Pokračovanie koaličnej krízy inými prostriedkami

Zlostný útok prvého podpredsedu a po Andrejovi Dankovi najvýznamnejšieho politika SNS na ombudsmanku nie je len pomstou a pokračovaním koaličnej krízy inými prostriedkami. Výbuch Jaroslava Pašku je, samozrejme, aj vyjadrením sklamania SNS nad tým, ako sa kríza vyvíja, a ukazuje, ako sa napriek dankovským náterom podstata strany nemení.

Aby sme však mali aj nejakú dobrú správu, Paškovo pobúrenie nad podporou, ktorú ombudsmanka navrhnutá Mostom vyjadrila Dúhovému pridu, pripomína i to, že napriek všetkému koalícia nie je „hodnotovo“ úplne homogénna. Či presnejšie, hodnotovo nie je úplne a rovnomerne prázdna.

Problémom Mosta-Híd je, že sa svojich hodnôt rýchlo a lacno vzdáva, ak sa mu to vyplatí. Maďarsko-slovenská strana však nejaký ideový, programový základ a nejaké hodnoty predsa len má. Alebo ich má aspoň stále významná časť strany, ktorá budovanie občianskej spoločnosti a ochranu menšín berie vážne.

Ich zotrvanie v strane sa občas prejaví aj navonok a Béla Bugár to tiež musí akceptovať. To je stále dôležitý rozdiel oproti SNS, ktorá hodnoty za posledné desaťročia nikdy nemala (nenávisť a paranoja totiž nie sú žiadne hodnoty) a už ich pomaly ani nepredstiera. A aj oproti Smeru, pre ktorý je sociálnodemokratická ideológia len marketingový ťah a najväčším pozitívom časti strany je základná súdnosť vo veciach ekonómie a zahraničnej orientácie.

Bugár sám si môže ako pôvodný kresťanský demokrat a konzervatívec o právach homosexuálov myslieť svoje, orientuje sa však vo svete aspoň natoľko, aby vedel, že podpora pokojných prejavov dlho utláčaných menšín je presne to, čo patrí k základnému poslaniu nielen ombudsmanky, ale aj liberálnej strany, akou Most v podstate je alebo sa aspoň tvári, že je. Keď už nič iné, ombudsmanka si podporou pridu urobila svoju robotu a Bugár si jej obhajobou urobil svoju. Oveľa zaujímavejšie je to, ako sa k veci stavia, alebo skôr ako od témy uteká Smer, pretože niečo také patrí aj k poslaniu európskych sociálnodemokratických strán. Ak teda sú naozaj tým, za čo sa vydávajú.