Denník N

Pred 20 rokmi zomrel britpop. Časy, keď v hitparádach aj v novinách bojovali Oasis a Blur (+video)

Nielen hospodársky rast, ale aj silná hudobná scéna vrátila Britom v polovici 90. rokov stratené sebavedomie.

Keď sa Morrissey, frontman kapely The Smiths, v roku 1992 na koncerte zahalil do britskej vlajky, vyvolalo to vlnu kontroverzie. Podľa mnohých len potvrdil svoje rasistické názory. Vlajka bola vo vtedajšej klíme, okrem iného, aj symbolom neonacizmu.

O tri roky neskôr už bolo všetko inak – známy symbol Union Jack ukázal na svojej gitare Noel Gallagher z Oasis, Geri Halliwell zo Spice Girls sa do vlajky obliekla na odovzdávaní cien Brit Awards v roku 1997.

Polovica deväťdesiatych rokov nepriniesla Británii len hospodársky nárast, ale aj vzostup miestnej kultúry a národného povedomia. Čo bolo britské, zrazu bolo skvelé.

Na základe vtedajších úspechov dokonca vznikol nový hudobný žáner, ktorý kraľoval rebríčkom v rokoch 1994 až 1997. Spätne sa však javí skôr ako marketingový produkt.

Od začiatku konca britpopu uplynie 21. augusta dvadsať rokov.

Odpoveď na Cobaina

Začiatok 90. rokov aj na ostrovy priniesol z amerického Seattlu grungeovú vlnu, miestne rebríčky dobyli albumy Nevermind (Nirvana) a Ten (Pearl Jam).

Britská gitarová scéna na príchod americkej hudby nedokázala odpovedať, až sa na scéne objavili kapely ako Blur, Suede, Elastica či Oasis.

V roku 1993 vyšla na obálke magazínu Select fotografia, na ktorej bol líder formácie Suede s podtitulom Yanks go home!.

S britpopom sa spájajú aj úspechy umelca Damiena Hirsta, popularita Spice Girls či princeznej Diany.

Spice Girls – Wannabe:

Briti sa doteraz nostalgicky vracajú ku krásnym časom, ktoré podľa Michaela Hanna z Guardianu odštartovali už na futbalových majstrovstvách sveta v roku 1990. „Vznikol by britpop, keby sme nepostúpili zo skupiny?“ pýta sa.

K úspechu britpopu malo pomôcť aj sebavedomie, ktoré Briti nadobudli vďaka futbalovej reprezentácii. Navyše, Anglicko bolo organizátorom majstrovstiev Európy v roku 1996.

Britská gitarová hudba prerazila aj na Slovensku, možno aj preto, lebo rádiá sa ešte neriadili sofistikovanými prieskumami, ale vkusom svojich dídžejov. Bolo to obdobie, keď svoju najlepšiu hudbu tvorili Richard Müller či I.M.T. Smile.

Bitka o britpop

Symbolom týchto čias sa stala takzvaná Bitka o britpop, ktorá prebiehala medzi dvomi vlajkovými loďami – kapelami Oasis a Blur.

Blur síce mali na konte už dva úspešné albumy, no na výslnie sa dostali až tretím – doska Parklife z roku 1994 obsahovala hity ako Girls & Boys či Parklife.

Čoskoro sa na scéne objavili Oasis, ktorých Definitely Maybe (Live Forever, Slide Away, Cigarettes & Alcohol) sa stal najúspešnejším debutovým albumom v histórii Británie.

Tá ozajstná bitka sa však začala o rok neskôr. Frontmani kapiel Damon Albarn (Blur) a bratia Liam a Noel Gallagherovci (Oasis) si cez médiá posielali rôzne odkazy. A to nielen cez bulvárne, objavili sa napríklad aj vo verejnoprávnom BBC.

Blur – Girls And Boys:

V skratke: priali si to najhoršie, aj smrť. Bola to bitka o to, kto je pre svet dôležitejší. Obe kapely síce boli súčasťou britpopu, no v mnohom boli odlišné.

