Denník N

Koho dosadíme do mestskej firmy?

Foto - TASR
Foto – TASR

Výberové konania sa uskutočňovali len sporadicky a aj tie, čo prebehli, neboli bezproblémové. Navyše, hlbšia analýza konkrétnych prípadov môže ukázať, že aj navonok dobre nastavené výberové konania mali chyby.

Veronika Prachárová, výskumníčka Inštitútu SGI
Juraj Kačur, junior výskumník Inštitútu SGI

Samosprávy často zabezpečujú verejnoprospešné služby a prevádzkovanie verejných zariadení, napríklad ihrísk alebo plavární prostredníctvom mestských firiem. Tieto spoločnosti by mali obyvateľom mesta poskytovať služby v čo najvyššej kvalite a za čo najlepšiu cenu. To sa dá dlhodobo zabezpečiť len vtedy, ak je vedenie firiem stabilné a v rukách skúsených manažérov.

Nedávno sme naznačili, že stabilita vedenia mestských firiem sa dosahuje ťažko, nakoľko v ich vedení dochádza po komunálnych voľbách pravidelne k výrazným výmenám. Súvisí to aj s faktom, že pozíciu štatutárov relatívne často zastávajú mestskí poslanci, prípadne osoby blízke vedeniu mesta. Výmena primátora a poslaneckého zboru preto spravidla znamená aj výmenu štatutárov mestských firiem.

Odborná spôsobilosť osôb na čele spoločností sa, samozrejme, najlepšie prejaví kvalitnými službami a hospodárskymi výsledkami. No to, čo môže predznamenať kvalitu vedenia, je už aj samotný spôsob obsadenia týchto pozícií. Inštitút SGI sa pozrel na to, akým spôsobom sa v mestských firmách 50 najväčších samospráv Slovenska obsadzovali pozície súčasných štatutárov, ako aj vedúcich pracovníkov (riaditeľov).

Výberové konania sa robia sporadicky

Na Slovensku je častým javom, že okrem volených a menovaných štatutárov (konateľ, predstavenstvo) majú vo firme riadiace a rozhodovacie právomoci aj jej vedúci zamestnanci – riaditelia. Ak je cieľom zabezpečiť čo najkvalitnejšie odborné riadenie, mali by prebehnúť otvorené výberové konania na všetky pozície s rozhodujúcim vplyvom na chod firmy. Inak môže nastať situácia, že hoci sa vyberie ideálny riaditeľ spĺňajúci všetky odborné predpoklady na výkon tejto pozície, štatutárny orgán tvorený politickými nominantmi môže pre svoju neodbornosť alebo presadzovanie osobných záujmov snahu riaditeľa o zefektívnenie firmy brzdiť. V našom výskume sme sa teda zamerali na obsadzovanie všetkých vedúcich pozícií.

Zo 126 mestských firiem, ktoré nám sprístupnili informácie týkajúce sa výberu členov štatutárnych orgánov, sa iba v 25 prípadoch (20 percent) konalo výberové konanie. Ak sa pozrieme na jednotlivé samosprávy, až v 36 z 50 skúmaných (72 percent) sa neuskutočnilo v mestských firmách ani jedno výberové konanie (ide napríklad o Dunajskú Stredu, Hlohovec a Nitru).

Pozitívnejšie výsledky boli dosiahnuté pri obsadzovaní pozície riaditeľa, nakoľko zo 71 mestských firiem, kde pozícia existovala, sa uskutočnilo výberové konanie vo viac ako tretine prípadov.

Po skombinovaní uvedených zistení sa ukázalo, že výberové konania boli použité na obsadenie celého vedenia len v pár firmách. Neprekvapivo ide takmer výlučne o spoločnosti, ktoré sú plne v rukách samospráv.

Uskutočnenie výberového konania však ešte samo osebe negarantuje kvalitu budúceho vedenia. Ide len o prostriedok, ktorým sa dá dopracovať k obsadeniu pozícií tými najkompetentnejšími odborníkmi spomedzi všetkých kandidátov. Jeho reálny prínos závisí od viacerých faktorov, ako otvorenosť a transparentnosť procesov, správne nastavenie kritérií a kvalitné zloženie komisie.

Zvesti len po vlastné humno

Prvým predpokladom dobrého výberového konania je, aby sa doň mohol prihlásiť každý, kto spĺňa vopred stanovené základné požiadavky. Je preto nevyhnutné zabezpečiť šírenie informácie o jeho vyhlásení viacerými komunikačnými kanálmi.

Najviac využívaným miestom zverejnenia informácií bola webová stránka samosprávy, ktorá bola u výberových konaní na pozície štatutárov, rovnako ako u riaditeľov, použitá v 68 percentách prípadov. Iba ojedinele sa oznámenie o výberovom konaní zverejňovalo na weboch samotných mestských firiem a prostredníctvom miestnej televízie (napríklad v Rožňave a v Trnave).

Jedným z hlavných nedostatkov je, že sa informovanie obmedzovalo len na miestne komunikačné kanály, ktoré prirodzene zasiahnu menší okruh potenciálnych uchádzačov. Iba minimum samospráv a mestských firiem napríklad využilo možnosť uverejniť inzerát na pracovných portáloch (Profesia.sk). Zvýšeniu konkurencie by pritom jednoznačne pomohlo dostať informácie o výberových konaniach aj „mimo mesta”.

Krátke lehoty

Dôležitú úlohu hrá aj čas na podávanie prihlášok. Priemerná lehota na prihlásenie sa do výberového konania bola pri pozíciách štatutárov 18 a pri pozíciách riaditeľov 23 dní. Napríklad v prípade výberového konania vo firme Ružinovský podnik verejno-prospešných služieb, a.s., sa však oznámenie zverejnilo 6. februára 2015 (piatok), pričom uchádzači mali prihlášky podávať už do najbližšej stredy.

Krátke lehoty môžu byť obzvlášť problematické vtedy, ak sa od uchádzačov požaduje aj vypracovanie plánu rozvoja firmy. Je otázne, ako si majú v snahe o vytvorenie kvalitného projektu v takom krátkom čase riadne naštudovať informácie o činnosti a výsledkoch firmy. Špekulovať sa dá aj o tom, že krátke lehoty zvýhodňujú uchádzačov, ktorí sa o výberovom konaní mohli dozvedieť pred jeho oficiálnym vyhlásením.

Prihliada sa najmä na vzdelanie a chýbajú externisti

Pre obsadenie vedúcich pozícií odborne zdatnými osobami je podstatné, aby sa tento zámer odrážal aj v požiadavkách na uchádzačov. Tie sa môžu líšiť v závislosti od potrieb vyplývajúcich zo špecifík tej-ktorej mestskej firmy (napríklad znalosti v oblasti dopravy či energetiky). Všeobecne sa však dá povedať, že vhodný kandidát by mal mať príslušné vzdelanie, skúsenosti v oblasti riadenia, ako aj s predmetom činnosti vybranej spoločnosti a v neposlednom rade predstavu o rozvoji firmy.

Pri výberových konaniach, ku ktorým nám boli sprístupnené informácie, bolo medzi kritériá zaradené vzdelanie v 74 percentách prípadov výberu štatutárov a pri 70 percentách výberových konaní na pozíciu riaditeľov. Je však potrebné zvýrazniť, že rozvojový plán museli uchádzači na pozíciu štatutárov vypracovať ani nie v polovici prípadov, zatiaľ čo pri obsadzovaní pozície riaditeľov sa predstavenie koncepcie riadenia firmy vyžadovalo len u tretiny. Skúsenosti s oblasťou činnosti mestskej firmy sa pri výbere štatutárov požadovali dokonca iba v 30 percentách a u riaditeľov v 50 percentách konaní.

Poskytnuté odpovede celkovo ukazujú, že výberové konania kládli dôraz skôr na formálne dosiahnuté vzdelanie namiesto praxe v oblasti a premyslenej vízie ďalšieho smerovania firmy. V niektorých prípadoch sa dokonca vyskytli aj nešťastne formulované kritériá, ktoré mohli odradiť od účasti aj inak odborne zdatných uchádzačov. V Piešťanoch medzi požiadavky na kandidátov na riaditeľa bytového podniku zaradili taxatívne vymenované stupne vzdelania od stredoškolského až po vysokoškolské 3. stupňa, čo sa dá vyložiť aj tak, že uchádzač musí mať dosiahnuté všetky z nich. Problematické je to o to viac, že titulom PhD. disponoval práve vtedajší dočasný konateľ firmy.

Podstatné je aj kvalitné zloženie výberovej komisie. Tomu pomôže napríklad prizvanie odborníka z externého prostredia, k čomu sa však pristúpilo iba v jednej pätine výberových konaní. V snahe eliminovať presadzovanie politického nominanta na úkor apolitického odborníka je dôležitá aj nestrannosť, respektíve vyváženosť komisie. Tá, zdá sa, chýbala napríklad pri výbere riaditeľa Mestskej televízie Trnava, s.r.o., kde uchádzačov hodnotili primátor, riaditeľ kancelárie primátora a zástupkyňa prednostky mestského úradu.

Záleží na realizácii

Ako vyplýva z našich zistení, výberové konania sa uskutočňovali len sporadicky a aj tie, čo prebehli, neboli bezproblémové. Navyše, netreba zabúdať na limity nami získaných dát, nakoľko sa z nich dajú jednotlivé aspekty výberového konania zhodnotiť iba do určitej miery. Hlbšia analýza konkrétnych prípadov môže totiž ukázať, že aj navonok vcelku dobre nastavené výberové konania mali svoje nedostatky.

Stačí si spomenúť napríklad na kontroverzné výberové konania na šéfov mestských podnikov v Bratislave. Tlak na zmenu spôsobu obsadzovania vedúcich pozícií v mestských podnikoch smerom k otvoreným výberovým konaniam je každopádne žiaduci, pretože práve ony vytvárajú prvý predpoklad pre nájdenie odborného a nezávislého vedenia mestských firiem a poskytujú lepšiu možnosť verejnej kontroly.

Komentáre

Teraz najčítanejšie