnejšie a každý dobrý tréning povzbudzuje a hecuje telo aj hlavu do ešte kvalitnejšej roboty.

V obhajobe to je veľmi podobné. Spočiatku to bol

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Matej Tóth

Rozhovory

Športovci píšu

Teraz najčítanejšie