Denník N

Prestávame žiť v miernom pásme, pripravme sa na to, kým môžeme

Sťažujeme sa na sucho, ale na klimatickú zmenu neveríme. Foto N – Tomáš Benedikovič
Sťažujeme sa na sucho, ale na klimatickú zmenu neveríme. Foto N – Tomáš Benedikovič

Chcete v zdraví prežiť klimatickú zmenu? Na začiatok napríklad saďte stromy, kde sa len dá.

Častou chybou článkov a odborných analýz na tému klimatickej zmeny a globálneho otepľovania je, že sa napriek svojej odbornosti a pravdivosti ani nesnažia väčšine ľudí zrozumiteľne a na konkrétnych príkladoch ukázať, ako sa ich to všetko bezprostredne dotýka. Aká široká je škála negatívnych dôsledkov týchto zmien pre náš bežný život a aké zásadné tieto zmeny môžu byť – dokonca aj tu, na pomerne chránenom a pokojnom Slovensku.

Nevysvetľujú dostatočne, že nejde len o roztápajúce sa ľadovce, zvyšovanie hladiny morí, ohrozené tichomorské ostrovy a vysychanie veľmi vzdialených území, čiže o veci, o ktorých si väčšina našich spoluobčanov stále myslí, že sa odohrávajú dosť ďaleko, aby nám mohli byť v podstate ukradnuté.

A ak aj nejaké dôsledky klimatickej zmieny napokon dorazia až k našim hraniciam, napríklad vo forme utečencov z Afriky, ktorá ekonomicky kolabuje i v dôsledku sucha, mnohí vytrvalo veria, že stačí tieto hranice opevniť a zadrôtovať a viac sa o to nemusíme starať.

O niečo lepšie informovaní sú poľnohospodári, ktorí už globálne otepľovanie naplno prežívajú na svojich poliach a vo svojich sadoch. Alebo ľudia pracujúci v lodnej preprave, ktorí musia čoraz častejšie prerušovať plavbu pre príliš nízku hladinu vody v riekach.

Aj oni však obvykle veria, že ide len o prechodné problémy, ktoré možno prekonať tradičnými spôsobmi a že na ich spôsobe hospodárenia netreba nič zásadné zmeniť. Stačí viac zalievať a prinútiť štát, aby zavlažovanie výraznejšie dotoval, prehlbovať riečne dná a (na radosť našich oligarchov s veľkými stavebnými firmami) postaviť nové priehrady.

Ľudia žijúci v mestách a veľkých obciach, ktorí s prírodou bežne neprichádzajú do styku, vnímajú z klimatickej zmeny len extrémne letné horúčavy, častejšie zmeny počasia a občasné divoké búrky. Väčšinou zotrvávajú v blaženom presvedčení, že to všetko vyrieši pitný režim, účinnejšia klimatizácia a v najhoršom prípade lepšie upevnenie škridiel na strechách.

Zmeny budú veľké

Je viac než načase uvedomiť si, že zmeny sú už tu, naša geografická poloha ani hranice nás pred nimi neochránia a že sú a najmä budú oveľa hlbšie, než si mnohí pripúšťame. To však znamená, že aj nevyhnutnosť prispôsobiť sa im musí zájsť oveľa ďalej a ak má byť úspešná, niektoré naše zažité prístupy a pohodlné návyky sa musia zmeniť oveľa radikálnejšie, aby sme zmeny prežili v zdraví a s čo najmenšími škodami.

Naša poloha v miernom klimatickom pásme nás pred zmenami neochráni. „Miernu klímu sme už do veľkej miery stratili, do budúcnosti s ňou nemôžeme počítať vôbec,“ píše fyzik a odborník na klimatickú zmenu Jan Hollan z Ústavu výskumu globálnej zmeny českej akadémie vied.

Šťastie máme najmä v tom, že vďaka umiestneniu v (pomaly bývalom) miernom pásme máme viac času na to, aby sme sa na zmenu pripravili. Žiaľ, týmto časom na Slovensku extrémne mrháme a v prispôsobovaní sa globálnym zmenám zaostávame aj za našimi susedmi, ako sú Česko či Maďarsko.

Samotné zmeny v niektorých prípadoch priamo a najmä krátkodobo neovplyvníme, odohrávajú sa v oveľa širšom meradle. Domáce extrémnejšie počasie, veľké výkyvy a častejšie prudké búrky na našom území sú len menšími súrodencami čoraz ničivejších tropických búrok, majú však spoločný pôvod. Planéta sa prehrieva, teplejšie sú oceány i atmosféra a keďže je teplo energia, znamená to tiež, že sa táto energia v atmosfére hromadí, preteká a potrebuje sa vybiť.

Voči búrkam asi naozaj nemáme inú bezprostrednú ochranu, ako zvyšovanie odolnosti striech či dopravnej infraštruktúry a pestovanie odolnejších druhov plodín, pretože aj takýchto búrok bude viac a budú ešte silnejšie. Až kým sa planéta opäť neochladí, či už s naším prispením alebo bez neho, tak či tak to bude beh na dlhú trať.

Mnohé iné veci však dokážeme ovplyvniť či priamo vykonať. Veľa môžeme urobiť ako voliči vyvíjajúci tlak na politikov a štátny aparát i miestnu samosprávu, aby prípravu na klimatickú zmenu konečne začali brať vážne. Mnohé opatrenia sú pritom pomerne jednoduché, dajú sa rýchlo realizovať, veľa nestoja.

Niektoré dokonca môžeme robiť svojpomocne, bez čakania na to, až sa úrady rozhýbu. Nikto vám už teraz nebráni doma využívať vodu efektívnejšie, netreba čakať na to, až bude jej cena taká vysoká, že vás šetriť prinúti vlastná peňaženka.

A ak chcete najmä v mestách v zdraví prežiť klimatickú zmenu, veľmi jednoduchý je aj druhý krok – saďte stromy, rozširujte trávnaté plochy a naopak, obmedzujte asfalt, ekologicky náročné budovy a tmavé či ploché strechy. Alebo tlačte na úrady, aby to robili za vás.

Žijeme v mikrovlnkách

Naše mestá dnes často fungujú ako mikrovlnky. Najlepšie to vidno na priemernom mestskom námestí s minimom stromov. Slnko rozpaľuje betón, asfalt a steny domov, teplo sa medzi nimi odráža a horúčava je čoraz horšia. Stromy chýbajú, pri projekte sa s nimi nepočítalo často len preto, lebo by s nimi bola zbytočná robota – treba upratovať opadané listy a občas sa o ne starať.

Stromy pritom poskytujú tieň a ochladzujú svoje okolie oveľa efektívnejšie než klimatizácia, ktorá síce teplo vysáva zvnútra budovy, vypúšťa ho však do jej okolia. Neraz by taký strom bol uprostred námestia užitočnejší (a lacnejší) ako nejedno hypermoderné umelecké dielo, o ktorom nikto z miestnych netuší, čo ním chceli autor či starosta povedať. Trávnaté plochy zadržiavajú vodu, nevyparí sa z nich okamžite ako z vybetónovaných.

Dnes sme však skôr svedkami opaku, stromy a tráva sa z miest vytrácajú a nie sú nahradzované inými. Aj poslednú búrku a popadané konáre určite nejaké mesto využije ako zámienku na to, aby obmedzilo zeleň v meste, stromy orezalo tak, že prestanú byť životaschopné, a ešte to bude vydávať za starostlivosť o občanov. Ak im v tom občania v obavách o vlastné zdravie nezabránia. Ich zdravie totiž horúčavy ohrozujú oveľa viac ako nejaký spadnutý konár.

Ako voliči tiež môžeme politikom zabrániť v tom, aby ak už nepomáhajú, situáciu aspoň nezhoršovali. Často len preto, lebo chcú zvýšiť svoju popularitu alebo podliehajú lobistickým tlakom. Opakované návrhy na dotovanie závlahovej vody pre poľnohospodárov znejú ako dobrý nápad, každý predsa vidí, aké škody im sucho narobí, a bojí sa zdraženia potravín, ak bude úrody málo.

Tradičné poľnohospodárstvo je neudržateľné

Tradičný systém poľnohospodárstva na obrovských ničím neprerušovaných poliach, čoraz viac závislý od intenzívneho zavlažovania, je však aj u nás dlhodobo neudržateľný. Jeho výraznejšie dotovanie by len podporovalo mrhanie nedostatkovou vodou a umelo udržiavalo pri živote niečo, čo naopak treba rýchlo zmeniť.

Dotácie môžu rýchlo pomôcť z najhoršieho, zmysel však budú mať len vtedy, ak bude poľnohospodárom jasné, že sú dočasné a zároveň ich budú úrady účinne tlačiť do zmien: hospodárenia na menších plochách, do návrat vetrolamov a remízov udržiavajúcich vodu na poli, do vysádzania plodín a odrôd odolnejších voči suchu a extrémnemu počasiu a šetrnejším metódam zavlažovania.

Ako občania a ľudia túžiaci po znesiteľnejších životných podmienkach však môžeme veľa z toho urobiť sami. Obmedzovať betón a rozširovať zeleň, vytvárať malé vodné plochy môžeme aj na vlastných záhradkách a vo svojom bezprostrednom okolí. A v mestách si môžeme pomôcť minimálne tým, ako využijeme svoje balkóny.

Tento bol odomknutý v rámci Covering Climate Now, celosvetovej spolupráce viac ako 250 médií zameranej na zlepšenie informovania o klimatickej kríze.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie