Denník N

Mladý grafický dizajnér urobil Tatranskému národnému parku úplne nový vizuál

TANAP-u chýba jednotná vizuálna identita, grafický dizajnér Milan Pleva ju urobil. Foto – archív MP
TANAP-u chýba jednotná vizuálna identita, grafický dizajnér Milan Pleva ju urobil. Foto – archív MP

Krása prírody nestačí, Tatry by mohli mať aj dobrú vizuálnu identitu. Už len keby sa to podarilo aj zrealizovať.

Vo svete to funguje pomerne bežne. Jednotnú vizuálnu identitu majú, napríklad, všetky americké národné parky, upravenú podobu informačných brožúr, náučných tabúľ či značiek majú aj české parky, niektoré z nich už dokonca prešli redizajnom, rovnako ako aj Tatry na poľskej strane.

Keď však grafický dizajnér Milan Pleva pátral po histórii a vývoji značky Tatranského národného parku, veľa toho nevypátral. Nič, čo by sa mohlo nazvať jednotnou vizuálnou identitou, totiž neexistuje.

„Spôsob, akým propagujeme slovenské národné parky, je takmer na bode mrazu. Väčšinou nemajú žiaden jednotný vizuál a ani ho vlastne nikdy nemali. TANAP vznikol v roku 1949 a tiež nikdy nemal poriadnu vizuálnu podobu, roky funguje so značkou, ktorá nie je dobrá, každá tabuľa je v inom štýle a z iného obdobia, webstránka je zaostalá, informácie nezáživné,“ hovorí Milan Pleva.

To ho nakoplo. Keď sa mal rozhodnúť, na čom bude pracovať v rámci svojej bakalárskej práce, vybral si práve TANAP. A namiesto štandardnej práce odovzdal kompletný dizajn manuál, ktorý zjednocuje všetky vizuálne výstupy na území a v správe TANAP-u, počnúc logom, cez informačné tabule, suveníry až po tričká pre zamestnancov správy parku.

Trochu poľahčujúco by sme mohli povedať len toľko: doteraz sme nemali vizuál TANAP-u preto, lebo sme nevedeli, aké krásne a funkčné by to mohlo byť. Teraz ho už mať musíme. Žiadne výhovorky neobstoja.

Základom identity, ktorú navrhol Milan Pleva, je značka. Kľúčovým prvkom ostáva Kamzík, ktorý je aj dnes v logu TANAP-u a je symbolom Tatier.

Grafický dizajnér použil oblé, organické tvary aj pri voľbe písma, hnedú farebnosť a perokresbu.

Milan Pleva vizuálne zjednotil súčasti národného parku, ktoré by tak mohli prehľadnejšie komunikovať svoju činnosť smerom k návštevníkom.

Dizajn manuál zahŕňa všetky komunikačné vizuálne výstupy, ktoré patria pod správu TANAP-u.

Všetko je nejednotné

Milan Pleva funguje ako grafický dizajnér na voľnej nohe, podobných zákaziek si už v minulosti niekoľko sám vymyslel – urobil, napríklad, sériu známok slovenských drevených kostolíkov alebo autorskú knihu o tatranských štítoch. Teraz však nechcel, aby to bol iba nejaký malý projekt do šuplíka.

„Od začiatku som vedel, že chcem urobiť komplexnú vec, ktorá naozaj pokryje rozličné oblasti od webu či mobilnej aplikácie po priestorovú komunikáciu. Nemal som skúsenosti so všetkým, ale snažil som sa inšpirovať, pozeral som, ako to funguje inde, a celé som to bral najmä ako výzvu, pri ktorej sa môžem hlavne veľa naučiť,“ hovorí mladý dizajnér z Trenčianskej Turnej, ktorý študoval na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne.

Jeho základná idea bola jasná: všetko, čo akýmkoľvek spôsobom komunikuje informácie zo strany TANAP-u, zjednotiť pod jednu značku a jeden dizajn. A ešte – urobiť to tak, aby to bolo nielen funkčné, ale aby to malo aj šancu pozitívnym spôsobom osloviť širokú vrstvu ľudí, ktorí sú návštevníkmi národného parku.

Keď začal na projekte pracovať, do Tatier chodil častejšie, najmä s cieľom zmapovať súčasný stav. Hneď na začiatku svojho prieskumu kontaktoval aj správu TANAP-u, ale keďže nikdy so žiadnou ucelenou koncepciou vizuálnej identity nepracovali, nemali k dispozícii takmer žiadne ukážky z minulosti. Iba ak tie, ktoré sú dodnes v prevádzke, hoci s neaktualizovanými údajmi. „Na niektorých tabuliach sú ešte označené zástavky ČSAD a je tam aj mnoho iných zastaralých informácií. Našiel som aj pár pekných vecí – ale problémom je, že všetko to vyzerá odlišne. Niektoré informačné materiály, náučné tabule či propagačné materiály pritom robia sami zamestnanci, a to nielen v TANAP-e, ale aj ostatných národných parkoch, a tak by to naozaj byť nemalo,“ hovorí Milan.

Ďalším problémom je aj webstránka. Pribúdajú na nej síce nové, odborné informácie, ale pre návštevníka či nebodaj zahraničného turistu je takmer nepoužiteľná. „Ak si zahraničný turista zadá do Googla Tatry alebo TANAP, ukáže sa mu množstvo stránok, pri ktorých má problém zorientovať sa v tom, ktorá je tá hlavná či oficiálna. Najlepšie domény pritom vlastnia súkromníci a sú zahltené reklamami,“ dodáva.

Takto vznikala kresba Kamzíka, ktorá sa dostala do finálnej podoby značky.

Takto by mohli vyzerať tabule náučných chodníkov.