Kým zvuk Bluru bol viac do popu, Oasis stavili na výrazné elektrické gitary. Blur boli vysokoškoláci z Londýna, Oasis hrdinovia pracujúcej triedy z Manchestru.

Obrovské konflikty prebiehali aj vnútri Oasis medzi oboma bratmi. Neraz sa stalo, že koncerty odohrali bez jedného z nich.

Napríklad MTV Unplugged v slávnej londýnskej Royal Albert Hall, ktorý Liam sledoval z lóže s fľašou v ruke.

Médiami aj kapelami cielene nafúknutý konflikt bol na vrchole 14. augusta 1995, keď (zrejme zámerne) vyšli naraz single Country House (Blur) a Roll With It (Oasis).

Túto bitku síce vyhral Blur (274-tisíc predaných kópií, Oasis 216-tisíc), no vojnu vyhral Oasis.

Dva spomenuté single boli tie slabšie z ich vtedajších albumov; Oasis, napríklad, o tri mesiace vyslali do rebríčkov ikonický Wonderwall. Ich druhý album (What’s The Story, Morning Glory?) sa stal tretím najpredávanejším v britskej histórii.

Oasis – Wonderwall:

Pompézne a prešpekulované

Oasis boli v tom čase na absolútnom vrchole, na dvojkoncerte v Knebworthe mali v roku 1996 štvrť milióna ľudí. O lístok požiadalo 2,6 milióna ľudí – každý dvadsiaty Brit.

Liam Gallagher (ten, ktorý len spieva) prišiel na pódium so slovami This is history, ktoré viackrát zopakoval. Áno, Gallagherovci tvorili históriu populárnej hudby a boli si toho vedomí.

Neboli si však vedomí, že nie sú The Beatles, Queen alebo Elvis Presley, aby ich sláva trvala večne.

Knebworth 1996:

Oasis aj Blur vydali svoje ďalšie albumy v roku 1997. Kým Blur na rovnomennom albume zmenili zvuk a uspeli s hitmi ako Beetlebum a hlavne Song 2, Oasis prepadli.

Ich Be Here Now, ktorý vyšiel 21. augusta, bol v Británii azda najviac očakávaným albumom 90. rokov.

Noel Gallagher s ním mal veľké plány. Napríklad pesničku All Around The World mal napísanú ešte pred vydaním prvého albumu.

Čakal s ňou dovtedy, kým si bude môcť dovoliť monumentálny aranžmán s veľkým orchestrom. Ten moment prišiel práve pred tretím albumom.

Tak ako All Around The World (deväťminútový singel), celý album bol až príliš pompézny a prešpekulovaný.

Ak k tomu pridáme súkromný tryskáč, limuzíny Rolls Royce, hordy kokaínu a okázalý životný štýl, Oasis už neboli zástupcovia pracujúcej triedy zo severu Anglicka (medzičasom sa dokonca presťahovali do Londýna).

Oasis – All Around The World:

Koniec

Od nového albumu boli vysoké očakávania. Za prvý deň sa predalo 424-tisíc kópií, no keď ho ľudia začali počúvať, prišlo sklamanie.

Napokon sa z Be Here Now predala asi len tretina ako z predošlého albumu a polovica ako z debutového. Noel Gallagher zvykol tvrdiť, že po tridsiatke už nič dobré nenapísal. Okrúhle narodeniny oslávil tri mesiace pred vydaním tretieho albumu Oasis.

S odstupom času Oasis dokonca odmietali hrať pesničky z Be Here Now naživo. Blur sa medzitým cielene stiahli z mainstreamu.

A kým Blur dokázali prispôsobiť svoju hudbu (vďaka Albarnovi máme Gorillaz), Oasis sa až do svojho rozpadu v roku 2009 pridŕžali približne rovnakých zvukových šablón, no bez výraznejších autorských nápadov.

Odvtedy už nikdy neboli takou veľkou kapelou, hoci stále dokázali vypredať národný futbalový štadión v londýnskom Wembley (v roku 2000 dokonca dvakrát) alebo futbalový štadión v Manchestri.

Definitívnou bodkou za britpopom je zrejme fakt, že Noel Gallagher sa kamaráti a dokonca vystupuje s Damonom Albarnom.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie