Denník N

Letné lásky nerobia len pekné vrásky

Ilustrácia – Vizár
Ilustrácia – Vizár

Plavčan ešte niečo nedôstojné urobí. My ostatní by sme nemali zabudnúť nielen na neho, ale ani na jeho šéfov a skutočných démonov stojacich za touto naskrze nešťastnou a nepríčetne snaživou figúrou.

Chorý od lásky, tak sa niekedy hovorilo tomu, kto bol akútne zamilovaný. Takýto stav bol v minulosti považovaný za vážne ohrozenie osobného šťastia.

V roku 1610 sa londýnsky diplomovaný ránhojič a medikus Jacques Ferrand podujal zhrnúť svoje bohaté lekárske skúsenosti s touto pliagou v traktáte nazvanom Treatise on Lovesickness. Autor v ňom podrobne a vcelku rozumne vysvetľuje, čo sa v láskou postihnutom jedincovi odohráva; potí sa, v ústach má sucho, čo ho núti neustále prehĺtať. Nezmyselne sa smeje, púli oči a ak vôbec prerečie, hlas má priškrtený a rozumného slova z neho nedostanete. Okrem toho má v ušiach zaľahnuté od dráždivého šepotu baziliška, ktorý mu otáča hlavou tak, aby neprirodzene vytreštený zrak nevidel nič a nikoho, len predmet svojej zaľúbenosti.

Skutočný démon zatiaľ nešťastníkovu krv skrze rozpaľovanie zmyslov vábnymi, no bludnými predstavami dostáva do varu, vďaka čomu sa z nej odparuje všetka životná sila a v tele ostáva len tá časť telesných tekutín, ktoré sa premenili na šťavy telesnej lásky. Výpary z krvi znehodnotenej žiarom ľúbostného vzplanutia sa stávajú jedovatými, stúpajú do mozgu, aby ho naskrze otrávili a dielo skazy dokonali.

Nemý smiech

Vrátil som sa domov z letných festivalov, plný nových zážitkov, inšpiratívnych stretnutí a sviežeho povetria, otvoril som si internety a odtiaľ na mňa vyskočila prakticky jediná politická aktualita – tlačová konferencia ministra školstva k flagrantne prehajdákaným eurofondom na vývoj, vedu a výskum. Najskôr som si myslel, že mám hacknutý počítač. Potom mi napadlo, že je to nejaká nepodarená mystifikácia. Autori obľubujúci paródie na politické dianie neustrážili mieru hyperbolizácie parodovaných udalostí.

No ráno som si pustil rádio a večer správy v televízii a zistil som, že to by muselo byť hacknuté celé slovenské mediálne prostredie. Na to je minister školstva predsa len priveľmi bezvýznamná figúra, došlo mi a zmieril som sa s tým, že toto jeho verejné vystúpenie bolo len ďalším vydaním prefláknutého šlágra, ktorý by sa pokojne mohol volať Ako som stratil tvár, česť a zvyšok súdnosti.

Chvíľu som teda pána ministra počúval. On odmieta fabulovať deje. Nemý smiech. Neodstúpim. Prečo? Nemý smiech. Lebo sa ma na to už trikrát pýtali a ja som zakaždým povedal – nie. Nemý smiech. Spotené čelo, priškrtený hlas, uhýbavé a vzápätí neprirodzene široko roztvorené oči uprene hľadiace kamsi mimo ľudský pochop.

Chlpatý poloobor

Na ministrovo plece dopadla ruka bradatého poloobra, o ktorom som si v prvej chvíli myslel, že je ministrovým ošetrovateľom. Vysvitlo, že je to človek, ktorý má ambíciu verejne prehovoriť. Urobil to. Chvíľu to vyzeralo tak, že chce prednášať o trvalo udržateľnom raste priemyselnej produkcie a jej napojení na vedu, vzdelávanie a výskum. Podľa titulku sa mu to aj patrilo, veď to bol istý pán Soták, chýrečný priemyselný magnát z Podpoľania. To máte ako v kartách, začal a vzápätí aj skončil. Pri futbale a skrytých vyhrážkach. Aspoňže na potiaceho sa vydeseného ministra mal zjavne upokojujúci vplyv. Jemne ho postrčil smerom do zákulisia a to urobil dobre. Napadlo mi jediné rozumné vysvetlenie ministrovho správania sa. To, ktoré som našiel v traktáte venovanom chorobám spojeným s láskou. So zamilovanosťou, aby sme boli presní.

O stupni nakazenosti ministra Petra Plavčana touto, podľa stredovekých lekárskych autorít nesporne zhubnou chorobou, žiadne pochybnosti nemám. Jasné terminálne štádium. Aj človek bez akéhokoľvek medicínskeho vzdelania musí na ňom jasne vidieť akútne príznaky onemocnenia (archaicky – onemohúcnenia, aké významovo priezračné vedia byť tie polozabudnuté slovné tvary), ktoré iný skúsený stredoveký medikus, Bernard de Gordon, radil vyháňať z tela postihnutého človeka bičovaním. Bolo ho treba aplikovať tak dlho, až nešťastníkovo telo začalo vydávať odpudzujúci zápach. Takto získaný repelent potom spoľahlivo odohnal predmet/objekt nešťastníkovej lásky.

Ostáva teda zistiť len to, kto je ten bazilišok, ktorý točí hlavou ministra Petra Plavčana. Že by to bol onen chlácholivý poloobor stojaci na mieste, kde ho pred štyristo rokmi vídaval doktor Ferrand? A kto je potom adresátom pána ministrovej ľúbosti?

V tej istej vláde

Predstavil som si, že by sa takto disponovaný štátny úradník, de facto politik, postavil pred slobodomyseľné publikum ktoréhokoľvek z letných festivalov, na ktorých som mal tú česť a potešenie vystupovať. Skúsil som ho v tom pomyselnom videjku nechať habkať, jachtať, potiť sa a vykrúcať, s napoly pomäteným pohľadom pred festivalovým publikom v Poľsku, Čechách, na Ukrajine, v Albánsku, či na Slovensku, aké som zažil toto leto ja. Vlastne nepredstavil som si to. Nepodarilo sa mi to. Zato sa mi v hlave rozbehol málo disciplinovaný, zato výdatný asociačný reťazec, vďaka ktorému som sa dopracoval k téme, ktorá sa v dejepisnom učive vyskytuje pod pojmom úloha osobnosti v dejinách. Neberme to doslovne, prosím. Akéže dejiny! Akéže osobnosti! Hovoríme o Slovensku, predsa.

Mimochodom, keby sme mali naše deti učiť len o naozaj historických udalostiach, ktorých sa vedome a aktívne zúčastňovali len praví Slováci, bolo by našim školopovinným deťom načim hodinu dejepisu odňať, nie pridať, ak by sme nechceli plytvať ich nedočkavou chuťou naplno žiť. Ako je možné, že v tej istej vláde, v tom istom politickom prostredí, napospol krajne nežičlivom rozumným veciam, dokáže jeden minister pomôcť na svet dotačnému mechanizmu, ktorý doslova stavia na nohy súčasnú umeleckú tvorbu a kultúrne dianie, robí to bez veľkých a bombastických vyhlásení a verejnosť neobťažuje nezvládnutými tlačovkami, ktoré, keby sa aj konali, boli by určite nudné, lebo by sa na nich hovorilo o tom, ako dobre to funguje a – koho už dnes v médiách zaujíma to, čo funguje? Hovorím o Fonde na podporu umenia SR, teda grantovej schéme, ktorá, využívajúc princíp predĺženej ruky (veľakrát overený v mnohých krajinách Európy), vytvára sofistikovaný samoregulačný mechanizmus vyžadujúci rozhodujúci a aktívny podiel aj od podporených subjektov. Z piatich veľkých festivalov, na ktorých som toto leto bol, boli hneď dva – Mesiac autorského čítania a Peach Fest podporené práve z touto schémou usmernených verejných zdrojov.

Ako je možné, že v tej istej vláde, v tom istom politickom prostredí, rovnako krajne nežičlivom rozumným veciam, dokáže iný minister aj tie najmihotavejšie záblesky rozumných riešení tak spoľahlivo a hanebne sprofanovať? Od povinného spojitého písma pre prváčikov až po granty na vedu a výskum, nehovoriac o reforme vzdelávania, všetko, na čo siahne, zopsuje, zmrší, sproblematizuje. Znechutí. Otrávi blenom, či sprdkavenou krvou prevarenou na zahnívajúcu mŕtvu hmotu výparmi paralyzujúcu všetok život v jeho blízkom i vzdialenom okolí. Môže za to tá hrozná choroba, ktorej príznaky som na jeho tvári a vystupovaní videl v spomínanom videjku? Ak áno, čo je objektom jeho zaľúbenosti? Ministerská stolička? Pocit, že sa podieľa na veľkej dejinnej udalosti? Na základe jeho vlastných slov (… čaká nás najväčšia reforma za posledných dvadsaťpäť rokov!) to vylúčiť nemožno. Peniaze? Je to beznádejne submisívna povaha, ktorá vie milovať len toho, kto ho sústavne ponižuje a zotročuje? Je to naozaj tak, že za to môže ten chlpatý bazilišok, čo mu otcovsky kládol ruku na plece?

Na tri dni a noci

Neviem. A vlastne ma to ani veľmi nezaujíma. Až na to, že dôsledky takejto lásky nemajú prelietavý a sezónny charakter. Nekončia spolu s letom. Smútky po nich nevyblednú zarovno s opálením. Naopak, narobia vrásky. Hlboké, nepekné, trvalé. Bohužiaľ, predovšetkým na našich čelách. Odvážim sa tvrdiť, jednoznačne a s pravdepodobnosťou tesne susediacou s istotou, že kým prvý minister, koniec-koncov len robí svoju prácu, prispieva nielen k nárastu počtu letných festivalov, ktoré sú svojím spôsobom modelovými štúdiami plurality, ale má nepriamy, no nepopierateľný podiel aj na náraste dôvery mladých ľudí vo vlastnú budúcnosť na miestach, kde sa narodili, vyrástli a sformovali na suverénnych slobodomyseľných ľudí. Druhý minister svojím konaním takýchto ľudí z ich krajiny, mesta, či obce vyháňa tam, kde je pomer medzi ministrami prvého a druhého typu priaznivejší a – trvalo udržateľný.

Je na to liek? Arabský medicínsky mág Avicenna a spolu s ním iné stredoveké lekárske autority tvrdia, že jeden z mála zaručene účinných spôsobov liečby zamilovanosti spočíva v jednoduchom, no naozaj krutom triku; vyber najprotivnejšiu, najviac hysterickú a najškaredšiu osobu, ak treba aj dve, z okolia tej, do ktorej sa nešťastník postihnutý akútnou zamilovanosťou zahľadel a na tri dni a tri noci ich zatvor do malej miestnosti len o vode a chlebe… A moja predstavivosť už pracuje; Peter Plavčan, jeho chlpatý tútor z Podbrezovej a Andrej Danko v malej drevenej chatke kdesi v kúte zanedbaného autokempu rozdeľujú eurofondy na vedu, výskum a vývoj. Tri noci a tri dni ich rozdeľujú! Možno to tak dajako aj bolo, napadlo mi, keď som sa pozrel, kto všetko ich dostal.

Nezabudnime

… keď som došiel pri písaní tohto vydeseného vyznania sem, dozvedel som sa, že Peter Plavčan bol premiérom z postu ministra školstva de facto odvolaný. Tak predsa len existuje liek na slepú lásku, napadlo mi. Aj keď cynickosť, s akou to Robert Fico urobil, pripomína skôr spôsoby šarhu, než ránhojiča, nedá sa proti jeho rozhodnutiu namietať nič. Okrem toho, že to mal urobiť už dávno. A aj v iných prípadoch.

No ale pokiaľ ide o vzdelávanie na Slovensku, ešte jedno mi nevdojak napadá – či by nebolo lepšie na hľadanie nového človeka s bezvýhradnou národniarskou láskou kontaminovanej bariny rezignovať a ministerstvo školstva rovno nezveriť ministrovi, ktorý už dokázal, že ministrovať vie. Koniec koncov, predpokladám, že Marek Maďarič sa na ministerstve kultúry už aj tak dosť nudí.

A Peter Plavčan? Ešte sa určite bude lúčiť. Ďakovať. Ospravedlňovať. Blogovať. Dôstojné to celkom isto nebude. Nuž, Pán Boh s ním. A my? Zabudnúť, čím skôr zabudnúť, ako sa na nepodarenú letnú lásku patrí. Ba vlastne nie! Nezabudnúť! V žiadnom prípade nezabudnúť – ale to sa už týka šarhov, baziliškov a skutočných démonov stojacich za touto naskrze nešťastnou a nepríčetne snaživou figúrou.

Teraz najčítanejšie