Súdny lekár: Veriaci aj dnes prosia lekárov, aby zosnulým do papierov nepísali o samovražde

Jozef Krajčovič (1951) vyštudoval Lekársku fakultu na Karlovej univerzite v Prahe. Krátko po štúdiu sa venoval epidemiológii, neskôr prešiel k patológii. Už tridsať rokov pracuje ako súdny lekár v Univerzitnej nemocnici v Martine.

Kto na Slovensku najčastejšie pácha samovraždu?

Štatisticky to vychádza na muža nad 35 rokov, ktorý je ovdovený, rozvedený, nezamestnaný, často s oslabeným zdravím. Úlohu hrajú aj iné faktory ako alkoholizmus, osamelosť a vo vyššom veku aj impotencia.

V médiách sa často spomínajú aj samovraždy tínedžerov. Prečo zomierajú oni?

Zvyčajne sa cítia bezmocní a bezvýznamní. Majú problémy včleniť sa do istej sociálnej skupiny. V škole sa s nimi nikto nebaví, nikto im nerozumie, osamelosť ich veľmi ubíja.

Vyššie riziko hrozí u tých, ktorí už sa o samovraždu pokúsili alebo ktorí o nej hovoria.

Rozprávanie o samovražde teda nie sú len také silácke reči?

Ak niekto hovorí, že pes, ktorý šteká, nehryzie, tak to pri samovražde neplatí. To prirovnanie je trochu pritiahnuté za vlasy. Ale ak niekto hovorí, že samovraždu spácha, tak sa treba mať na pozore. Závažným rizikovým faktorom samovražednosti je závislosť od alkoholu.

Nemal by alkohol ľudí skôr rozveseliť a odviazať?

Alkoholik si postupne preruší spoločenské vzťahy, má problémy v rodine, chodí neskoro večer domov, nemá peniaze, lebo všetko minie na alkohol, komunita od neho bočí, stráca kamarátov, chodí špinavý, nedbá o seba. Taký človek si potom môže začať klásť otázku: Načo som tu? Veď mňa nikto nepotrebuje. Ja sa na to môžem vykašľať.

Alkoholizmus vedie k depresii. Mnohí ľudia to zľahčujú, lebo nevedia, o čo ide. Ťažká depresia je vážnym ochorením. Depresívna nálada sa vyznačuje absolútnym smútkom. Tí ľudia ráno nedokážu vstať z postele, neprídu do práce, nechutí im jesť, nedokážu nikam ísť, sú unavení, trápia sa. Takýto stav nakoniec vedie k samovražednému konaniu.

Ak známa osobnosť, spevák alebo herec spácha samovraždu, inšpirujú sa nimi bežní ľudia?

U nás to až tak necítiť, ale stáva sa to práve mladým, ktorí sa v niektorých známych ľuďoch vidia. V suicidológii to má svoje pomenovanie – Wertherov syndróm. Keď Goethe v devätnástom storočí (román vznikol na konci osemnásteho storočia) napísal známy román Utrpenie mladého Werthera, stúpol počet samovrážd tínedžerov v celej západnej Európe. Vo Švédsku túto knihu z toho dôvodu dokonca zakázali. Keď sa v médiách objavila informácia, že Marilyn Monroe spáchala samovraždu, stúpol počet samovrážd medzi tínedžermi v USA o pätnásť percent v priebehu dvoch rokov. Mladí sa podobne inšpirovali aj Kurtom Cobainom zo skupiny Nirvana.

Ako by mali novinári písať o samovraždách, aby to mladých neinšpirovalo?

Nepísať, že ten človek je hrdina. Nemalo by sa to predkladať bombastickými titulkami, robiť z toho senzácia, a v žiadnom prípade nedávať návod, ako na to, zachovávať zdržanlivý postoj. Aj keď rôzne návody, ako spáchať samovraždu, už vyšli i knižne a kolujú po internete.

Môže sa človek rozhodnúť spáchať samovraždu zo dňa na deň?

Väčšina samovrážd nie je impulzívnych. Majú dlhodobý vývoj a niekedy to môže trvať aj desať alebo pätnásť rokov. Začína sa to ako samovražedné myšlienky, neskôr samovražedné tendencie. Samovražda je už začlenená do života neskoršieho suicidanta. Tento proces sa môže v priebehu rokov zastaviť, keď sa v jeho živote objaví niečo pozitívne. Napríklad úspech v práci, dobré partnerské vzťahy, potešenie z úspešných detí, narodenie vnúčat a podobne. Alebo proces pokračuje a človek môže uskutočniť samovražedný pokus. Dôležitým kritériom závažnosti je samovražedný plán a príprava na smrť.

Všimli ste si také narážky aj u niekoho vo vašom okolí?

Môj známy raz povedal, že veď on má doma kyanid ortutnatý, on si ho vezme, potom sa dá spáliť a nech ho vysypú niekde na hnoj. Prešli tri roky a presne to sa aj stalo. Pritom pravidelne chodil na psychoterapiu.

Volia ženy iné spôsoby ako muži?

Ženy zvyčajne volia takzvané mäkšie prostriedky, plyn alebo lieky. Muž zasa tvrdšie, najčastejšie obesenie, strelnú zbraň, skok z výšky alebo skok pod vlak.

Pristúpia niekedy aj ženy k tvrdším prostriedkom?

Menej často. Ale napríklad počet žien a mužov, ktorí sa zabijú skokom z výšky, je porovnateľný. Kým ženy zvyčajne skáču z obytnej budovy, muži často vyhľadávajú aj iné, vyššie postavené objekty, ako mosty alebo bralá.

Dá sa pri skoku z výšky zistiť, či šlo o samovraždu?

Je s tým niekedy problém. Preto je vždy potrebné nariadiť pitvu. Niektoré pády alebo skoky z výšky zostávajú neobjasnené a nikdy neprídeme na to, prečo sa to stalo. Či išlo o samovraždu, neopatrnosť, nešťastnú náhodu, alebo dokonca úmyselné konanie inou osobou. Pri samovraždách sa musí preukázať úmysel zomrieť. Ak človek nenechá list na rozlúčku alebo nepoznáme bližšie okolnosti, nie je možné to potom kvalifikovať ako samovraždu. Listy však necháva len asi dvadsať percent samovrahov. Preto sa niekedy do súboru nedostanú prípady samovrážd, pri ktorých sa nedá preukázať samovražedné konanie. Podľa amerických aj európskych štúdií takto uniká šesť až osem percent samovrážd. Ak prípad nie je jednoznačný, evidujeme to ako neobjasnené úmrtie.

A pri iných typoch samovrážd? Dá sa jasne určiť, či ide o samovraždu, alebo o vraždu?

Už v starých odborných knihách sa písalo, že pri každej samovražde treba vylúčiť, či to náhodou nebola vražda, alebo či to nebolo za prispetia cudzej osoby. Toto sa často podceňuje. Aj našimi odborníkmi. Existujú aj fingované samovraždy v snahe zakryť trestný čin. Typickým príkladom je aféra manželov Stodolovcov, ktorá sa stala v Česku pár rokov dozadu. Zabíjali starých ľudí uškrtením, okradli ich a potom nafingovali samovraždu obesením. Niektorí českí súdni lekári vtedy poukazovali na nezrovnalosti a žiadali, aby to polícia vyšetrila, že niektoré nálezy sú prinajmenšom podozrivé z účasti inej osoby. Kým sa to však preverilo, stalo sa osem takých prípadov. Aj pri železničných nehodách sa môže stať, že človek bol najprv usmrtený inak, a potom je položený na koľajnice a vlak poruší stopy iného trestného činu, často až devastáciou tela. Vtedy sa ťažko stanoví, či šlo o samovraždu.

Kedy sa človek definitívne rozhodne, že spácha samovraždu?

Hovorí sa tomu konečná fáza. Vtedy už iba čaká na vhodnú príležitosť. Zisťuje si, kedy bude sám doma alebo kedy bude môcť odísť z domu. Toto konečné riešenie môže nakopnúť aj nejaký konflikt v domácnosti, napríklad hádka s manželkou alebo s deťmi. A tí si potom vyčítajú, že ten človek sa potom zabil pre tú hádku. Ale to nie je pravda. Podľa suicidálneho vývoja to už mal dávno pripravené, už dávno vedel, že to urobí.

U mladých však môže ísť aj o impulzívne rozhodnutie. Nechápu dôsledok svojho konania, že zarmútia celú rodinu, kamarátov. Často to robia z pomsty. Stáva sa, že mladá žena sa zabije spolu s dieťaťom, aby sa pomstila svojmu mužovi. Poznáme aj prípady podobné Rómeovi a Júlii, keď dvaja zaľúbenci spáchali samovraždu, lebo im okolie neprialo.

Ako u nás ľudia najčastejšie páchajú samovraždy?

Obesením. Keď sme však analyzovali dvetisíc samovrážd za posledných tridsať rokov, tak sme si všimli, že pred tridsiatimi rokmi boli samovraždy u žien obesením zriedkavé. Teraz je už tých prípadov viac. Strelnú zbraň zasa v minulosti volili len vojaci, policajti alebo poľovníci. Teraz, keď už sú zbrane dostupnejšie, stúpol počet samovrážd strelnou zbraňou. Ale zároveň klesol počet samovrážd obesením. V Kanade bol najčastejší spôsob samovraždy strelnou zbraňou. Chceli to znížiť, a tak sprísnili pravidlá na držanie zbraní. Stalo sa, že naozaj klesol počet samovrážd strelnou zbraňou, ale stúpol ich počet obesením. Takže kto chce spáchať samovraždu, ten ju spácha. Akurát si volí iné dostupné prostriedky.

Má Slovensko vysoký počet samovrážd?

Za vysoké číslo sa považuje dvadsať samovrážd na stotisíc obyvateľov. U nás je to asi desať. Najvyšší počet samovrážd je v krajinách, ktoré tvoria takzvaný oblúk suicidality, ktorý sa začína v pobaltských štátoch, pokračuje cez Ukrajinu, Rusko, Škandináviu, Švajčiarsko a končí Maďarskom. Maďarsko je v Európe na vrchole tabuľky. Často tam majú aj štyridsať samovrážd na stotisíc obyvateľov. V strednej a východnej Ázii býva samovrážd tiež pomerne veľa. Na Srí Lanke, v Mjanmarsku, Južnej Kórei alebo v Číne. Čína je jediným štátom, kde je viac samovrážd žien než mužov. A je to preto, že tam ženy preberajú mužskú úlohu. Žena je vedúcou osobnosťou v rodine, na vidieku robí ťažkú manuálnu prácu na poli.

Páchajú v Ázii rovnaké typy samovrážd ako Európania?

U nás napríklad vôbec nevidíme samovraždy spôsobené vdychovaním dymu z dreveného uhlia. Človek sa tak dokáže udusiť alebo otráviť oxidom ohoľnatým. Časté sú tam aj otravy pesticídmi.

Štáty s najvyšším počtom samovrážd sú pomerne rozdielne. Spája ich niečo?

Samovraždy sa dejú aj vo vyspelých spoločnostiach, ktorým sa ekonomicky darí. Dôvody na samovraždu majú často rovnaké chudobní aj bohatí. Najmenej samovrážd je na Malte, v Taliansku a Španielsku. Sú to silne patriarchálne spoločnosti s veľkými rodinami, ktoré sa často stretávajú, prevláda súdržnosť. To isté bolo aj v Grécku. Ale teraz, keď im v rámci šetrenia a splácania európskych pôžičiek siahli na dôchodky a sociálne istoty, v priebehu troch rokov sa zvýšil počet samovrážd z osem na 22 samovrážd na stotisíc obyvateľov.

