Denník N

Prečo na Pride patria aj „vytočenci“ a „latexáci“

EBE 62 Londýn – Na snímke pochod Gay Pride komunity LGBTI v Londýne 8. júla 2017. Foto – TASR/AP. People take part in the Pride in London Parade in central London Saturday July 8, 2017. Some thousands of people gather in central London for the Pride Parade which has become one of the premier events of the season. (Jonathan Brady/PA Wire(/PA via AP)
EBE 62 Londýn – Na snímke pochod Gay Pride komunity LGBTI v Londýne 8. júla 2017. Foto – TASR/AP. People take part in the Pride in London Parade in central London Saturday July 8, 2017. Some thousands of people gather in central London for the Pride Parade which has become one of the premier events of the season. (Jonathan Brady/PA Wire(/PA via AP)

Je jednoduché tolerovať inakosť, ktorá je skrytá. O takú toleranciu však mnohí LGBTI ľudia nestoja.

Autor je homosexuál a tento článok je jeho súkromným názorom

Zatiaľ čo sa LGBTI komunita pripravuje na sobotňajší Dúhový pride, medzi širšou verejnosťou sa opäť šíri názor, že tí „inak orientovaní“ by svoj boj za zrovnoprávnenie možno už dávno vyhrali, keby nemali potrebu pochodovať sporo alebo vyzývavo oblečení a nebili svojím zjavom väčšinovej spoločnosti do očí. S podobným názorom v denníku Pravda verejne vystúpila aj spisovateľka Veronika Šikulová, ktorá tvrdí, že aj keď má medzi homosexuálmi veľa priateľov a ich boj za zrovnoprávnenie podporuje, na Pride sa nezúčastní, pretože si myslí, že karnevalový alebo latexový odev niektorých účastníkov vrhá zlé svetlo na „tých normálnych“ homosexuálov, ktorí sa od väčšiny ľudí ničím nelíšia. Aj keď argument, že do boja za zrovnoprávnenie treba skôr nasadiť dobre vyzerajúcich ľudí v oblekoch, ktorí by aspoň svojím zovňajškom nedráždili, je intuitívne silný a má svojich prívržencov aj v radoch LGBTI komunity, je len odrazom stále silnej (alebo silnejúcej?) homofóbie v spoločnosti.

„Vytočenci“ na Pride patria, pretože Pride je manifestáciou inakosti. Samozrejme, že sa medzi LGBTI ľuďmi nájde veľa takých, ktorí sa od väčšinovej spoločnosti nelíšia ničím iným ako tým, s kým prežívajú svoj život. To je však veľmi zjednodušený pohľad na LGBTI komunitu, ktorej súčasťou sú ľudia, ktorí sa nestotožňujú s binárnym pohľadom na rody, ale aj tí, ktorí majú znaky oboch pohlaví. Medzi LGBTI ľudí patria aj transsexuáli a intersexuáli. Kanárikovský kostým či latex sú len jednou z foriem vyjadrenia a oslavy tejto rôznorodosti.

Je jednoduché tolerovať inakosť, ktorá je skrytá, inakosť, ktorá sa ničím nevymyká normálu definovanému väčšinovou spoločnosťou. O toleranciu štýlu „rob si, čo chceš, len nech to nevidím“ však mnohí LGBTI ľudia nestoja. Stoja o rešpekt všetkých legitímnych prejavov inakosti, či už sexuálnej, alebo rodovej. Preto na Pride nepochodujú len módne vyobliekaní zástupcovia týchto menšín, ale aj tí, ktorí sa líšia už na prvý pohľad. Pride je jedným slovom pestrofarebným karnevalom inakosti.

Prečo sa teda proti „vytočencom“ často vyslovujú aj príslušníci LGBTI menšiny? V spoločnosti, ktorej dominuje silná homofóbia (o transfóbii ani nehovoriac), je logická snaha neprovokovať. Mnohí LGBTI ľudia na sebe nikdy nemali latex a vo vlasoch pávie perá, a preto často logicky nechápu, prečo by si ich niekto na akciu za zrovnoprávnenie chcel obliecť. Práve toto vnímanie však poukazuje na dôležitosť Pridu. Znamená totiž, že ani mnohí LGBTI ľudia netušia, aká rozmanitá LGBTI skupina v skutočnosti je. Pride na túto rozmanitosť poukazuje a atakuje tak zaužívané pohľady na sexualitu a rodovú príslušnosť.

Žiadna akcia za zrovnoprávnenie nie je silná, ak nemá podporu väčšiny ľudí, ktorých má za cieľ reprezentovať. Pride nechce v spoločnosti stavať nové bariéry – či už medzi zženštilými a nezženštilými, alebo medzi rodovo vernými a rodovo rozmanitými. Pride bojuje za prijatie rôznorodosti, a preto sú aj jeho účastníci rôznorodí. To neznamená, že tí, ktorí sa svojím zovňajškom trošku líšia, dehonestujú tých, ktorí sa „správajú normálne“. Práve proti zaužívaným definíciám toho, čo je „normálne“, sa Pride stavia, pretože súčasné definície posúvajú za prah normálnosti príliš veľa ľudí.

Slovensko v ochrane sexuálnych a rodových menšín výrazne zaostáva nielen za susedmi, ale hlavne za liberálnymi demokraciami Západu. Slovákov šokuje to, čo je na Západe už dávno považované za normu. Preto Slovákov treba šokovať – to totiž znamená, že sú jednoducho vystavovaní realite, ktorú prespali. A prespali ju preto, lebo sme ich príliš dlho neprovokovali.

Teraz najčítanejšie