streda

Súdny lekár: Veriaci aj dnes prosia lekárov, aby zosnulým do papierov nepísali o samovražde

Každý rok u nás spácha samovraždu viac ako päťsto ľudí. To je dvakrát viac, než ich zomrie pri dopravných nehodách. Kto sú a prečo si siahajú na život?

Foto – Fotolia

Jozef Krajčovič (1951) vyštudoval Lekársku fakultu na Karlovej univerzite v Prahe. Krátko po štúdiu sa venoval epidemiológii, neskôr prešiel k patológii. Už tridsať rokov pracuje ako súdny lekár v Univerzitnej nemocnici v Martine.

Kto na Slovensku najčastejšie pácha samovraždu?

Štatisticky to vychádza na muža nad 35 rokov, ktorý je ovdovený, rozvedený, nezamestnaný, často s oslabeným zdravím. Úlohu hrajú aj iné faktory ako alkoholizmus, osamelosť a vo vyššom veku aj impotencia.

V médiách sa často spomínajú aj samovraždy tínedžerov. Prečo zomierajú oni?

Zvyčajne sa cítia bezmocní a bezvýznamní. Majú problémy včleniť sa do istej sociálnej skupiny. V škole sa s nimi nikto nebaví, nikto im nerozumie, osamelosť ich veľmi ubíja.

Vyššie riziko hrozí u tých, ktorí už sa o samovraždu pokúsili alebo ktorí o nej hovoria.

Rozprávanie o samovražde teda nie sú len také silácke reči?

Ak niekto hovorí, že pes, ktorý šteká, nehryzie, tak to pri samovražde neplatí. To prirovnanie je trochu pritiahnuté za vlasy. Ale ak niekto hovorí, že samovraždu spácha, tak sa treba mať na pozore. Závažným rizikovým faktorom samovražednosti je závislosť od alkoholu.

Nemal by alkohol ľudí skôr rozveseliť a odviazať?

Alkoholik si postupne preruší spoločenské vzťahy, má problémy v rodine, chodí neskoro večer domov, nemá peniaze, lebo všetko minie na alkohol, komunita od neho bočí, stráca kamarátov, chodí špinavý, nedbá o seba. Taký človek si potom môže začať klásť otázku: Načo som tu? Veď mňa nikto nepotrebuje. Ja sa na to môžem vykašľať.

Alkoholizmus vedie k depresii. Mnohí ľudia to zľahčujú, lebo nevedia, o čo ide. Ťažká depresia je vážnym ochorením. Depresívna nálada sa vyznačuje absolútnym smútkom. Tí ľudia ráno nedokážu vstať z postele, neprídu do práce, nechutí im jesť, nedokážu nikam ísť, sú unavení, trápia sa. Takýto stav nakoniec vedie k samovražednému konaniu.

Ak známa osobnosť, spevák alebo herec spácha samovraždu, inšpirujú sa nimi bežní ľudia?

U nás to až tak necítiť, ale stáva sa to práve mladým, ktorí sa v niektorých známych ľuďoch vidia. V suicidológii to má svoje pomenovanie – Wertherov syndróm. Keď Goethe v devätnástom storočí (román vznikol na konci osemnásteho storočia) napísal známy román Utrpenie mladého Werthera, stúpol počet samovrážd tínedžerov v celej západnej Európe. Vo Švédsku túto knihu z toho dôvodu dokonca zakázali. Keď sa v médiách objavila informácia, že Marilyn Monroe spáchala samovraždu, stúpol počet samovrážd medzi tínedžermi v USA o pätnásť percent v priebehu dvoch rokov. Mladí sa podobne inšpirovali aj Kurtom Cobainom zo skupiny Nirvana.

Ako by mali novinári písať o samovraždách, aby to mladých neinšpirovalo?

Nepísať, že ten

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |