Danko sa bojí, že ho Smer zožerie a ukradne mu voličov, a môže mať pravdu
Voliči Smeru a SNS sú ako spojené nádoby. Keď jednému ubudne, druhý získa. Andrej Danko má pravdu, keď „kanibalizáciu“ týchto strán vníma ako najväčší problém koalície.
Keď Andrej Danko znenazdajky vypovedal koaličnú zmluvu a odštartoval tým najväčšiu politickú krízu v tomto volebnom období, ani ľudia z vedenia Smeru a Mosta-Hídu spočiatku nevedeli, o čo mu ide a s čím má problém. Aj požiadavky SNS, ktoré strana narýchlo zostavila a nakoniec čiastočne aj presadzuje, vyzerali len ako zástupné.
Danko bol tajomný. Čo je jeho skutočný problém a dlhodobá obava, zrejme pár vetami opísal sám v rozhovore pre Týždeň v deň, keď mu premiér Robert Fico zložil ministra Petra Plavčana.
„Najväčší problém je prirodzená rivalita o voliča medzi Smerom a SNS. To je najväčší problém. Najväčší problém je aj taký generačný súboj o voličov, ktorých oslovujem ja a predseda vlády. Najväčší problém je, že na jednej strane musíme byť vo vláde a na druhej strane sa politicky kanibalizujeme. To je najväčší problém – tento konflikt záujmov.“
Sú obavy Andreja Danka zo Smeru a Roberta Fica oprávnené? Pracuje Smer na kanibalizácii SNS?
Denník N sa rozprával počas krízy s viacerými ľuďmi z prostredia Smeru. Nikto z nich nehovoril o cielenom systematickom oslabovaní Dankovej strany. No zhodovali sa na tom, že im naťahovanie sporov a ani mesiac trvajúci škandál okolo eurofondov u ministra Petra Plavčana veľmi neprekáža a tým, kto môže výrazne stratiť, je jedine SNS.
SNS dole, Smer hore a naopak
Dlhodobé výsledky z prieskumov agentúry Focus ukazujú, že sa Danko Smeru a Fica obáva oprávnene.
Štruktúra voličov SNS a Smeru je pomerne podobná, líšia sa hlavne v pomere seniorov k mladším priaznivcom a Smer je stále stranou s najvyšším pomerom šesťdesiatnikov a starších.
Oba elektoráty sa správajú až prekvapivo vypočítateľne. Keď Smer stráca popularitu, SNS ju získava a naopak. Graf, ktorý ukazuje preferencie oboch strán od leta 2014, ukazuje aj presuny voličov. Keď napríklad Smer na jeseň a v zime 2015 rekordne získal na strašení utečencami, SNS bola na slabých šiestich percentách. Keď utečenecká kríza opadla, Smeru začali postupne ubúdať voliči a SNS pribúdať.
„Spojenú nádobu“ Smer – SNS bolo vidieť aj pri kauze kapitán. SNS bola pred ňou so štrnástimi percentami v okolí svojich historických rekordov a Smer naopak s 23 percentami na historickom minime. Po tom, ako sa Andrej Danko verejne strápnil bozkávaním výložiek, jeho strana stratila takmer štyri percentuálne body a Smer štyri percentntuálne body získal.
Takéto prepojenie fungovalo aj viac do minulosti. Smer získal svoj volebný rekord v roku 2012 (44,41 percenta hlasov a mohol vládnuť sám) a bolo to práve v parlamentných voľbách, keď SNS vypadla z parlamentu, pretože získala len 4,55 percenta hlasov. Je však pravdou, že v týchto voľbách Smer zrejme získal aj hlasy zanikajúceho HZDS a voličov sklamaných z kauzy Gorila a z pádu pravicovej vlády.
O prepojení voličov oboch strán svedčí aj jeden z podrobných údajov prieskumu Focusu z júna 2017. Agentúra sa okrem tradičnej otázky, koho budú voliť, pýtala respondentov, aj komu by dali svoj „druhý hlas“, pokiaľ by takú možnosť mali. Smeru by dali hlas číslo dva až štyria z desiatich voličov SNS. Veľmi podobné číslo vyšlo aj v prípade voličov Smeru, z ktorých by SNS dalo druhý hlas tiež zhruba 40 percent. Iné zo strán ich pritom pri možnosti druhej voľby takmer nezaujímali a druhá najčastejšia odpoveď voličov oboch strán bola, že by druhý hlas nedali nikomu.
Video: Danko ide premýšľať, či zostane v politike
autorka: Martina Koník
Ťažia z neúspechu toho druhého
„Sú to do veľkej miery spojené nádoby z hľadiska preferencie druhého hlasu, teda úvah o tom, aká iná strana by ako druhá prichádzala do úvahy,“ opisuje postoje voličov Smeru a SNS šéf Focusu Martin Slosiarik. Aj Slosiarik si myslí, že tieto dve strany klesajú a stúpajú do veľkej miery na úkor tej druhej.
„Potenciál SNS pre rast je len v súčasnom elektoráte Smeru.“ Podľa sociológa je tak jasné, že SNS môže rásť primárne na neúspechu Smeru a platí to aj naopak.
Môže sa však Dankovi stať to, čo Smer urobil už dvakrát v prípade HZDS a Slotovej SNS, teda že postupne preberal jeho voličov až kým mali pod päť percent a vypadli z parlamentu? Podľa Slosiarika to tak zatiaľ nevyzerá, keďže súčasná SNS má svoju agendu, ktorá sa čiastočne odlišuje od agendy Smeru a nie je vulgárne či extrémne nacionalistická.
„Nemyslím, že Smer SNS ,zožerie´. Problém by to však bol pri strane, ktorá by sa pohybovala zopár percent nad úrovňou zvoliteľnosti a odobratie dvoch či troch percent by pre ňu mohlo znamenať neúspech vo voľbách.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
