Denník N

Prečo zrazu chodia do kín masy na slovenské filmy?

Tomáš Maštalír vo filme Čiara.
Tomáš Maštalír vo filme Čiara.

Lehotského Nina mieri na festival do Toronta, ďalšie domáce novinky tento rok už prilákali milión divákov. Čo sa to deje?

Jeden zvláštny jav sa každoročne opakuje začiatkom septembra uprostred filmového festivalu v Benátkach. Nákupcovia filmov, agenti a ďalší filmoví profesionáli sa ako na povel hromadne zbalia a odletia za more.

Nechcú zmeškať festival v kanadskom Toronte, ktorý je štvrtým najvýznamnejším na svete a má povesť brány k severoamerickému trhu.

Tento rok sa do programu dostal aj film zo Slovenska. S drámou Nina uspel režisér Juraj Lehotský, príbeh dospievajúceho dievčaťa z rozpadnutej rodiny premietnu v rámci sekcie Súčasná svetová kinematografia

„Je to skutočná pocta a sme nesmierne vďační selektrom Dimitriovi Epidesovi a Andreiovi Taranescu za ich neuveriteľnú podporu a dôveru, ktorou obdarúvajú hranú tvorbu Juraja Lehotského,“ reaguje za Punkchart films producent snímky Ivan Ostrochovský. Naráža na to, že Toronto uviedlo už Lehotského hraný debut Zázrak.

Filmár a pôvodne dokumentarista, ktorý po prvýkrát uspel na festivale v Cannes svojou snímkou Slepé lásky (2008), je tak dnes jediným slovenským režisérom, ktorého prvé dva hrané filmy uviedli v Toronte.

Nina mala v júli premiéru v Karlových Varoch, do našich kín príde 21. septembra.

Tento rok sa do Toronta dostal ešte jeden zástupca zo Slovenska: krátka snímka Magic Moments študentky Martiny Buchelovej. S Ninou ju spája nedospelá hrdinka.

Miliónty divák

Úspech našich filmov vonku nie je taký nečakaný, čo naopak prekvapuje, je ich úspech doma.

S filmom Čiara práve padol historický rekord. Od začiatku roku prišlo na slovenské filmy milión divákov, čo sa zdalo predtým ako nedosiahnuteľné číslo. Na porovnanie, vlani na všetkých 29 koprodukcií (vrátane menšinových) prišlo 377 000 divákov. Najviac, 87 000, na detektívku Červený kapitán podľa knižnej predlohy Dominika Dána.

Tento rok, a to sa iba končí leto, prišlo vyše tristotisíc ľudí len na jeden nový slovenský film a číslo osemdesiattisíc sa stalo normálnou návštevnosťou otváracieho víkendu v kinách.

Najviac má evitovka Všetko alebo nič (336-tisíc), nasledujú trilery Únos (278-tisíc) a Čiara (168-tisíc k 13. augustu, ešte je v kinách), nad stotisíc divákov sa ešte dostala komédia Cuky Luky Film.

Okrem toho padá ešte jeden mýtus, pracovne ho môžeme nazvať „mýtus dvoch svetov“. Hovorí asi toľko, že slovenský film uspeje buď vo svete na festivaloch, alebo má úspech doma, pričom obe možnosti sa vylučujú: buď umenie na export, alebo domáci kinohit, nič medzi tým.

To obrátil naruby film Špina Terezy Nvotovej, ktorý zaujal vo svete na festivale v Rotterdame, ale nestratil sa ani doma. Mal 48-tisíc divákov, skvelé číslo na artový film.

Jasný žáner, marketing a známe mená

Prečo zrazu chodia masy na slovenské filmy? Jedným z vedľajších dôvodov je celková návštevnosť kín na Slovensku. Tá rastie už od roku 2012. Vlani prišlo do našich kín 5,6 milióna divákov, čo je najviac od roku 1994. Podľa Miroslava Ulmana zo Slovenského filmového ústavu rástli aj tržby, medziročne o 22 percent, teda najviac v ére samostatnosti.

Napriek tomu ešte vlani z tohto čísla tvorila len 6,6 percenta návštevnosť slovenských filmov, čo Slovensko v popularite domácej kinematografie zaradilo v rebríčku 24 krajín Európy na 17. miesto. Boom „slovenských blockbusterov“ má teda zjavne viac dôvodov.

„Divácka téma, kontroverzia, jasné žánrové zameranie, masívny marketing, známi herci a distribučné spoločnosti, ktorí dostanú film do multiplexov, ktoré dostanú do kín najviac Slovákov. To je rýchly balík pravidiel ako uspieť v domácich kinách,“ menuje Peter Konečný z portálu Kinema.

Ak film niečo z toho zoznamu nespĺňa, alebo niečo ďalšie podcení distribútor, hrozí, že návštevnosť nebude desaťtisícová, ale klesne k tisícom. Príkladom je Piata loď.

Na papieri pritom všetko vyzeralo dobre. Keď mal film Ivety Grófovej na začiatku roka domácu premiéru, za sebou mal ocenenie z prestížneho Berlinale, auru filmu pre rodiny a pred sebou nasadenie v multiplexoch. Napriek tomu ho videlo deväťtisíc ľudí, čo je možno dobré číslo pre klubový film, ale príliš málo na všeobecný hit.

Čo mu chýbalo? Okrem známych hercov spoločenská téma alebo iný presvedčivý dôvod, prečo prísť do kina. Očividne nestačilo založiť marketing na knižnej predlohe spisovateľky Moniky Kompaníkovej, ktorá síce vyhrala najprestížnejšiu literárnu cenu Anasoft Litera, ale ako iní finalisti sa predávala maximálne po tisícoch kusov.

Typický festivalový film

Uvidíme, aké čísla v našich kinách zaznamená Lehotského Nina. Žáner intímnej drámy, tínedžerská hrdinka a jej pohľad na svet a meno Mareka Leščáka, jedného zo scenáristov, film spájajú s Piatou loďou, z čoho by sa dalo veštiť, že z nej veľký domáci hit nebude.

Tomu zodpovedá názor českej recenzentky, ktorá Ninu označuje za „typický festivalový film“.

„Môže sa páčiť na festivaloch, pre ktoré sa naplní schéma, že z východu prichádzajú filmy zádumčivé, v ktorých účinkujú túlavé psy a postavy riešia komplikované medziľudské vzťahy v šedi bývalého socializmu,“ napísala Martina Vacková pre portál Českej televízie.

Rezonovať by však mohla téma. Príbeh s Robertom Rothom a tanečníčkou Petrou Fornayovou je obrazom generácie štyridsať plus vo vzťahových problémoch.

Na Slovensku každoročne rozvedú 9786 manželstiev s 9000 deťmi. Medzi nimi určite aj také ako Nina.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie