Denník N

Danko skrotne, vzbúri sa časť SNS, alebo príde na voľby. Čo všetko môže priniesť chaos v koalícii

Andrej Danko, Robert Fico a medzi nimi Anton Hrnko na oslave výročia Deklarácie zvrchovanosti. Foto N – Tomáš Benedikovič
Andrej Danko, Robert Fico a medzi nimi Anton Hrnko na oslave výročia Deklarácie zvrchovanosti. Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované 18:04. Minister Peter Plavčan naozaj skončí, Andrej Danko ide štyri dni premýšľať, ako ďalej – a či vôbec – bude pokračovať v politike.

Predseda SNS Andrej Danko sa v stredu v svojom 28-minútovom vystúpení novinárom zdôveril aj s tým, že bude štyri dni preč a popremýšľa o tom, ako má ďalej fungovať koalícia, a či vôbec chce pokračovať v politike.

Koaliční partneri tak do pondelka musia čakať, s čím sa vráti z dovoleny predseda SNS, ktorý krízu vzťahov vyšpičkoval vypovedaním koaličnej zmluvy a premiér ho napokon “vytrestal” požiadavkou, aby stiahol ministra.

Čo bude teda ďalej?

Andrej Danko. Foto N – Tomáš Benedikovič

1. Danko skrotne, ale bude chcieť ústupky

Predseda parlamentu bol zrejme dnes doobeda naozaj presvedčený, že sa podarí krízu zažehnať, a reportérom z .týždňa vysvetľoval, že o konci Plavčana rozhodne on, keď sa oboznámi s tým, čo sa na ministerstve reálne dialo.

Na popoludnie zvolal brífing, ktorý sa mal konať po spoločnom pracovnom obede s významnými podnikateľskými združeniami. Téma? „Otvorenie otázky zníženia daňového a odvodového zaťaženia a možnosti zavedenia 13. a 14. platu“, teda jedna z Dankových podmienok na pokračovanie koalície, ktoré svojim partnerom adresoval minulý týždeň.

Práve debatu o 13. a 14. plate mohol Danko komunikovať ako jedno zo svojich víťazstiev, ktoré koaličná kríza priniesla. Namiesto toho sa mu teraz vrátilo to, čo chcel svojimi podmienkami zakryť – škandál s eurofondmi na ministerstve školstva.

Andrej Danko sa po tejto kauze, ale aj po predchádzajúcich osobných faux pas s výložkami nemôže nádejať, že sa po voľbách stane premiérom – na rozdiel od vlaňajšieho leta, keď v rebríčkoch dôveryhodnosti porážal aj Roberta Fica. Je preto možné, že nebude chcieť riskovať voľby.

A keďže počty v parlamente ukazujú, že žiadna Sulíkova pravicová vláda vzniknúť nemôže, už preto, že Danka jasne odmieta OĽaNO, si predseda parlamentu zrejme zráta, že je odsúdený na pokračovanie v tejto koalícii. A skrotne. Naznačuje to aj jeho podvečerná tlačovka – Plavčan naozaj odchádza a nahradí ho niekto nový.

Zo straníckych kádrov by boli najpravdepodobnejší Anton Hrnko či Jaroslav Paška. No keďže SNS zatiaľ svoje ministerstvá obsadzovala skôr postavami, ktoré nie sú priamo členmi strany, môže Plavčana nahradiť aj niekto, o kom sa teraz nevie.

Aby však Danko nezostal úplne ponížený, bude žiadať ústupky. Tie môžu byť programové, čo pre Smer nemusí byť až taký problém, lebo „debatovať o 13. plate“ sa pokojne môže, a nakoniec, ani národný letecký prepravca či podpora kúpeľníctva až také problémy byť nemusia.

Danko však môže žiadať aj viac – teda odchod niektorých ministrov. Jána Richtera či Roberta Kaliňáka, s ktorými sú spájané najväčšie škandály, či ministra kultúry Mareka Maďariča, s ktorým je Danko v permanentnom spore.

Pri svojom vystúpení nejasne hovoril o potrebnom „refreshe vlády“.

Robert Fico. Foto N – Tomáš Benedikovič

2. Existuje plán B a Fico má hlasov dosť

Pozrime sa na časovú os toho, čo sa dialo v stredu. Danko oznámil svoj brífing k 13. a 14. platu v stredu o 8:47 ráno; konať sa mal o pol druhej.

Úrad vlády o premiérovom brífingu, na ktorom oznámil, že Plavčan musí skončiť, informoval redakcie emailom o 10:35. Konať sa mal už o jedenástej, teda o 25 minút. Pre redakcie takýto zhon nebol problém, lebo novinári boli aj tak na úrade vlády, kde čakali na pravidelné rokovanie vlády.

Fico teda – na Dankovo prekvapenie – oznámil Plavčanov odchod ešte pred Dankovou tlačovkou, prvou od vypuknutia vládnej krízy. To, že konal takto odhodlane a prekvapivo, sa dá vysvetliť aj tým, že mal plán B, ako by jeho vláda mohla pokračovať ďalej.

Počas trvania vládnej krízy sme boli svedkami niekoľkých prudkých obratov a tak je možné, že s odchodom Plavčana nič nekončí a spory budú eskalovať ďalej. Mohla by nakoniec Ficova vláda pretrvať bez Danka?

Smer má v parlamente 49 poslancov, Most-Híd aj s odídencami zo Siete pätnásť. S vládou pravidelne hlasujú aj traja bývalí členovia hnutia Sme rodina okolo Petra Marčeka a aj Alena Bašistová, tiež bývalá členka Siete. To je 68 hlasov. Vláda potrebuje väčšinu 76 mandátov.

Poslanecký klub SNS má podobne ako Most-Híd pätnásť poslancov. Ak by teda Fico uvažoval o rozkole v SNS, po ktorom by sa časť strany pridala na jeho stranu a podporovala vládu napriek odporu Andreja Danka, musel by získať väčšinu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany.

To je náročná úloha, ale nedá sa vylúčiť, že Smer má takýto variant predpripravený. Treba pripomenúť, že aj ľudia v SNS boli zaskočení tým, ako Danko vypovedal koaličnú zmluvu. Podpredseda SNS Anton Hrnko napríklad povedal, že to považovali „za najkrajnejšiu možnosť“.

Znamenalo by to úplné rozbitie Dankovej strany. Od toho, či by sa prípadným vzbúrencom podarilo ovládnuť aj samotnú stranu, by záviselo, či by tretia Ficova vláda zostala trojkoalíciou, alebo by išlo o vládu Smeru a Mosta-Híd, ktorú by držali pri moci len hlasy rôznych odídencov z iných strán.

Andrej Danko, Robert Fico a Béla Bugár po koaličnej rade. Foto N – Tomáš Benedikovič

3. Nakoniec príde na predčasné voľby

Stále veľmi málo pravdepodobný variant, ktorý sa však nedá vylúčiť. Predčasné voľby by pritom z koaličných strán zrejme najmenej prekážali Smeru, ktorý si svoje preferencie naďalej drží nad 26 percentami.

Košický primátor a poslanec parlamentu Richard Raši (Smer) v nedávnom rozhovore pre SME povedal, že v strane zatiaľ s predčasnými voľbami nerátajú. „Môj osobný názor je, že Smeru by predčasné voľby neublížili, ale želám si, aby k nim nemuselo ani dôjsť,“ reagoval Raši.

Ak niekto naozaj predčasné voľby nechce, je to Most-Híd. Béla Bugár to zdôrazňoval aj na dnešnej tlačovke. Voľby nie sú v záujme ani odídencov zo Siete okolo Andreja Hrnčiara, ktorí sú členmi poslaneckého klubu Mosta-Híd, či ďalších nezaradených poslancov, ktorí vládu podporujú.

Rýchle voľby by skomplikovali situáciu aj pre nové politické subjekty, teda budúcu stranu Miroslava Beblavého či Progresívne Slovensko. Členovia Progresívneho Slovenska však už pred týždňom oznámili, že intenzívne zbierajú podpisy a do volieb by išli.

SaS či hnutie Sme rodina už avizovali, že by nemali problém s podporou menšinovej vlády Smeru a Mosta-Híd, ktorá by krajinu doviedla do predčasných volieb.

Na Slovensku – na rozdiel od Česka – neexistuje tradícia úradníckych vlád vymenovaných prezidentom, ktoré vládnu v medziobdobí medzi pádom vlády a voľbami. Nedá sa preto očakávať, že by prezident Andrej Kiska vymenoval nejakú „svoju vládu“ zloženú z nestraníkov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koaličná kríza

Slovensko

Teraz najčítanejšie