Denník N

Čistý deň: malé opravy nie sú žiadne víťazstvo

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V kauze Čistý deň prišli dve novinky. Aký je ich praktický význam?

Takmer po roku sa v kauze udiali len drobné nápravy predchádzajúcich pochybení, ktoré urobili štátne orgány.

Jednu novinku predstavuje fakt, že ministerstvo práce vyhovelo protestu generálneho prokurátora a zrušilo rozhodnutie o nezrušení akreditácie.

To ani neznamená zrušenie akreditácie, voči ktorému bol minister Richter doteraz neobyčajne odolný, ani nezaručuje, že akreditácia bude zrušená. Znamená to len, že ministerstvo uznalo, že jeho rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom. Iným slovom, treba upratať.

Preto je zaujímavé pozrieť sa aj na to, proti čomu generálny prokurátor namietal. Keby šlo len o chýbajúce predpísané náležitosti, upratovanie by nemuselo predstavovať veľký problém, ale nesprávna aplikácia viacerých zákonov a najmä selektívne hodnotenie dôkazov sú už iná káva. Ministerstvo podľa generálnej prokuratúry „ako na zásadné prihliadlo na skutočnosti, ktoré … boli … irelevantné, pritom podstatné skutočnosti vôbec nezohľadnilo.“ Je to buď zámer (všetko prispôsobíme výsledku, aký si želáme), alebo nekompetentnosť (nevieme robiť svoju robotu a nemáme čo hľadať na štátnych stoličkách). Jedno lepšie ako druhé.

Druhou udalosťou je fakt, že bolo vznesené prvé obvinenie. Iste, je to len ďalší medzník na dlhej ceste k akémukoľvek právoplatnému výsledku. No rozhodne je to signál, že obviňujúce tvrdenia nie sú mydlová bublina, a minister ho musí brať vážne – už len preto, lebo namiesto zákona o sociálnoprávnej ochrane sa rozhodol riadiť závermi trestných konaní. Na tom je opäť krásne, že tento istý prípad polícia spolu s okresnou prokuratúrou už raz spratali zo stola. Buď zámer, alebo nekompetentnosť.

Čistý deň sa nevie vynačudovať nad vzneseným obvinením. Pani Tománková má jednu pozoruhodnú črtu: takmer vždy, keď otvorí ústa, poskytne nový dôvod na zrušenie akreditácie. Nevedno síce, akú funkciu má v zariadení, ak nerátame „manželku riaditeľa“, ale k obvineniu sa vyjadrila: „Už v čase, keď došlo k údajnému násiliu, sme prípad vyšetrovali.“

Úlohy pani Tománkovej na tomto svete sú iste rozmanité, ale vyšetrovanie podozrení zo sexuálnych zločinov medzi ne určite nepatrí. Dôležitejšie však je, že vo svojej bohorovnosti takto prezradila, že zmluvu uzavretú s ústredím práce Čistý deň porušil v ďalšom bode: je totiž povinný ústrediu oznamovať tzv. mimoriadne udalosti. V zmluve sú taxatívne uvedené a patrí medzi ne aj podozrenie zo spáchania trestného činu na dieťati.

Čistý deň má ešte stále ochranu ako diamant na zamatovej podložke. Len za tento kalendárny rok má zazmluvnených vyše dvestotisíc eur iba s ústredím na vykonanie rozhodnutia súdu a sú tam aj nové rozsudky, hoci riaditeľ ústredia Marián Valentovič Denníku N tvrdil presný opak: „Od septembra minulého roku nebolo žiadne dieťa umiestnené do Čistého dňa.“

Ústredie si ďalej ide svoje a radšej vyhodí zamestnancov, ktorí prehovorili o kontrolách, než by malo konečne upratať galantský augiášsky chliev. Preto uvedené udalosti nie sú zatiaľ ani prísľubom.

Kauza Čistý deň

Teraz najčítanejšie