Kresťanstvo samovraždu odsudzuje. Ovplyvňuje to nejako štatistiky?

V religióznych regiónoch na Slovensku bývalo podstatne menej samovrážd. Dnes už sa to vyrovnáva, aj pre pomerne rozšírenú závislosť od alkoholu. Religiozita už hlavne na mužskú populáciu nemá taký dosah.

Stávalo sa, že v niektorých dedinách farár nechcel pochovať človeka, ktorý spáchal samovraždu a jeho blízki chceli takúto smrť zatajiť. Deje sa to ešte aj dnes?

Samozrejme. Niektoré samovraždy nám unikajú najmä preto, že rodina uprosí alebo aj podplatí lekára, aby do protokolu neuviedol, že šlo o samovraždu. Ak človek spácha samovraždu, tak mu poisťovňa často nevyplatí ani životnú poistku. Podľa jednej americkej štúdie sa takto môže strácať až osem percent prípadov.

Ako by sme mali reagovať, keď náš priateľ alebo príbuzná začne hovoriť o samovražde?

Treba vyhľadať psychiatra. Dokážu to podchytiť a liečiť. Aj keď sa pomerne často stáva, že pacient začne vykazovať dobré výsledky len preto, že už si samovraždu naplánoval a odľahlo mu. Na vyšetrení u lekára to potom vyzerá, že jeho stav sa zlepšil, no na druhý deň prekvapujúco spácha samovraždu. Aj rodina sa často teší, lebo ten človek ožije, žartuje, smeje sa. A zrazu je koniec.

Ako sa dá znížiť počet samovrážd v krajine?

Problémom je alkoholizmus a drogy. Mladých treba zamestnať prospešnou mimoškolskou činnosťou, podporovať ich napríklad v umení, športe, divadle, kine, turistike, vo futbale.

Má Slovensko nejakú dlhodobú stratégiu na boj proti samovraždám?

Veľa sa o tom hovorí, ale ucelená koncepcia neexistuje. V Kanade alebo vo Švédsku to funguje. Sú tam vyčlenení pracovníci, ktorí robia takzvanú psychologickú pitvu. Každá samovražda sa tam do detailu rozanalyzuje, pátra sa po príčine, motivácii. Sociálny pracovník príde do rodiny, zaistí celú dokumentáciu a do detailu zisťuje motív samovraždy s návrhom na prevenciu.

Prešetruje sa dnes každá samovražda?

Samozrejme. Ale ak sa dokáže, že jednoznačne ide o samovraždu, vyšetrovanie sa zastaví.

Idú všetci samohrahovia na pitvu?

Podľa zákona musí byť každá násilná smrť pitvaná. Nehovoríme len o vraždách, ale aj o rôznych úrazoch, samovraždách.

Pozeráte kriminálne seriály? Nechytáte sa pri ich pozeraní za hlavu?

Pozerám. Niektoré veci sú tam naozaj nereálne. Napríklad určovanie času smrti. Príde lekár a podľa rozvoja posmrtných zmien určí, že človek zomrel včera o 18.05. To je absolútna blbosť, tak presne sa to nedá stanoviť. Hlúposť je aj to, keď ukazujú, že lekár, patológ, súdny lekár alebo pitevný sanitár pije alebo konzumuje potraviny v pitevni. To je nemysliteľné, ide o infekčné prostredie, je nutné používať ochranné odevy, ochranné prostriedky, udržiavať čistotu.

Ako vlastne vyzerá vaša práca?