Tabuľa osadená v prírode. Dnes sú tabule nejednotné, často aj v zlom stave.

Takto by mohla vyzerať mapa panoramatického výhľadu.

Dnešné mapy sú často zastaralé, s neaktualizovanými informáciami, ich výmena by teda nemala iba estetický, ale najmä funkčný zmysel.

Zjednotená úprava značiek.

TANAP-u by prospel aj celkový redizajn webstránky, ktorá by mohla viac slúžiť návštevníkom aj zo zahraničia.

Niekto mobil necháva pred túrou doma, ale dobrá aplikácia na orientáciu či zaujímavé miesta, by sa mohla ujať.

Kamzík je najlepší

Na novej podobe TANAP-u začal pracovať od toho, čo je najdôležitejšie – od značky. Pôvodne chcel do nej pretaviť viac prvkov než len kamzíka, ktorý je aj v tej aktuálnej, no napokon ostal pri ňom. „Kamzík je symbolom Tatier, ľudia ho poznajú a je to tak už dlho zaužívané. Bol som rád, keď ma vedúci práce usmernil, aby som ostal pri ňom. Urobil som teda v podstate redizajn loga s kamzíkom, dal som mu novú podobu, no už tam som určil všetko ostatné – základný štýl, farebnosť, typografiu aj celkový charakter vizuality,“ hovorí Milan Pleva.

Platí to tak podľa neho aj pri podobných projektoch, kľúčové je vymyslieť značku, keď je silná, dokáže sa rozvinúť do celého vizuálu. V tomto prípade sa jeho základom stali oblé organické tvary podkladových plôch aj zvoleného písma, odtiene hnedej farby a ručná perokresba, ktorá pôsobí jednoducho a výborne do celého konceptu zapadá. Milan Pleva nakreslil všetko sám, nepovažuje sa za ilustrátora, väčšinou pracuje iba s kombináciou farieb a jednoduchých tvarov, teraz sa mu však zdalo, že by bolo dobré pridať do vizuálu niečo iné, živé, a tak využil to, čo dobre vie – kresliť.

„Pri obhajobe práce na škole padlo pár výhrad voči farebnosti – či by hnedá farba v lese príliš nesplývala. To je pravda – ale prírodné tvary aj odtiene som zvolil zámerne aj preto, že tých tabúľ býva na niektorých miestach naozaj veľa, a nemusia predsa kričať. Ak by však išlo o navigačné smerovníky či dôležité upozornenia, iste by sa to pri realizácii urobilo tak, aby boli dostatočne viditeľné za každého počasia,“ hovorí mladý dizajnér.

Dizajn manuál myslí aj na hlavičkový papier, ktorý by správa TANAP-u mohla používať.

Takto by mohli vyzerať nové pohľadnice, ktoré by vydával samotný národný park.

Milan Pleva navrhol aj sériu poštových známok.

Kúpiť pekný suvenír nie je ľahké, teraz by to už nemusel byť problém, mladý dizajnér ich navrhol niekoľko.

Realizácia je možná

Nad prácou na dizajn manuáli si odsedel niekoľko mesiacov, niekedy si už vraj aj nadával, prečo sa na to dal a robí to tak do detailov, keď sa to nikdy nezrealizuje, ale napokon vždy v práci pokračoval. „Nechcem povedať, že môj koncept je dokonalý, to určite nie. Sám som si vedomý viacerých nedotiahnutých vecí, z funkčnej aj estetickej stránky, ale chcel som to skúsiť urobiť naozaj do detailov a komplexne. Baví ma, keď sa môžem podieľať na niečom, čo propaguje Slovensko, a celý čas ma držalo to, že možno to predsa niekoho nakopne a pohnú sa ľady,“ hovorí Milan Pleva.

So správou TANAP-u komunikoval od začiatku, videli aj jeho finálny návrh a vraj sa im to veľmi páčilo. O pár dní by sa mali dokonca aj stretnúť a možno príde aj k nejakej spolupráci. Milan Pleva by bol, samozrejme, najradšej, keby to opäť nebola iba nejaká ďalšia malá časť, ktorá neprispeje k zjednoteniu vizuality, o čo mu išlo, ale záujem a možná spolupráca ho tešia.

Voči TANAP-u nie je výsostne kritický, rozumie, že sa venujú najmä odborným záležitostiam a majú aj celkom iné problémy, a na propagačnú, vizuálnu stránku skrátka nemajú kapacitu. „Navyše, doteraz asi ani nemali veľa podnetov, ktoré by ich k tomu priviedli. Teraz majú pred sebou komplexný návrh a vidia, ako by to mohlo vyzerať. Je škoda, že doteraz sa s tým nič nerobilo. Keby to bol nejaký lokálny parčík, nepoviem, ale je to dominanta krajiny, kam chodí najviac turistov. Je to naša vizitka. Krajina je tam pekná, ale orientačná časť alebo stránka propagácie je na tom naozaj chabo,“ hovorí.

Nemyslí si, že hlavným cieľom nového vizuálu by malo byť prilákanie ďalších turistov. „Pekný dizajn iste môže niekoho pritiahnuť, ale nie som si istý, či by práve to mal byť cieľ. Aj ja idem niekedy radšej na miesto, o ktorom viem, že tam nebude veľa ľudí. To horám príliš nesvedčí. Ale ak ich tam už veľa je, potom by tam aspoň nemusel byť taký grafický neporiadok, že človek vlastne ani nevie, že je v nejakom národnom parku.“

Mnohí by podľa neho využili aj vynovený web či mobilnú aplikáciu. Nie všetci odkladajú mobil, keď idú na túru. „Bola by to možnosť, ako nájsť menej známe miesta, útulne alebo mať po ruke rôzne zaujímavé informácie,“ hovorí dizajnér.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie