Denník N

Budúca učiteľka má len 19 rokov, do jej letnej školy sa už hlásili desiatky Rómov

Letná škola v Markušovciach. Foto - Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová
Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

Bibiana Kleinová má 19 rokov a so svojimi učiteľmi a kamarátmi zorganizovala Letnú školu pre rómske deti v Markušovciach. Ako budúca učiteľka si vyskúšala, aké je niekoho učiť. No ešte predtým musela vybaviť povolenia, priestory i peniaze.

Zorganizovali ste letnú školu pre deti z Markušoviec. Prečo ste to robili?

Chcela som ukázať, že aj s rómskymi deťmi sa dá pracovať. Že sú to deti, ktoré sa chcú učiť. Lebo v spoločnosti je zakorenený mýtus, že sa nechcú učiť, pracovať a sú leniví.

Prečo je tu tento mýtus?

Vyrastala som v prostredí, kde som sa stretla s rómskou komunitou. Ľudia majú predsudky a často si Rómov zaškatuľkujú.

A chceli sa deti učiť aj v lete?

Bola som veľmi prekvapená, keď ma prvý deň čakalo 30 detí od ôsmej rána. Hovorila som si, že dobre, je to prvý deň, možno na druhý príde len 15. Ale mýlila som sa, prišlo ich 40. Museli sme ich rozdeliť na dve skupiny, aby sme to zvládli. Ale samozrejme, našlo sa zopár – asi traja, ktorým sa veľmi nechcelo, ale tých prevážila časť, ktorá sa učiť chcela.

Teraz ste zmaturovali, kam pôjdete na vysokú školu?

Chcem byť učiteľka, ale nie je to pre plat. Pôjdem na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Chcela som ísť študovať do Brna, aj ma prijali, ale nakoniec som sa rozhodla ostať tu a robiť ďalšie aktivity. Som sklamaná z toho, aké je školstvo na Slovensku a veľmi by som ho chcela zmeniť. Preto som sa rozhodla, že pôjdem na pedagogiku – dejepis a občiansku náuku. Chcela by som sa venovať deťom.

Čo sa vám na škole najviac nepáčilo?

Od učiteľov často cítiť, že začínali počas komunizmu. Mnohí stále diktujú učivo. Chceme síce modernizáciu školstva, ale tá vyzerá tak, že dostaneme interaktívne tabule a dataprojektory, nezmení sa však výučba. Učitelia a študenti by spolu mali komunikovať, ich vzťah by mohol byť viac v priateľskej rovine.

Ako by vyzerala hodina, keď budete učiť?

Občiansku výchovu by som rada zakomponovala do života. Predstavovala by som si to tak, že by sa deti neučili o demokracii poučky, ale vedeli by to vysvetliť na svojom živote. Aby to nebolo len o zapamätaní si faktov, ale aj o rozmýšľaní.

Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

Prečo ste začali robiť letnú školu?

Jedno leto som čítala článok o Indovi, ktorý sa rozhodol vzdelávať deti zo sociálne slabého prostredia v Indii. Článok mi dlho vŕtal v hlave. Na začiatku štvrtého ročníka som ešte nevedela, čo chcem robiť. Potom som sa rozhodla, že pôjdem študovať pedagogiku, tak som si povedala, že by som mohla skúsiť nejakú vzdelávaciu aktivitu.

Odkedy ste ju plánovali?

Koncept mi napadol minulé leto, ale reálne som nad tým začala uvažovať v marci až v apríli.

Ako vyzerala príprava?

Vyrastala som v komunite, kde sme boli v zmiešaných triedach a mám veľa rómskych kamarátov, tak som vedela, že by to privítali. Dlho som to chcela robiť v Smižanoch, svojej rodnej obci. Môj koncept bol, že prídem s tabuľou na kolieskach a začnem učiť. Napríklad oslovím svojich spolužiakov, nech tam donesú svojich mladších súrodencov a ja im pomôžem v tom, čo budú potrebovať. Potom som sa stretla s pánom starostom Markušoviec. Povedala som mu, čo chcem robiť, on je tiež Róm, a veľmi ma podporil. Tak sme sa dohodli, že to bude v Markušovciach, ponúkol mi aj priestory.

Koľko detí do letnej školy chodilo?

Je to ťažké povedať. Pravidelne, každý deň chodilo 20 detí, ale každý deň mi chodili nové deti. Celkovo sa na letnej škole obmenilo viac ako 70 detí, ale každý deň som ich mala okolo 40.

Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

Ako vyzerali dva týždne letnej školy?

Mala som animátorov – moja učiteľka Stanka, moji spolužiaci a kamaráti Filip, Barborka, Filip a Majo, moja mentorka z Leafu Katka, skauti, kamaráti z mládežníckeho parlamentu. Každý deň sme boli minimálne štyria animátori.

Ako to prebiehalo?

Mali sme jednotlivé dni, ako sú predmety v školách. Škola bola určená tretiakom, štvrtákom a piatakom. Každý deň sa učili to, čo sa učili v škole. Mali sme matematiku – hravo sme sa snažili naučiť a opakovať matematiku. Bolo to ťažšie, ako som si myslela, lebo prišli aj deti zo špeciálnej školy. A tak hodiny často vyzerali inak, ako som si ich naplánovala. Bola to veľká improvizácia. Snažili sme sa, aby to bolo edukatívne, aby sme im predstavili aj hodnoty. Deti od nás často veľa nechceli, prišli tam aj siedmaci, ôsmaci, stredoškoláci a keď sme skončili vyučovanie, tak jediné, čo chceli bolo sa porozprávať. Veľmi radi sa rozprávajú a my sme pre nich boli ako podporná skupina. Niektorí už uvažujú o tom, čo by chceli robiť a od nás chceli len podporu.

Kde chceli pracovať?

Mali sme stredoškolákov murárov, vodoinštalatérov, automechanikov. Mali sme rôzne deti.

Ako vyzeral deň v letnej škole?

Ráno sme mali začať o deviatej, ale začínali sme už o pol deviatej, lebo od rána od ôsmej sa tam deti zbiehali a chceli ísť dnu. Spravili sme najskôr vzdelávaciu hru, kým sa im chcelo a kým neboli veľmi roztopašní. Pokračovali sme hrami, kde sme sa snažili spoznávať a vytvárali sme si vzťahy, kreslili sme. So staršími sme hovorili o tom, čo chcú v budúcnosti robiť.

Skúste jeden deň opísať.

Napríklad sme mali dejepisný deň, mladší mali nastrihané puzzle a boli rozmiestnené po záhrade za kultúrnym domom. Mali ich poskladať a povedať, čo tam je.

Čo na nich bolo?

Napríklad budovy z Markušoviec, Spišskej Novej Vsi aj Košíc. Chceli sme ich naučiť niečo o našom regióne. So staršími sme hovorili o tom, čo je tolerancia, trpezlivosť. Jeden deň bol tanečný, kde som zavolala šéfku tanečného štúdia Simu a jej kamaráta Miša. Deti boli úplne nadšené. Všetci sa ma na druhý deň pýtali, či opäť príde. Ale musela som ich sklamať.

Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

Ako dlho trval jeden deň?

Každý deň bol iný, záviselo od toho, koľko detí prišlo, keď ich bolo viac, boli sme dlhšie. Ale išlo zvyčajne o tri až štyri hodiny za deň.

Čo bolo cieľom projektu?

Mňa zaujímalo, ako budúcu učiteľku, ako na tom deti sú. A bol to aj základ pre ďalšie projekty.

A ako na tom sú?

Mali sme deti, ktoré boli veľmi snaživé, minimálne piati by to dotiahli na vysokú školu, ak by mali lepšie sociálne zázemie a väčšiu podporu od rodičov či učiteľov. Potom bol priemer, a potom sme sa stretli aj s deťmi, ktoré boli veľmi slabé.

Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

V čom?

