Denník N

7 dobrých správ: Prvá Slovenka preplávala La Manche a vytvorila nový rekord

Väčšia ochrana žien v Libanone aj odvážna nemecká babička. Také boli dobré správy zo sveta. Na Slovensku našli arabskú mincu či zviditeľnili kaštiele.

1. V Libanone zrušili zákon pre násilníkov

Libanonský parlament zrušil zákon, na základe ktorého sa páchateľ znásilnenia mohol vyhnúť trestu, ak si vzal svoju obeť za manželku. Ide o výsledok dlhoročnej kampane aktivistov za práva žien, ktorí vytvorili bilbordy žien v krvavých svadobných šatách so slovami – Biele šaty neskryjú znásilnenie. V apríli zas zavesili svadobné šaty na pobreží Bejrútu.

Sporný zákon platil v krajine od 40. rokov minulého storočia. Za znásilnenie bol podľa neho trest väzenia do siedmich rokov. Jeden z článkov však umožňoval zastavenie trestného stíhania v prípade, ak sa páchateľ oženil so svojou obeťou.

„Ide o veľmi pozitívny a značne oneskorený vývoj v oblasti ochrany ženských práv v Libanone,“ cituje Guardian Bassama Khawaja z organizácie Human Rights Watch, ktorý upozornil, že je potrebné prijať ďalšie kroky na ochranu žien v krajine vrátane zákazu detských manželstiev a vynúteného sexuálneho styku medzi manželmi.

Podobné zákony stále platia vo viacerých islamských krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky. K zrušeniu výnimky pre páchateľov znásilnenia už pristúpili Tunisko, Egypt, Jordánsko a v roku 2014 Maroko, keď dve dievčatá vo veku 15 a 16 rokov spáchali samovraždu po tom, čo ich nútili k sobášu s násilníkmi. Tí sa však stále môžu vyhnúť trestu napríklad v Alžírsku, Iraku, Kuvajte, Líbyi, na palestínskych územiach, v Sýrii, ale aj v niektorých štátoch Latinskej Ameriky, na Filipínach a v Tadžikistane.

Podobné zákony ešte pred niekoľkými desaťročiami platili v mnohých krajinách, napríklad v Taliansku do roku 1981 a vo Francúzsku do roku 1994.

Svadobné šaty pri pobreží Bejrútu majú upozorniť na práva žien. Foto – Al Jazeera

2. Babička strháva nálepky neonacistov

Irmela Mensah-Schrammová má 70 rokov a všetku svoju energiu venuje odstraňovaniu nacistických nápisov, samolepiek či plagátov v Nemecku.

„Pred desiatimi rokmi a dvoma mesiacmi som začala počítať nálepky, ktoré som odstránila. Pred tým som ich len strhávala. Odvtedy ich bolo 75 706,“ povedala pre Al Jazeeru. „Prvú som videla na autobusovej zastávke neďaleko svojho domu. Bolo to v roku 1986 a bola to nálepka, ktorá volala po oslobodení Rudolfa Hessa. Rudolf Hess bol Hitlerovým nástupcom. Tak som vzala kľúče a nálepku som škrabala, kým nebola úplne preč. A potom som mala skvelý pocit.“

Odvtedy striehne nielen na neonacistické nálepky, ale aj nápisy na budovách, chodníkoch či autobusových zastávkach a odstraňuje ich. Po toľkej práci má natrvalo poškodenú pravú ruku.

Za svoj boj proti neonacizmu dostala už niekoľko výhražných telefonátov a e-mailov. Ona sa však nebojí, zúčastňuje sa na protinacistických demonštráciách a vždy keď na ulici stretne neonacistu, kričí na neho, aby to všetci okoloidúci vedeli.

„Môžete prevziať iniciatívu,“ hovorí. „Keď nič neurobíte, nič nedosiahnete.“

3. Prvá Slovenka preplávala La Manche a prekonala mužský rekord

Vytrvalostná plavkyňa Zuzana Jusková ako prvá Slovenka preplávala Lamanšský prieliv, keď časom 11 hodín a 16 minút utvorila nový slovenský rekord.

Na svoj výkon sa pripravovala dva a pol roka, mesačne odplávala približne 190 km.

36-kilometrovú cestu medzi Francúzskom a Veľkou Britániou plánovala zvládnuť približne za 15 hodín a vystúpiť na francúzskom brehu. Napokon bola rýchlejšia a prekonala slovenský rekord spred 15 rokov, ktorý zaplával Zoltán Makai. Ten bol podľa portálu Košice dnes aj na lodi Louise Jane, ktorá Juskovú sprevádzala.

Okrem studenej vody, ktorá mala 16 až 18 stupňov, zápasila aj s inými ťažkosťami.

„Boli tam medúzy, ktoré pŕhlili,“ uviedla pre RTVS. „Úplne najhoršie boli prúdy, ktoré vás ťahajú ďaleko. Nákladné lode, vyhliadkové lode. Niekedy sme museli zrýchliť, niekedy spomaliť, aby sa s nami tá loď nezrazila.“

Štyridsaťtriročná Košičanka Jusková ešte ako juniorka ŠKP Košice snívala o preplávaní kanálu La Manche. V roku 1989 získala vo federálnej lige družstiev striebornú medailu, jej hlavnou disciplínou bolo osemsto metrov voľným spôsobom.

4. Mladý grafický dizajnér urobil nový vizuál TANAP-u

„TANAP vznikol v roku 1949 a tiež nikdy nemal poriadnu vizuálnu podobu, roky funguje so značkou, ktorá nie je dobrá, každá tabuľa je v inom štýle a z iného obdobia, webová stránka je zaostalá, informácie nezáživné,“ povedal pre Denník N Milan Pleva a pre svoju bakalársku prácu si vybral dizajn manuál TANAP-u.

Vytvoril logo, informačné tabule, suveníry aj tričká pre zamestnancov správy parku a všetko to zjednotil pod jednu značku a dizajn.

Kľúčovým prvkom celého vizuálu je kamzík, ktorý je aj dnes v logu TANAP-u a je symbolom Tatier. Ďalším dominantným prvkom sú odtiene hnedej farby.

„Pri obhajobe práce na škole padlo pár výhrad voči farebnosti – či by hnedá farba v lese príliš nesplývala. To je pravda – ale prírodné tvary aj odtiene som zvolil zámerne aj preto, že tých tabúľ býva na niektorých miestach naozaj veľa, a nemusia predsa kričať. Ak by však išlo o navigačné smerovníky či dôležité upozornenia, iste by sa to pri realizácii urobilo tak, aby boli dostatočne viditeľné za každého počasia,“ povedal mladý dizajnér, ktorý verí, že by to národnému parku aspoň trochu pomohlo.

„Teraz majú pred sebou komplexný návrh a vidia, ako by to mohlo vyzerať. Je škoda, že doteraz sa s tým nič nerobilo. Keby to bol nejaký lokálny parčík, nepoviem, ale je to dominanta krajiny, kam chodí najviac turistov. Je to naša vizitka. Krajina je tam pekná, ale orientačná časť alebo stránka propagácie je na tom naozaj chabo.“

TANAP-u chýba jednotná vizuálna identita, grafický dizajnér Milan Pleva ju urobil. Foto – archív MP

5. Vo Svätom Jure našli arabskú mincu

Drobnú rozrezanú mincu našli archeológovia na hradisku Neštich vo Svätom Jure. Ide o strieborný dirhan, ktorý dal vyraziť kalif al-Mu´tazz v roku 867, teda štyri roky po tom, čo na Veľkú Moravu prišli Cyril a Metod.

„Ide vôbec o prvú súvekú arabskú mincu nájdenú na území Veľkomoravskej ríše,“ povedal pre TASR archeológ Július Vavák z Malokarpatského múzea v Pezinku. „Strieborný dirham, vyrazený v strednej Ázii a obsahujúci aj úryvky veršov z Koránu, je významným dokladom kontaktov Veľkej Moravy s Orientom.“

Slovanská pevnosť vo Svätom Jure, národná kultúrna pamiatka hradisko Neštich, sa v období najväčšieho rozmachu počas deviateho storočia rozkladala na ploche osem a pol hektára a bola väčšia ako Spišský hrad. Úlohou hradu bola vojenská ochrana obyvateľstva, obchodných ciest a remeselná výroba.

Strieborná minca  – dirham pochádza z územia arabského Abbásovského kalifátu zo 60. rokov 9. storočia. Foto – TASR

6. Pečovská Nová Ves má jedinečný kaštieľ

V Pečovskej Novej Vsi pri Sabinove majú päť kaštieľov. Najstarší je zo 16. storočia a vznikol v čase, keď chceli páni chrániť svoje hrady a územia pred cudzími vojskami.

Okrem obytnej mal tak kaštieľ aj ochrannú funkciu. Kaštiele s vlastnými strieľňami sú pritom na Slovensku ojedinelé, najbližší je v Maďarsku v oveľa horšom stave.

„Kaštieľ bol postavený grófom Pécsim, keď sa panstvo sťahovalo z veľkých opevnených hradov dole. Takže budovy už neboli na kopci a z Hanigovského hradu prišli dole do Pečovskej Novej Vsi,“ povedal pre RTVS Slavomír Karabinoš, zástupca starostu Pečovskej Novej Vsi.

Dvojposchodovú budovu postavili z kameňa, zdobili ju renesančné okná, nárožná veža na juhozápadnej strane. Miestnosti na poschodí majú vyrezávaný trámový strop, kamenné renesančné dvere a renesančné obrazce na klenbách. V kaštieli sa nachádza aj barokový kozub.

Od vzniku kaštieľa tam neprebehli žiadne veľké opravy. Vymenili sa len okná a opravili trámy. Kaštieľ je však v pomerne dobrom stave, keďže bol obývaný do roku 1989.

„Veľmi veľa ľudí ho navštívilo, majú záujem o túto historickú pamiatku,“ uviedla Valéria Žitníková, súčasná majiteľka kaštieľa, ktorej rodina kaštieľ kúpila v roku 1946.

Foto – pecovska.sk

7. Verejný priestor využil na štúdio

Dizajnér Fernando Abellanas prišiel s novým riešením nedostatku mestského priestoru vo Valencii. Svoje štúdio umiestnil na spodnom okraji mosta.

Ide o pohyblivý pracovný priestor, ktorý sa môže presúvať po jednej strane mosta použitím ručnej páky. Na betónovom moste upevnil policu, stôl aj stoličku.

Abellanas sa inšpiroval spomienkami z detstva, keď sa ukrýval pod stolom alebo v skrini. „Pozorovať prechádzajúce autá a vlaky, keď ma nikto nevidí, mi dáva veľký pocit pokoja,“ uviedol pre The Spaces.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

7 dobrých správ

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie