Denník N

Zatkli stovky ľudí, no všetky útoky neodvrátia. Španieli aj tak patria v boji proti terorizmu medzi najlepších

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Španieli majú dlhoročné skúsenosti s bojom proti terorizmu. Najprv bojovali proti baskickým separatistom, teraz sú ich hlavným nepriateľom náboženskí radikáli.

V roku 2004 Španielsko zasiahol jeden z najväčších teroristických útokov v histórii Európy. Teroristi si ako cieľ vybrali vlaky, ktoré odchádzajú z najväčšej železničnej stanice v Madride.

Prímestské spoje každý deň využívajú tisíce ľudí, ktorí do hlavného mesta dochádzajú za prácou. Zahynulo takmer 200 ľudí a španielska vláda si uvedomila, že teroristická hrozba v Španielsku je reálna.

Zničený vlak po útoku v Madride v roku 2004. Foto – TASR/AP

Nie žeby Španieli s terorizmom dovtedy skúsenosti nemali. Baskickí separatisti z hnutia ETA počas svojho boja za nezávislosť zavraždili stovky ľudí. Aj útok v Madride pôvodne vláda pripisovala práve im. Premiér José María Aznar to tvrdil aj po tom, čo sa objavili prvé dôkazy o tom, že pravdepodobne išlo o útok, ktorý zorganizovala al-Káida.

Útok sa odohral len tri dni pred voľbami a nedostatok informácií o vinníkoch, čo Španieli považovali za zahmlievanie zo strany vlády, napokon spôsobil, že Aznarova Ľudová strana – oslabená aj podporou invázie do Iraku, ktorú verejnosť odmietala – voľby prehrala.

Náročný boj proti teroristom

Napokon sa ukázalo, že útok naozaj spáchali islamisti. Štát sa preto rozhodol, že na prevenciu pred teroristickými útokmi použije viac prostriedkov. Viac ako tritisíc analytikov, policajtov, agentov a prokurátorov sa podľa španielskeho denníka El País začalo zaoberať džihádistami.

Dnes polícia sleduje približne tisíc ľudí, viac ako 700 podozrivých teroristov od roku 2004 zadržala a vyše 100 už sedí vo väzení. Využíva pritom aj tvrdé zákony namierené proti teroristom a cenné skúsenosti z boja proti hnutiu ETA (kvalitná práca polície sa ukázala aj pri zneškodnení útočníkov v Cambrils).

Aj napriek tomu bolo jasné, že útok v Španielsku je otázkou času. Španielsko patrí medzi najväčšie európske štáty, Madrid medzi najväčšie mestá a Barcelona medzi najznámejšie metropoly sveta.

Rovnako dôležité je, že Španieli bojovali v Afganistane aj Iraku a dodnes sú aktívni v zahraničných vojenských misiách vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na boj proti teroristickým organizáciám.

Bezpečnostné zložky preto dennodenne pracovali s možnosťou, že ich štát sa stane terčom útoku. Nič na tom nezmenili ani úspešné iniciatívy, zmarené útoky a zatknutí džihádisti. Práve naopak: úrady sa iba utvrdzovali v tom, že hrozba je reálna. Od júna 2015 platil v krajine druhý najvyšší stupeň teroristickej hrozby a médiá pravidelne informovali o nových zatknutiach ľudí podozrivých z prepojenia na teroristické organizácie.

Španielske bezpečnostné zložky za najnebezpečnejšie považujú štyri mestá: Madrid, Barcelonu a dve španielske enklávy v Afrike – Ceutu a Melillu. V mestách, ktoré priamo hraničia s Marokom, odkiaľ pochádza mnoho sledovaných a vyšetrovaných džihádistov na území Španielska, sú podľa denníka El País stovky potenciálne nebezpečných ľudí, ktorých polícia sleduje. Niektorí z nich sa vrátili z bojov v Sýrii.

Španielska polícia však nepredpokladá, že by priamo v Ceute alebo Melille spáchali útok. Mestá sú totiž menšie a žije v nich aj mnoho moslimov, ktorí by pri útokoch zahynuli. Za pravdepodobnejší cieľ považujú Madrid, Barcelonu či iné veľké mesto v európskej časti Španielska.

Integrácia aj spolupráca

Pri úspešnej prevencii pred útokmi pomáha aj lepšia integrácia. V Španielsku žijú necelé dva milióny moslimov, no vo väčších mestách nenájdete štvrte podobné bruselskému Molenbeeku, odkiaľ pochádzali útočníci, ktorí útočili v Bruseli. Islam je súčasťou krajiny, ktorej časti niekoľko storočí ovládali Arabi a kde sídlilo aj hlavné mesto kalifátu.

Na druhej strane, aj preto je hrozba útoku v Španielsku dlhodobo vysoká. Teroristické organizácie využívajú históriu na svoju propagandu a svojim bojovníkom či sympatizantom odkazujú, aby si zobrali späť územie, ktoré im kedysi patrilo.

Policajti, ktorí sa rozprávali s novinármi El Paísu, tvrdia, že veľmi dôležitá je aj spolupráca s Marokom. To španielskej polícii často dáva informácie a tipy. Španieli tvrdia, že každú informáciu preverujú. Maročania tvoria najväčšie percento zatknutých potenciálnych útočníkov.

Napriek tomu zrejme prídu aj ďalšie útoky. Islamský štát v Sýrii a Iraku upadá, mnohí bojovníci sa budú snažiť dostať do Európy a dokázať, že organizácia stále žije.

„Nehovorím, že Španielsko je v bezpečí. Len sme lepšie pripravení, pretože sme si museli prejsť traumatickými udalosťami. Na ich základe sme si uvedomili, čo musíme robiť,“ povedal v máji bývalý šéf spravodajských služieb generál Francisco José Gan.

Na to, čo útoky prinášajú, sa dá len ťažko pripraviť, no Španieli ukázali, že ich tajné služby a polícia robia kvalitnú robotu. Do roku 2020 by sa protiteroristické jednotky mali rozšíriť o ďalších 600 policajtov, ktorí sa budú zameriavať na džihádistov.

Tí dokážu zmariť mnoho útokov, no všetky nie. Kľúčom pri boji proti terorizmu preto môže byť to, čo deň po útoku spomenul predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont stojac po boku Mariana Rajoya, predsedu vlády, s ktorou je v konflikte v dôsledku snahy usporiadať referendum o nezávislosti: „Sme odhodlaní vyhrať boj proti terorizmu. Najlepším nástrojom, ktorý naša spoločnosť na tento boj má, je solidarita, sloboda a rešpekt.“

Premér Mariano Rajoy, kráľ Felipe VI. a predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont počas spomienky na obete. Foto – TASR/AP

Katalánci mu dali za pravdu. Nebojíme sa, skandovali po tom, čo sa v piatok skončila minúta ticha na námestí v Barcelone.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Barcelone

Svet

Teraz najčítanejšie