Napríklad piataci nevedeli dobre čítať, boli sme z toho veľmi prekvapení. Jeden deň sme mali geografický a mali zadeľovať zvieratá podľa podnebného pásma. Bola som prekvapená, že sme mali tretiakov a niektorí z nich neboli nikdy v zoo. Mne to príde ako banalita, ale tieto deti nikdy nevideli žiadne exotické zviera.

Majú rómske deti podporu od učiteľov?

Nemyslím si, že sa správajú k nim inak ako k bielym deťom. Ale tieto deti by potrebovali väčšiu oporu. Ak rodičia chýbajú, tak môže pomôcť len učiteľ.

Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

Vy ste chodili do zmiešanej triedy, aké to pre vás bolo?

Som veľmi šťastná, že som bola v zmiešanej triede, s našimi Rómami máme nadštandardné vzťahy. Chodili sme spolu na výlety, často sa stretávame aj po škole. Jeden môj spolužiak si dal žiadosť o individuálne štúdium a už teraz pracuje na živnosť s platom, ktorý ako učiteľka nebudem mať. Snažia sa a aj pre nich to bolo pozitívne, lebo ako trieda sme sa ťahali. Nedovolili sme, aby boli medzi nami veľké rozdiely. Aj učitelia sa snažili, aby sme sa spolu bavili, neskupinkovali sa. Ale my sme mali Rómov z lepšieho sociálneho prostredia. Bolo by iné, ak by k nám chodili deti z úplne najnižšej sociálnej vrstvy. Aj na letnej škole sme mali deti, ktoré prišli otrhané. A tak často vyzeralo aj ich vzdelanie, deti s lepším sociálnym zázemím toho vedeli viac.

Keď ste doma a v škole povedali, že chcete robiť takýto projekt, ako vaše okolie reagovalo?

Najskôr sa mi smiali, to sa musím priznať. Ale v Spišskej Novej Vsi mám skvelú mládežnícku platformu, a keď som za nimi prišla, veľmi mi pomohli.

Koľko stála letná škola?

Podporili ma dvaja poslanci, ktorí mi dali peniaze. Celá škola stála 150 eur. Najviac to bolo na farebné papiere. Deti boli rady, keď dostali niečo hodnotné. Nezaujímajú ich známky, ale keby ste videli, keď dostali diplom alebo medailu. Nestihla som to ani vypisovať, skoro ma prevalcovali. Boli z toho nadšené, takže do tohto sme investovali. Potrebovala som zaplatiť cestovné a aj sladkosti, ktoré boli pre deti. Ja aj animátori sme to robili zadarmo.

Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

Ste spokojná s tým, ako to dopadlo?

Som. Aj za tú skúsenosť. Pre mňa sa to nekončí, budem v tom pokračovať. Jeden z mojich animátorov bude od septembra robiť skauting pre deti v Markušovciach. Založíme občianske združenie, ktoré bude pomáhať deťom na Spiši – rómskym aj nerómskym, aby sme im dali podporu, ktorú potrebujú. O rok chceme ďalšiu letnú školu hrou a nebránime sa, aby to bolo aj v ďalších dedinách na Spiši. Ale chceli by sme to urobiť ako zmiešané tábory.

Letná škola v Markušovciach. Foto – Stanka Kubovičová a Bibiána Kleinová

Koľko vás je v tejto platforme?

Aktívnych ľudí v Spišskej Novej Vsi je 20 až 30, ale každý sa venuje niečomu inému, ale podporujeme sa.

Prečo je dôležité, aby deti zo sociálne slabšieho prostredia dostávali podporu?

Ak ju nebudú dostávať, tak nebudú vidieť dôvod, prečo ísť študovať, pracovať, mať sa v živote lepšie. Často poznajú len to, čo majú doma a nevedia, že keď pôjdu pracovať, budú mať viac peňazí a aj lepší život. Ak to spoznajú, budú ambicióznejší. A to pomôže aj spoločnosti.

Teraz najčítanejšie