Denník N

Odborník na terorizmus: Pozornosť je to, čo teroristi chcú, no svet by sa nemal po útoku zastaviť

Kacper Rękawek skúmal terorizmus aj v Severnom Írsku, pôsobil aj v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček
Kacper Rękawek skúmal terorizmus aj v Severnom Írsku, pôsobil aj v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Útoky v Barcelone a Cambrilse sú prepojené a pravdepodobne sa pozeráme na veľkú bunku, Barcelona a jej okolie sú podhubie aktivity džihádistov v Španielsku, hovorí Kacper Rękawek.

Pri štvrtkových teroristických útokoch v Španielsku zahynulo 14 ľudí. Teroristi dodávkou zaútočili v centre Barcelony a ďalší útok v neďalekom Cambrilse im prekazila polícia. Kacpera Rękaweka, poľského odborníka na terorizmus, ktorý momentálne pracuje v Bratislave pre think tank GLOBSEC, sme sa pýtali na to, prečo si vybrali práve tieto mestá, či je Španielsko bezpečnejšie ako Francúzsko alebo Nemecko a či sa dá útokom autami zabrániť.

Prečo si teroristi vybrali Barcelonu a Cambrils?

Barcelona je s džihádizmom a aktivitami džihádistov asociovaná už viac ako dve dekády. Barcelona ani Katalánsko nie sú novými miestami na útoky. Popravde, práve v Katalánsku prebiehala časť plánovania útoku z 11. septembra. Toto je mesto, ktoré malo byť cieľom teroristov v roku 2008, takže v minulosti existovalo množstvo skupín, ktoré sa o Barcelonu zaujímali.

Barcelona a pár miest v jej okolí sú podhubím aktivity džihádistov v krajine. Barcelona je pre to dobre známa a existujú záznamy zo sledovania džihádistov siahajúce do 90. rokov. Pozeráme sa na niečo, čo tu vždy bolo. Možno nie také viditeľné ako vo Francúzsku či Belgicku, ale bolo to tu a nebolo by preto správne tvrdiť, že to v istom zmysle bola nečakaná udalosť. ISIS využil šancu na útok, ktorú tam mal, a ľudí, ktorí tam mali zázemie a boli pripravení útočiť. Do istej miery možno útoky v Španielsku považovať za ad hoc útoky.

Takže nejde o vlkov samotárov.

Absolútne nie. Tieto dva útoky v Barcelone a Cambrilse sú prepojené a pravdepodobne sa pozeráme na veľkú bunku tvorenú tuctom ľudí, možno aj viacerými.

Používajú títo džihádisti migračné cesty vedúce do Európy alebo sú už v Európe?

Ešte je priskoro na nejaké závery, no konkrétne v Španielsku ide o trochu inú situáciu než v iných európskych krajinách, ako Francúzsko, Belgicko či Nemecko. Španielsko má totiž novšie moslimské komunity, ktoré nie sú ešte tak dobre uzemnené, nefungujú dve-tri generácie, do Španielska začali moslimovia prichádzať pomerne nedávno. Ide o ľudí, ktorí nemusia mať španielske občianstvo, no mnohí z nich majú právo na pobyt a prácu.

Španielski experti zistili, že takmer polovica zatknutých v krajine pre napojenie na džihád sú v skutočnosti Maročania. Nejde tak o Španielov či narodených marockým rodičom a podobne. Ide o nových imigrantov, ktorí však neprišli pred týždňom alebo mesiacom. Niektorí z nich do Španielska prišli pred pár rokmi a mali dostatok času, aby si zabezpečili všetky papiere a získali povolenia na pobyt. Nie sú však druhou alebo treťou generáciou imigrantov, ako vo Francúzsku či Belgicku.

Španielska situácia je teda v porovnaní s Francúzskom, Belgickom či Nemeckom špecifická. Ako sú na tom potom s džihádistami krajiny na juhu Európy, ako Portugalsko či Taliansko? 

Až donedávna by ste počuli ľudí hovoriť o týchto krajinách ako o bezpečnejších. Treba si však uvedomiť, že v týchto krajinách majú pomerne nové moslimské komunity, v ktorých sú aj noví džihádisti, ktorí sa objavujú práve v moslimských komunitách. Moslimská a džihádistická komunita však nie sú to isté. Zo Španielska, z Talianska, Portugalska aj Grécka išlo do Sýrie bojovať menej ľudí na obyvateľa danej krajiny. V Taliansku či Portugalsku však neboli zaznamenané útoky džihádistov do takej miery. Iná je situácia v Španielsku, kde v roku 2004 došlo k útoku v Madride a v roku 2008 k pokusu o útok v Barcelone.

Takže ani v týchto krajinách to nie je úplne ružové, ale mantra až donedávna bola, že tu nie sú zavedené staršie skupiny a siete džihádistov, ktoré siahajú ďalej, a že tieto krajiny sú bezpečné. Vždy mi prišlo tvrdenie, že tieto krajiny sú bezpečnejšie, trochu kontroverzné. Ak sa totiž pozrieme napríklad na Taliansko, ktoré nemuselo mať staršie džihádistické či moslimské komunity, ale jedno z hlavných miest, v ktorom sa v 90. rokoch zhromažďovala Al-Káida v Európe, bolo Miláno.

Aby však v skutočnosti existovala veľká teroristická hrozba, nie je vôbec potreba existencie staršej zavedenej skupiny. A to sa deje v Španielsku. Aj keď tam nemajú siete džihádistov siahajúce do 90. rokov, stále tam možno nájsť dostatok ľudí, ktorí žijú v danej krajine a chcú tam útočiť. Je možné, že sa to teraz mení. Nikdy som si preto nebol istý tým, že by tieto krajiny boli také bezpečné. Možno by sme mohli povedať, že sú bezpečnejšie v porovnaní s Francúzskom, Nemeckom, Belgickom či Holandskom, ktoré boli omnoho viac vystavené útokom, a kde nebezpečenstvo bolo a stále je veľmi vysoké. Relatívne sa potom Taliansko, Španielsko a Portugalsko, kde sa zdá, že nič nehrozí, môžu zdať v oveľa lepšej situácii, ale nie som si istý, či to tak je.

Kacper Rękawek. Foto N – Vladimír Šimíček
Kacper Rękawek (1981) je poľský analytik, expert na terorizmus. Pôsobil na univerzitách vo Varšave, škótskom St. Andrews a v Belfaste. Vydal štúdie o Írskej republikánskej armáde a jej frakciách a zahraničných bojovníkoch na Ukrajine. Pôsobil v Poľskom inštitúte medzinárodných vzťahov, od minulého roku pracuje v slovenskom think tanku GLOBSEC Policy Institute. V roku 2017 vydal knihu o terorizme: Človek s malou bombou.

Žijú potom napríklad v Španielsku jednotlivci, ktorí vytvárajú nové bunky po tom, ako do krajiny prišli?

Niektorí z nich majú už svoje názory a niektorí z nich tam už idú s určitými výhľadmi, ale v Španielsku už sú a boli ľudia s podobnými názormi, s ktorými sa môžu skontaktovať a stretnúť. A takto došlo v roku 2004 k útoku Al-Káidy v Madride. Išlo o teroristickú bunku, ktorú policajti niekoľkokrát zničili, a aj tak sa nejakým spôsobom vždy dokázala znovu vytvoriť. Práve pre osobné spojenia na jednotlivcov, ktorí mali často záznam boja za džihád z inej krajiny. Vždy je potreba sprostredkovateľov a Španielsko ich má. Nie toľkých ako Francúzsko, ale do Španielska ich niekoľko prišlo v 90. rokoch a na začiatku druhého milénia. Existujú záznamy takýchto sietí a pravdepodobne v istom bode v budúcnosti zistíme, že kruté útoky zo štvrtka s nimi môžu súvisieť. A je možné, že tieto prepojenia si priniesli už zo svojich krajín, z Maroka napríklad.

Pre týchto ľudí je bežné prísť do Európy už s nejakým názorom, alebo sa zradikalizujú až tu. Kým ste vo svojej moslimskej krajine, nie ste radikalizovaným, ale až po tom, čo prídete sem do Európy a to, čo tu vidíte, s čím nesúhlasíte, alebo aj osobný neúspech vás môžu viesť k obráteniu sa k radikálom. To možno vidieť aj na súčasných imigrantoch či utečencoch napríklad v Nemecku, z ktorých sa vykľuli teroristi. Alebo ako v Španielsku, takí, ktorí sem prídu ako deti a ktorí sa až po skúsenosti v krajine stanú radikálmi.

Veľa ľudí si po takýchto udalostiach myslí, že všetci moslimovia sú zlí.

Je smiešne niečo také tvrdiť, keď v Európe žije asi 20 miliónov moslimov. Tvrdenie, že sú všetci zlí, by znamenalo občiansku vojnu, a toto nie je ten príklad. Zároveň musíme byť úprimnými, že nie všetko je ružové a perfektné, nie s celkovou komunitou, ale s jednotlivými elementmi z komunity. A jediná otázka, ktorú by sme si mali klásť, je, či široká verejnosť môže urobiť viac pre to, aby z tejto komunity dostala preč „zhnité jablká“. Túto otázku si už kladieme roky a stále nemáme odpoveď. Osobne si myslím, že ak do krajiny pustíte človeka, ktorý má záznam z boja v náboženskej vojne, budete mať neskôr problém. Aj keď nemám žiadny problém s moslimskou komunitou, musíme si byť vedomí faktu, že pustiť sem všetkých bez dostatočného preverenia nie je dobrý nápad, a obzvlášť ak ide o veteránov, ktorí sa často stávajú sprostredkovateľmi. Oni prinášajú siete, oni majú know-how, oni radikalizujú. Napríklad v Dánsku, Nórsku či Fínsku vidieť veteránov, ktorí bojovali vo vojne v Libanone, oni sú tí, ktorí robia problémy. Vo Francúzsku sú to potom veteráni z občianskej vojny v Alžírsku.

Nemali by sme preto vôbec diskutovať o celej moslimskej komunite, ale o týchto jednotlivcoch, ktorí do Európy nepatria.

Vráťme sa k útoku v Barcelone. Od roku 2014 výrazne vzrástol počet teroristických útokov, kde bolo hlavnou zbraňou auto, a ani Barcelona nebola výnimkou. Stávajú sa autá zbraňou teroristov?

Ťažko povedať. Už pred siedmimi rokmi volala Al-Káida po takýchto útokoch a takmer nikto akoby si to nevšimol. Môžete volať po hocičom, ale potrebujete poslucháčov. ISIS volal po útokoch autami a zdá sa, že útoky autami sú jednoduché a úspešné, predovšetkým ak sa pozrieme, koľko obetí si vyžiadajú. Vyzerá to, že tieto útoky fungujú. Už viac nepotrebujú bomby, ktoré je ťažšie pripraviť. Keď však využijú kombináciu viacerých zbraní, dokážu vytvoriť omnoho viac nebezpečenstva a strachu.

Nie sú to extrémne sofistikované teroristické útoky, no hovoríme o ľuďoch, ktorí sú zapálení a jednoducho efektívni. „Bojuj, hocikedy môžeš“, „Nelipni na detaile, urob to rýchlo“ či „Prekvap svojho nepriateľa“ znejú niektoré z vyhlásení ISIS. Ak by mohli, siahli by po niečom inom, teraz sú to autá, ale nemožno povedať, že to tak bude navždy. Trendy sa menia, a keby ste mi túto otázku dali pred rokmi, odpovedal by som úplne inak. Ide o organizáciu, ktorá je známa pre svoj pragmatizmus. Útoky autami sú nielen efektívne, ale aj prilákajú pozornosť, a to je presne to, čo chcú. Antagonizuje to povedzme „pôvodných“ obyvateľov Európy a imigrantov.

Existuje potom vôbec nejaký spôsob, ako by sme mohli podobným útokom autami zabrániť?

Nemyslím si, že by sa podobným útokom dalo úplne zabrániť. Znamenalo by to zakázať autá v akejkoľvek turistami obľúbenej destinácii a to sa, samozrejme, nestane. Najlepší spôsob, ako proti nim bojovať, je cez spravodajské služby, treba ich poznať, sledovať a byť pripravený zasiahnuť a zatknúť ich hneď, ako je známe, že majú niečo v pláne. Často totiž nejde o jednotlivca, ale o organizované skupiny ľudí, ktorí medzi sebou komunikujú, stretávajú sa a niečo pripravujú. V skutočnosti tak ide o viac ako jedného človeka, ide o väčšie teroristické bunky, a to ničí predstavu o akomsi vlkovi samotárovi.

Počuli sme aj o prípadoch, keď boli útoky alebo pokusy o útok zmarené a zabránilo sa im. Počúvame tiež o takých, ktoré boli úspešné alebo takmer úspešné. To však vytvára dojem, že Európa je plná teroristov a kedykoľvek si zaumienia zaútočiť, tak zaútočia a sú úspešní, čo nie je pravda. Spravodajské služby v Európe zamedzili mnohým útokom, predtým než na ne prišlo, nedokážu však zachytiť všetky.

Tak ako dokázali zvrátiť pokus o útok v španielskom Cambrilse.

Presne tak. Polícia na prípade pracovala, došlo k explózii, čo druhú skupinu útočníkov viedlo k tomu, aby útok začala skôr. To ich dostalo do nebezpečenstva, keďže neboli tak dobre pripravení a útoku sa podarilo zabrániť. Došlo k tragédii v Barcelone a k lepšej policajnej akcii v Cambrilse.

Existujú ľudia, ktorí sú potenciálne ochotní pod hlavičkou ISIS bodnúť človeka nožom, a vždy bude existovať možnosť, že k útoku dôjde. V Barcelone išlo o veľký útok, ale v dnešnej dobe, keď do davu ľudí vletí terorista autom a útok má za následok pár zranených a povedzme jedného mŕtveho, svet akoby zastal. So všetkým rešpektom k obetiam – nešlo o úspešný útok a svet by sa nemal zastaviť. Spravodajské a bezpečnostné služby tieto siete vyšetrujú a záleží im na tom. Aj to, že sa spolu o tomto opäť rozprávame, to dokazuje. Nechcem kritizovať médiá, deje sa tu však niečo omnoho väčšie, čo potom niekedy týmto organizáciám pomáha.

O čo potom ide?

O to, že sa koncentrujeme aj na najmenšie útoky, a znovu – Barcelona nie je tento prípad, ale aby to bolo hlavnou správou 24 hodín, to dáva teroristickým organizáciám pocit úspechu. Zabili autom či nožom jedného človeka, áno, je to tragédia, ale to ešte neznamená, že svet sa má zastaviť. A možno to nie je ani prekvapujúce, teroristické organizácie volali po týchto útokoch pred nejakými štyrmi rokmi a už si ich ani poriadne nepamätáme, máme totiž tendenciu pamätať si útoky len po Charlie Hebdo. Ale presne takéto menšie útoky sa diali už dávnejšie.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Barcelone

Svet

Teraz najčítanejšie