Denník N

Ako história ovplyvňovala politickú kultúru na Slovensku

Časté dejinné ruptúry na Slovensku prerušovali kontinuitu prirodzeného vývoja a zároveň deformovali stav a charakter politickej kultúry na Slovensku.

V polemických diskusiách sa často spomína termín politická kultúra. Občan je konfrontovaný s obsahom tohto pojmu a hlavne s jeho praktickou aplikáciou v každodennom živote. Súčasné spory (a nielen ony!) okolo koaličnej zmluvy znova odhaľujú tristnú úroveň politickej kultúry u nás. Politici – koaliční i opoziční – nie sú schopní rozumne riešiť aktuálne spoločenské problémy, podceňujú či ignorujú úsudok a vedomosti občanov.

Slovenská spoločnosť prešla za ostatné storočie dynamickým politickým a civilizačným vývojom. Vystriedalo sa tu viacero štátnych útvarov a politických systémov. Na slovenskej politickej scéne sa v 20. storočí objavili vo väčšej či v menšej miere všetky základné európske myšlienkové prúdy: konzervativizmus, liberalizmus, kresťanský i reformovaný socializmus, sociálna i agrárna demokracia, ale aj fašizmus a komunizmus. Spoločnosť striedavo prechádzala skúsenosťami v režimoch parlamentnej demokracie alebo v systémoch autoritatívnej či totalitnej politickej moci. Časté dejinné ruptúry prerušovali kontinuitu prirodzeného vývoja a zároveň citeľne ovplyvňovali, spravidla deformovali, stav a charakter politickej kultúry na Slovensku. Týkalo sa to nielen politických a spoločenských elít, ale všetkých vrstiev obyvateľstva.

Možno povedať, že tunajšia politická kultúra sa formovala v troch rovinách: nacionálnej, sociálnej a konfesionálnej. Rýchlo sa striedajúce štátne útvary či režimy vždy proklamovali nové politické či ideologické ciele, nesplniteľnými sľubmi vyvolávali ilúzie, ktoré sa však už pri najbližšej spoločenskej zmene negovali, odvrhli a nahrádzali ďalšími utopickými ideálmi či predstavami. Je to akýsi začarovaný kruh, ktorý sa sústavne živí dvoma historickými konštrukciami: jednak fenoménom plebejskosti slovenských dejín, jednak predstavou o ich jednoznačne obrannej podobe a úlohe. Z oboch spomínaných tendencií sa vytvoril stereotyp o tisícročnom útlaku.

Čiastočne možno azda tým vysvetliť aj fakt, prečo radikálno-sociálne alebo radikálno-nacionalistické myšlienky a hnutia mali na Slovensku vždy pomerne veľkú odozvu. Opakovane sa vracala a vracia predstava o jednoduchom a rýchlom riešení základných sociálnych, hospodárskych, politických či kultúrnych problémov spoločnosti.

Na tieto ilúzie a sľuby Slovensko už viackrát trpko doplatilo, no napriek tomu časť verejnosti opäť podlieha nebezpečnému vplyvu primitívnych politických demagógov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie