Denník N

Šéf výskumu NBS: Bratislava nie je taká bohatá, ako sme si mysleli

Martin Šuster, archív NBS

Čisté príjmy domácností v Bratislave sú len o štvrtinu vyššie, než je slovenský priemer, vraví Martin Šuster.

Martin Šuster už desiaty rok šéfuje ekonomickému výskumu v Národnej banke Slovenska (NBS). Vysvetľuje, či je Bratislava naozaj piaty najbohatší región EÚ, prečo sa rozdiely medzi regiónmi na Slovensku prestali po kríze zmenšovať a či nám hrozí, že sa niektoré začnú vyľudňovať. Hovorí aj o tom, či dokážu slová guvernéra pohnúť kurzom eura, alebo cenami dlhopisov.

Keď sa pred časom objavila informácia, že Bratislava je piatym najbohatším regiónom v Európskej únii, čo ste si o tom pomysleli?

Nie som zástancom tohto porovnania, lebo údaj o hrubom domácom produkte (HDP) na osobu je veľmi zavádzajúci. Na jednej strane nás môže tešiť, že máme aspoň jeden kraj, ktorý je nadpriemerný v rámci EÚ, ale práve to, že sa počíta pridaná hodnota na obyvateľa a nie na pracovníka, je špeciálne v Bratislave dosť zavádzajúce. Nie je to len vec Slovenska. Veľmi to vidieť v centrálnom Londýne, kde je HDP na osobu päťkrát vyššie, ako je priemer EÚ. Hlavný dôvod je minimálne v Londýne ten, že v City pracuje veľa ľudí a finančné služby sú práca s veľkou pridanou hodnotou. Ale tí ľudia tam nebývajú, dochádzajú tam z iných častí Londýna alebo aj mimo neho. Takže keď produktivitu vydelíme počtom ľudí, ktorí tam naozaj žijú, vyjdú obrovské čísla. Niečo podobné, aj keď v menšom, vidíme v Bratislave.

Keby sa porovnala pridaná hodnota na pracovníka, bratislavský región by už tak v európskom porovnaní nevyskakoval?

Áno. Bratislava je síce stále nadpriemerná oproti zvyšku Slovenska, ale už nie až tak extrémne. A dokonca v porovnaní s priemerom EÚ by už bola pod 100 % priemeru, kým pri HDP na osobu dosahuje 186 % priemeru. Pri regionálnom porovnávaní by som sa skôr pozeral na príjmy domácností alebo na mzdy. Priemerné mzdy v Bratislave sú síce vyššie ako vo zvyšku Slovenska, ale je to len v desiatkach percent, nie je to dvojnásobok. Čisté príjmy domácností v Bratislave sú len o štvrtinu vyššie než je slovenský priemer.

Martin Šuster

Vyštudoval University of Maryland, College Park v USA, Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti a Fakultu manažmentu UK v Bratislave. V roku 2004 sa stal poradcom vtedajšej viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej, od roku 2007 je riaditeľom odboru výskumu. Pri zavádzaní eura bol zodpovedný za informačnú kampaň.

V poslednom čase sa dosť debatuje o zvyšovaní platov. Je na Slovensku priestor na výraznejší rast platov alebo nie je?

Posledné štyri roky rástli na Slovensku platy o niečo rýchlejšie ako produktivita práce. Pred rokom 2010 to bolo naopak. Súčasný rýchlejší rast miezd len dorovnal rast produktivity. Netrúfnem si povedať, kde sú tie správne úrovne. Na individuálnej úrovni by platy mali rásť ako produktivita. Preto je dobré, aby sa určovali na úrovni podnikov a nie celkovým makroekonomickým číslom. Hovorím aj o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa alebo o nejakých štandardoch pre celé odvetvia. Akoby sme chceli povedať, že celé odvetvie je rovnaké, čo však nemusí byť pravda. Výhodou Slovenska je, že nemáme až tak veľa indexovaných miezd. Podniky sa tak vedia lepšie prispôsobiť zmenám.

Majú naše podniky počas krízy tendenciu skôr siahnuť na platy alebo prepúšťať ľudí?

Začnem tým, že Slovensko je v rámci eurozóny jedna z krajín, kde je pomerne málo firiem, ktoré majú kolektívne zmluvy. Zároveň je u nás relatívne ťažko znižovať základné mzdy, na to potrebujete súhlas samotného zamestnanca a je to mimoriadne raritná udalosť. Ale veľká väčšina firiem má časť kompenzácií, ktoré sú flexibilné – benefity, odmeny. To je tá prvá vec, na ktorú firmy siahnu, keď potrebujú niekde šetriť. Potom znižujú variabilné zložky miezd a potom prichádza ťažké rozhodnutie aj pre firmu, aj pre zamestnancov, či znížiť počet pracovníkov, alebo skúsiť dohodnúť zníženie základných miezd. Nejaká rezerva tu teda je, časti firiem to stačí, ale keď príde ďalšia veľká kríza, nejaký nárast nezamestnanosti tu bude. V roku 2009 sme videli, že sa v niektorých firmách podarilo dohodnúť aj zníženie niektorých základných miezd.

Je to dobré alebo nie je, že podnikov s kolektívnymi zmluvami nie je na Slovensku veľa?

Odbory vyjednávajú za svojich členov a ich členmi sú zamestnanci vo firme. Z toho možno najhoršie vychádzajú tí, ktorí ešte nie sú zamestnaní. Nie sú v odboroch, za tých nikto nevyjednáva. Odbory skôr hovoria buď o zvyšovaní platov, alebo o udržaní zamestnanosti. Len zriedka vyjednávajú, že treba prijať nových ľudí.

Čo si myslíte o úvahách zaviesť povinné 13. a 14. platy?

Pre ekonomiku je ťažšie, keď je veľa administratívnych opatrení. Predstava, že keď platy budú nominálne vyššie, budeme všetci bohatší, je naivná. Platy alebo príjmy by mali rásť ruka v ruke s vyššou produktivitou alebo zamestnanosťou. To, na koľko dielikov rozkrájame ročný príjem, by malo byť už v zásade jedno.

Vráťme sa k regionálnym rozdielom. Váš ekonomický tím porovnal, ako a či vôbec sa zmenšujú rozdiely medzi regiónmi na Slovensku. Ako sa darí ostatným regiónom dobiehať Bratislavu?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie