Denník N

Stará „dobrá“ SNS

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Priebeh kauzy využitia eurofondov na vedu a výskum na ministerstve školstva potvrdil, že „nástenková“ DNA je pevnou súčasťou genetickej výbavy SNS.

Autor je politológ, prezident IVO

Po parlamentných voľbách 2016 sa SNS ocitla v postavení nevesty, o ktorú sa uchádzali všetci spôsobilí ženísi. Stalo sa tak prvýkrát od roku 1990, dovtedy pre časť politického spektra bola koaličná spolupráca s SNS absolútne tabu. Vo voľbách 2016 však stredopravica dosiahla slabší výsledok, do parlamentu sa dostali nesystémové, respektíve otvorene protisystémové sily. A tak vytvorenie väčšinovej vlády, ktorá by sa zaobišla bez neonacistov, záviselo od toho, na čiu stranu sa prikloní „nová“ SNS – na stranu Roberta Fica alebo stredopravého konglomerátu. Predseda SNS vyhlásil, že strana vstúpi iba do tej vlády, ktorú bude vytvárať Smer. Týmto bolo rozhodnuté. Most a Sieť sa pridali.

Z minúty na minútu sa SNS stala „štandardnou“ stranou. Stranou s novým imidžom. A naozaj, určité zmeny sa v SNS počas jej nedobrovoľného pobytu mimo parlamentu udiali. Alkoholové excesy osoby v predsedníckom kresle sa stali minulosťou, takisto ako fyzické strety priaznivcov rôznych „frakcií“ na straníckych zjazdoch. Maďarská téma sa odsunula do úzadia: ukázalo sa, že vyvolávanie fóbií zo spoluobčanov maďarskej národnosti nie je už tak politicky produktívne a mobilizujúce ako v minulosti. SNS zistila, že podpora voličov sa dá nie menej úspešne získavať aj na iných témach.

Tvrdenia o tom, že SNS sa stala inou („novou“) stranou, však už v okamihu, keď sa začali na popud jej straníckeho vedenia šíriť v politickom a mediálnom priestore, nie celkom zodpovedali skutočnosti. Ak by sa terajší koaliční partneri SNS pozornejšie začítali do jej volebného programu 2016, do všetkých tých konšpiračných bludov o Európskej únii a jej politike, o celkovom vývoji vo svete, tak by sotva tak aktívne zdôrazňovali jeden z dôvodov vzniku terajšej vládnej koalície – „proeurópske a proatlantické“ smerovanie krajiny. Sú silné pochybnosti o tom, že premiér Fico mal možnosť sa oboznámiť s príslušnými pasážami volebného programu SNS, inak by asi dnes nehovoril o tom, že predčasné voľby by zmarili šance Slovenska dostať sa do „jadra EÚ“. SNS je totiž mentálne vzdialená tomuto „jadru“ určite viac ako väčšina súčasných opozičných strán.

Účinkovanie SNS v tretej vláde Roberta Fica (vrátane jej správania v terajšej vládnej „kríze“) potvrdzuje, že máme do činenia so starou „dobrou“ SNS  – mocensky chamtivou, politicky rozpínavou a odborne podvyživenou (práve kauza odvolaného ministra školstva Plavčana je toho názorným svedectvom). Súčasný predseda strany, o ktorého premiérskych ambíciách sa ešte celkom nedávno s plnou vážnosťou viedli diskusie v niektorých slovenských médiách, sa stal symbolom trápneho fanfarónstva. Priebeh kauzy využitia eurofondov na vedu a výskum na ministerstve školstva potvrdil, že „nástenková“ DNA je pevnou súčasťou genetickej výbavy SNS.

Náhle „vypovedanie“ koaličnej zmluvy predsedom SNS v snahe vytvoriť dojem urputného vnútorného zápasu odohrávajúceho sa v rámci vládnej koalície, v ktorom sa proti statočnej SNS spriahol Smer a úrad vlády s časťou opozície, médiami a akademikmi, je po týždňovom vajataní minulosťou. Najmä po tom, čo časť opozície pripustila podporu menšinovej vlády bez SNS, pričom zástupcovia Smeru naznačili, že predčasné voľby by nemuseli byť iba hypotetickou možnosťou. Pamätníci si určite spomenú na krízu vo vládnej koalícii HZDS-SNS-ZRS v roku 1996 (bol to boj o ovládnutie Slovenskej poisťovne po tom, čo sa na verejnosť prevalili informácie o podozreniach o stámiliónových defraudáciách v SP v réžii SNS). „Rebelujúca“ SNS sa vtedy okamžite vrátila do koaličného košiara po tom, čo vtedajšia opozičná SDĽ naznačila, že by vedela podporiť menšinovú vládu bez SNS.

Predstavitelia SNS opakovane zdôrazňovali, že akékoľvek iné zloženie vládnej koalície než to, ktoré vzniklo po voľbách, by nezabezpečilo v krajine dostatočnú politickú stabilitu. Asi vopred vedeli o tom, ako by sa ich strana SNS v koalícii bez Smeru správala. Ukazuje sa však, že zrejme sami seba podcenili a že aj „stabilita“ v koalícii so Smerom je pre SNS príliš obmedzujúca. Odteraz sa Smer a Most majú na čo tešiť.

 

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koaličná kríza

Komentáre

Teraz najčítanejšie