Ombudsmanka: Nečakala som, že v roku 2017 ešte môže dúhová vlajka vzbudiť také kontroverzie

Pán Danko žiada zvesiť dúhovú vlajku. Kedy sa to stane?

Vlajka bude zvesená po PRIDE, presne tak, ako to bolo od začiatku naplánované.

Čo hovoríte na reakciu SNS, ktorá kritizovala, že podporíte Dúhový PRIDE, aj to, že ste vyvesili vlajku na úrade?

Skutočne to nebudem a nemôžem komentovať, ak mám byť podľa ústavy nezávislá a nestranná. Ak to berú tak, že som ich oklamala a sklamala, osobne mi je to veľmi ľúto. Ale prihlásenie sa k európskym hodnotám, ktoré zaznievajú od začiatku mojej kandidatúry, bolo očakávateľné.

Mrzí vás, že ste sa stali predmetom koaličnej krízy?

Mrzí ma to preto, lebo som pred nástupom do úradu a aj pri predstavovaní svojich priorít hovorila, že nechcem rozdeľovať, ale spájať. A to, čo sa stalo, je úplne pravý opak toho, s čím som do funkcie vstupovala. Toto poznanie je pre mňa veľmi bolestivé. Ale moje vnímanie nestrannosti a nezávislosti ma k inému riešeniu nepustí.

S čím ste teda vstupovali do funkcie?

S plnou vážnosťou som pristúpila k odkazu pána predsedu Národnej rady pri verejnom prejave počas mojej inaugurácie ohľadom dúhovej vlaky, že nemá byť umiestnená na budove úradu. A práve preto som neumiestnila vlajku na priečelie, ale na okno kancelárie, lebo tak je to obvyklé aj v prípade iných dúhových pochodov, ktoré sa uskutočňujú.

Prečo ste podporili PRIDE?

Prehliadanie faktickej existencie párov rovnakého pohlavia nezodpovedá interpretáciám európskeho dohovoru v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. To je základ, pre ktorý som to bez ohľadu na vnútorné pnutie, ktoré pociťujem, aj s ohľadom na reakciu väčšinovej spoločnosti, považovala za svoju povinnosť. Chcela som na to upozorniť slovenskú spoločnosť.

Čo by pomohlo tomu, aby sa práva LGBT ľudí neporušovali?

Ja na to môžem upozorňovať. A ostatné už potom závisí od postoja racionálneho zákonodarcu, ktorý pri plnom rešpektovaní zvrchovanosti Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu zvolí riešenie, ktoré poslanci v zákonodarnom zbore budú s ohľadom na situáciu v spoločnosti považovať za správne a vyhovujúce. Toto je jednoznačný odkaz, ktorý vyplýva aj zo štrasburskej judikatúry. Že ak sudcovia tieto otázky neriešia, majú ich riešiť členovia poslaneckých zborov, ktorí majú najlepšie poznať situáciu v jednotlivých členských štátoch.

Komunikujete s pani Žitňanskou o nejakých zmenách?

S pani ministerkou som sa stretla dvakrát pri príležitosti kladenia vencov pri pripomienke rómskeho holokaustu.

Očakávali ste, že v roku 2017 môže ešte dúhová vlajka vzbudiť také kontroverzie?

Nie. Pri plnom rešpektovaní našich štátnych symbolov a symbolov Európskej únie som takúto reakciu nečakala. O to viac, že mi pri skladaní sľubu bolo kladené na srdce, aby som bola schopná upozorňovať na problémy, ktoré sa v oblasti ľudských práv a slobôd vyskytujú.

Máte pocit, že SNS svojimi vyjadreniami vstupuje do toho, ako máte viesť úrad, a zasahuje do vašich právomocí?

Keby som mala tie odkazy, ktoré boli odkomunikované, brať ako pokyny, tak áno. Ja ich z titulu svojej funkcie, samozrejme, musím vnímať a aj ich beriem s plnou vážnosťou. Ale vyhodnotiť ich potom musím vnútorne sama a musia prejsť testom môjho nastavenia nezávislosti a nestrannosti.

Podporíte Dúhový PRIDE aj o rok?

Bola by som veľmi šťastná, keby som už nemusela. Ale neviem, či sa táto situácia v priebehu dvanástich mesiacov zmení.

Zvažovali ste, že by ste po stanovisku SNS stiahli podporu pochodu?

Cítim to tak, že ak by som stiahla svoju podporu PRIDE, ktorá sa zrodila po hlbokých a vážnych úvahách, tak by som zradila svoju funkciu a jej nezávislý a nestranný výkon. Týmto smerom sa už preto moje úvahy nemohli rozvíjať. 

Kontaktovali vás niektorí politici priamo, nielen vo facebookových príspevkoch alebo cez vyhlásenia?

Nie.

Keď ste nastupovali do úradu, vraveli ste, že dúhová vlajka je symbolom, ktorý treba zvážiť. Čo rozhodlo o tom, že ste sa tú vlajku nakoniec rozhodli vyvesiť?

Rozhodlo štúdium judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a európskeho dohovoru a súčasný stav úpravy registrovaného partnerstva v členských štátoch Rady Európy. Rozhodujúce je pre mňa to, že už sa dosiahol väčšinový konsenzus, teda viac ako polovica členských štátov má v istej podobe upravenú túto formu spolužitia. Každý ďalší prípad preto Štrasburg posudzuje touto novou doplnenou optikou. Preto sa domnievam, že by Slovenská republika mala k tejto otázke spôsobom sebe vlastným pristúpiť a tento stav upraviť.

Znamená to, že Slovensko nedodržiava nejaké odporúčania alebo európske zákony?

Je to o interpretácii Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je to dokument, ktorý sa mení podľa toho, ako sa dosahuje konsenzus medzi členskými štátmi. Z interpretácie je zrejmé, že istú formu riešenia týchto vzťahov a väzieb medzi ľudskými bytosťami musí mať Slovenská republika upravenú.

Čo by malo byť minimum, ktoré by mala Slovenská republika pre LGBT ľudí urobiť?

Minimum sa týka partnerských vzťahov alebo majetkových vzťahov z hľadiska dedenia. Tie oblasti už v súčasnosti sú vytypované, ale otázkou je, nakoľko sa pristúpi k ich riešeniu a presadzovaniu.

Cítite sa byť SNS zaviazaná za to, že vás podporili, aby ste sa mohli stať ombudsmankou?

Vnímam politickú realitu a vnímam spôsob voľby ombudsmana v NR SR a vážim si hlasy, ktoré som zo strany SNS dostala. Na druhej strane, zaviazanosť nie je namieste, lebo by bola v rozpore s nezávislosťou a nestrannosťou.

Ste na PRIDE prvý raz. Je to také, ako ste očakávali?

Som zvyknutá na študentov a tu je to veľmi podobné. Je to tu otvorené, plné úsmevov, žiariacich očí a to človečenstvo tu prúdi veľmi výrazne.

Ak verejne známi ľudia podporia PRIDE, často sa stretnú s nadávkami a osočovaním. Je to aj váš prípad?

Tieto reakcie sa v dnešnej dobe nedajú celkom vylúčiť, lebo žijeme v dobe, kde anonymita internetu poskytuje veľký priestor na takéto reakcie.

Lucia Nicholsonová, ktorá prevzala záštitu nad pochodom, povedala, že slovenské zákony robia z LGBT ľudí občanov druhej kategórie, lebo majú všetky povinnosti ako väčšina, ale nie všetky práva. Vidíte to podobne?

Ak sa odvinieme od dôstojnosti, tak právo na dôstojný rodinný a súkromný život garantovaný určite nemajú. A to je veľmi smutné konštatovanie.

Často sa hovorí, že Slovensko na zrovnoprávnenie gejov a lesieb s väčšinou nie je pripravené. Kedy bude pripravené?

Pevne verím, že v nie tak vzdialenej budúcnosti.

Môžeme presadzovať zmenu zákonov aj napriek hlasom, ktoré sú proti?

To je práve otázkou konsenzu spoločnosti. Ak reflektujeme tie záväzky, ktoré máme vo vzťahu k spomenutým dokumentom, kde sme sa zaviazali ochraňovať ľudské práva a základné slobody, tak potom to máme prenášať do našej spoločnosti a snažiť sa vytvoriť taký istý minimálny štandard, ktorý by potom obstál pri rozhodovaní pred štrasburským súdom. Myslím si, že je to otázkou múdreho racionálneho zákonodarcu, ktorý zohľadní všetky momenty, ktoré taká kontroverzná téma zahŕňa, a ja ich plne rešpektujem. Ale Slovensko v roku 2017 nemôže byť v situácii, že prehliada osoby, ktorých práva sú ohrozované a porušované, s tým, že je to taká maličká časť spoločnosti, že pre ňu zákonodarná iniciatíva alebo činnosť nie je potrebná.

Pracujete ako ombudsmanka aj s jednotlivcami z LGBT komunity?

Je povinnosťou kancelárie pracovať s každým jedným podnetom, ktorý príde a patrí do pôsobnosti ochrancu práv. Áno, v minulosti sme mali podnety zo strany tejto komunity. Najvýraznejší kontakt som s nimi mala pri predstavovaní svojich priorít a vízie, s ktorou idem do výkonu funkcie verejného ochrancu práv.

Čo ich trápilo?

Bol tam problém so zmenou priezviska po zmene pohlavia a iné konkrétne právne veci, ktoré nie sú doriešené.

Navrhujete pri transľuďoch odstrániť povinnosť fyzickej zmeny pohlavia?

Vyzerá to tak, že v judikatúre štrasburského súdu sa dosahuje istý konsenzus, preto bude potrebné zvážiť naše postupy aj z tohto pohľadu.