Ak sa niekde nájde telo, podľa zákona ho prezrie obhliadajúci lekár. Ak zistí, že smrť mohla byť spôsobená cudzím zavinením, volá políciu alebo rovno nám. Prídeme na miesto, kde sa našlo telo a v spolupráci s políciou vykonáme obhliadku miesta aj tela. Telo sa potom odošle na pitvu, ktorú robia dvaja lekári – znalci a tí vypracúvajú aj znalecký posudok. Určí sa príčina smrti, či išlo o smrť násilnú, či z chorobných príčin alebo či mohla byť smrť spôsobená inou osobou. Lekárovi neprislúcha hodnotiť právne dôkazy, nerozhoduje o tom, či to bola vražda, to prislúcha orgánom činným v trestnom konaní. My akurát môžeme tvrdiť, že smrť mohla nastať cudzím zavinením.

Stáva sa, že vám pošlú na pitvu telo, pri ktorom sa nedá určiť, ako človek zomrel?

Samozrejme. Keď obhliadajúci lekár nevie určiť príčinu smrti, pošle telo na pitvu. Napríklad sa mu niečo nezdá, sú tam podozrivé okolnosti, napríklad sú na mieste porozhadzované šaty, predmety, vypáčené dvere. Ak na pitve zistíme, že k smrti došlo cudzím zavinením, zavoláme políciu a tí začnú  vyšetrovanie. Ide o bežný postup.

Ako sa robí pitva?

Každá pitva má svoju techniku. My používame nemeckú školu. V Amerike používajú iný systém, či napr. v Taliansku iný. Ale v podstate ide o to, že okrem vonkajších nálezov by sa mal preskúmať každý vnútorný orgán. Čiže mozog, krčný komplex, pľúca, srdce, brušné orgány a vnútorný genitál.

Mali ste niekedy na stole človeka, ktorého ste poznali?

Áno, niekoľkokrát, aj keď som sa tomu snažil vyhýbať. Dnes väčšinu pitiev robia mladí kolegovia, ja sa zúčastňujem na revidovaní nálezov. Pri pitvách funguje kontrola štyroch očí. Ak lekári narazia na nejaký problém, tak o tom diskutujú, odoberajú vzorky na ďalšie vyšetrenie. Pozorne riešime najmä úrazy detí alebo sťažnosti ľudí na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Každé úmrtie pacienta na operačnom stole alebo do dvoch hodín po operácii, musí byť podrobené pitve. Rodina si často myslí, že lekári pochybili, ale každá operácia je riziko a niekedy skutočne môžu vzniknúť komplikácie, ktoré sa jednoducho objektívne nedajú zvládnuť.

Svedčíte aj pred súdom?

Áno, to už je znalecká činnosť. Znalecký posudok je z právneho hľadiska samostatný dôkazový materiál. Deklaruje, že napríklad šlo o bodné poranenie srdca a že bodný kanál šiel sprava doľava od chrbta, takže si to mŕtvy nemohol spôsobiť sám. Taký dôkaz má veľkú hodnotu. Potom sme predvolaní na súd a tam musíme odpovedať na otázky predsedu senátu, obhajcu a prokurátora. Svoje závery si tam musíme obhájiť. Šesťdesiat alebo sedemdesiat percent vecí, ku ktorým vypracúvame znalecký posudok, sa týkajú živých. To sú úrazy, napadnutia, alkohol u šoférov, drogy pri trestných činoch. Vtedy objasňujeme, ako nejaká droga mohla ovplyvniť konanie páchateľa.

Ak páchatelia vedia, že ich odsúdili na základe vášho posudku a vy máte telefón aj adresu verejnú na internete, tak sa vám nevyhrážajú?

Jeden páchateľ z Brodna mi povedal: Pán doktor, my sa ešte stretneme. Bol odsúdený na dvadsať rokov, lebo roxorovou tyčou ubil zaťa. Je to riziko. Dostal som niekoľko listov z väzenia aj od príbuzných. Ale väčšinou mi píšu aj psychopati, ktorí sa s tým nevedia zmieriť a naozaj si myslia, že to bolo inak. Ale v podstate ich chápem, nie každý sa dokáže vyrovnať s nepríjemnou skutočnosťou. Ale také isté vyhrážky hrozia aj sudcom.