sobota

Kažimír: S Dankom som volal a voči môjmu ministerstvu nič nemá

Minister financií hovorí, že preňho sa koaličná kríza skončí až dohodou o rozpočte.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister financií Peter Kažimír sa vrátil z dovolenky uprostred vládnej krízy, pričom prácu jeho ľudí z Útvaru hodnoty za peniaze kritizoval nielen Most-Híd, ale verejne aj predseda Smeru. SNS k tomu pridala požiadavku, aby ministerstvo financií neblokovalo výstavbu infraštruktúry a tlačilo ďalej na 13. a 14. platy.

Podpredseda Smeru Kažimír sa tvári, že to všetko je zvládnuteľné a na zavedení 13. a 14. platov sa už podľa neho pracuje a že preňho je dôležité, ako sa dohodne s Andrejom Dankom, nie čo hovoria alebo píšu iní členovia SNS.

V rozhovore, ktorý poskytol vo štvrtok večer, hovorí aj svoj názor na školstvo a na potrebu dlhovej brzdy, o blízkych zmenách v eurozóne, čo očakáva od Andreja Babiša a aj o svojej miere zodpovednosti za kauzy typu Bašternák.

Aká je pravdepodobnosť, že budú predčasné voľby?

Snažím sa na to pozerať viac ako minister financií, menej ako podpredseda jednej z koaličných strán. Preto radšej pripomínam, akú hodnotu má stabilita. Neprial by som teraz šéfovi našej dlhovej agentúry, aby išiel na trhy. Našťastie to teraz ani nepotrebujeme. Ale verte mi, že medzinárodné finančné trhy reagujú na akýkoľvek náznak nestability. Z tohto pohľadu je Slovensko požehnaná krajina. Môžete sa nad tým pousmiať, nemusíte súhlasiť so zafarbením tej-ktorej vlády, ktorá tu bola posledné roky, no s jednou výnimkou sme mali stabilné vlády. A práve pri tej jednej výnimke sme zažili kritické momenty, keď Slovensko nevedelo, či sa mu podarí požičať. A ja som už ako minister financií videl na vlastné oči, ako Slovinsko – krajina, ktorú sme všetci obdivovali – sa počas niekoľkých polrokov dostalo na kolená. Hrozil mu osobitný program, protektorát alebo akýsi ekonomický diktát zo strany krajín, ktoré by ho zachraňovali. A prečo sa to tam stalo? Mohli za to bratovražedné hádky na slovinskej politickej scéne. Bol to šok, ako sa počas krátkeho času môže krajina dostať z výslnia na okraj. Malé krajiny si to musia uvedomiť a nemôžu s tým hazardovať.

Ale ide o to, aké veľké politické náklady ešte stojí zachovanie stability. Dve veci sa javia v tejto kríze ako problém, cez ktorý sa už nevedia partneri preniesť: jednou je nepredvídateľnosť predsedu SNS a druhou miera bezškrupulóznosti pri verejných zákazkách pod vplyvom SNS. Súhlasíte s takým hodnotením?

Som minister financií, obsluhujem vládu ako celok, preto ma nedostanete do roly politického komentátora. V mojej pozícii je absolútne kľúčové, aby som bol dôveryhodný aj pre koaličných partnerov. Som disciplinovaný vojak, aby som ako minister mal schopnosť komunikovať so všetkými. Ale ak sa pýtate na mantinely, tie pomenoval v stredu vo svojom krátkom príhovore premiér. Hovoril o stabilite, boji proti extrémizmu, štandardizácii procesov v obstarávaní, o boji proti korupcii. To sú veci, ktoré sa nedostavia ani za mesiac, ani za rok, ale ak si raz povieme, že tou cestou ideme, tak sa podľa mňa vieme dostať do normálnych európskych podmienok.

Nerozumiem odpovedi. Kde sú hranice toho, čo Smer vyžaduje od svojich partnerov?

Odpoveď je, že ja nesmiem byť politický komentátor a naše požiadavky na partnerov jasne definoval premiér.

Keď ste sa vrátili z dovolenky, čakali vás tu podmienky SNS, medzi ktorými bolo, že minister financií má prestať brzdiť rozvoj infraštruktúry. Máte vy osobne pocit, že ste urobili nejakú chybu – taktickú alebo aj naozajstnú – v rozhodovaní?

Nemôžem pracovať bez dôvery koaličných partnerov. Naposledy som hovoril s predsedom SNS Andrejom Dankom po telefóne včera (v stredu – pozn. red.). Nezačul som ani náznak kritiky na prácu rezortu, ktorý riadim. Keďže považujem predsedu Andreja Danka za šéfa strany, ktorý ju drží pevnou rukou a má v nej pevnú disciplínu, je pre mňa kľúčový jeho názor. Nežiada sa mi komentovať komentátorov, ktorí zastupujú SNS z pozície podpredsedu alebo tlačového odboru strany. Dúfam, že mi rozumiete.

Máte povesť politika, ktorý rozumie, načo je dobré mať kvalitné školstvo. Neprekáža vám, že v školstve pri súčasnej politike žiadna reforma neprebehne? Nie je to dosť veľký problém nato, aby sa Smer angažoval viac?

Ja som zástancom skôr vyššej ako menšej miery zdanenia aj preto, aby sme mohli investovať do školstva. Plošný pravidelný rast miezd v školstve máme aj v programovom vyhlásení a dodržiavame to, hoci nie som fanúšik plošného zvyšovania platov. A čo sa týka zmien potrebných v školstve, tie vieme pomenovať, ale krátkodobé politické náklady s nimi spojené niekoľkonásobne prevyšujú politické výhody a výnosy, ktoré z toho plynú. Aj preto je problém so školstvom pohnúť. Nenašli sme odvahu nájsť opozično-koaličný politický konsenzus na takých veľkých veciach. Bohužiaľ, politická scéna v našej krajine sa viac a viac animalizuje a snaha zneužívať krátkodobé politické náklady s reformami je zo strany opozície čoraz väčšia. Ale to je problém všetkých európskych krajín, kde vlny populizmu, návrat neofašizmu a všelijakých simplifikátorov veštia obrovské problémy pre možnosť niečo reformovať. Mať odvahu presadzovať rozumné veci bude čoraz ťažšie, pretože krátkodobo ich ľudia nepochopia a budú ich vnímať ako ujmu. Štefanovi Hríbovi som to vysvetľoval, keď mi vyčítal našu „impotenciu ikonických reforiem“. Povedal som, že možno aj má pravdu, ale aspoň uznal, že vieme spravovať štát. Totiž nároky na Smer boli vždy väčšie ako na iné strany. Preto bol problém, aby reformné kroky boli súčasťou politického programu. Keď musíte byť každú chvíľu pripravený na boj, aby ste si obhájili svoju pozíciu, tak je pre vás bolestivý reformný program luxus, ktorý vás oberá o politickú silu.

Ale tu je problém, že ministerstvo školstva má SNS a v tej strane nie je žiadny náboj robiť akúkoľvek rozumnú reformu. Otázka znie: je Smer s tým zmierený?

Prečo robíte ten súd už dopredu? Ešte nikto nepomenoval ani budúceho ministra.

Skúška správnosti, či vy veríte tomu, že je to možné: viete si predstaviť, že SNS nominuje ministra, ktorý by mal aspoň také predpoklady skúšať reformu ako napríklad páni Draxler alebo Pellegrini?

Prečo nie...? Ale opakujem, nejde až tak o osoby, o jednu stranu v koalícii, pretože školstvo je štrukturálny problém – nestačí vyriešiť jednu výzvu na európske fondy. Na veľkú zmenu chýba minimálny spoločenský konsenzus. Možno preto je cestou nenominovať straníka, ale urobiť to, čo my so zdravotníctvom. Rezort sme odovzdali pod kontrolu krízovému manažmentu vedenému Tomášom Druckerom. A ukazuje sa, že sme urobili dobre.

To je tá správna analógia. Školstvo na rozdiel od zdravotníctva nebolo pomenované ako strategický rezort v kritickej situácii. Preto nikto nečaká, že tam príde silný človek, ktorý bude mať právomoci, napríklad aj toľko verejnej ochrany ako minister Drucker, a preto môže riešiť veľké problémy. Nemáte pocit, že táto republika príliš riskuje, ak sa nevyhlási na školstve krízový režim, aby sa vôbec dalo uvažovať, že sa s tým niečo spraví?

Naša krajina je úspešná; bohužiaľ, naše mentálne nastavenie ako Slovákov nám nedovoľuje sa z toho tešiť. Veľa cestujem a vždy je príjemné, keď v zahraničí počujem gratulácie, čo všetko Slovensko po roku 1992 urobilo. Nemali by sme preto ani tvrdiť, že celé školstvo je zhnité a že všetci sú tam neschopní. No ak sa nám katastrofálne zhoršujú výsledky merania vedomostí našich detí, tak je niekde obrovský problém. Ako rodič si dovolím povedať, že nemienim akceptovať odpoveď, že máme hlúpejšie deti. Skôr tu máme nové kultúrne modely, dvoj- a trojročné deti, ktoré sú na tabletoch, na mobiloch, máme úplne novú generáciu kyberdetí, ktorým mnohokrát nerozumieme, ale máme povinnosť pripravovať vzdelávací systém, ktorý zvládne aj ich potreby. Obávam sa, že učitelia nie sú pripravení na túto situáciu, inak by sme nemohli mať zhoršujúce sa výsledky pri zvyšovaní výdavkov. Nestačí sa už vyhovárať na nedostatok peňazí. Nechcem unavovať štatistikami, ale aj relatívne, aj absolútne čísla hovoria, že sa o tento rezort staráme. Pravdou je, že sa musí stať stredobodom pozornosti celého vládneho tímu a celej vládnej koalície, čo nie je zodpovednosť len jednej politickej strany. My na ministerstve financií sme už preto robili analýzu Útvaru hodnoty za peniaze na školstve.

Ešte raz: nie je priveľké riziko nechať školstvo SNS?

Čo od nás chcete? Aby sme menili rozdelenie ministerstiev? Aj SNS predsa bude pred voľbami skladať účty, a tak musí mať prirodzený záujem, aby nominovala kvalitného človeka a vytvorila mu podmienky nato, aby predložil a dotiahol zmeny, ktoré ľudia ocenia. A my im musíme dať šancu. Inú možnosť momentálne nemáme. Navyše neférovo paušálne odsudzujete – títo sú schopní a títo nie sú schopní. Vzdajme sa intelektuálneho rasizmu, ktorý sa tu udomácnil. Demokracia dáva príležitosti a teraz je napríklad na SNS, ako využije tú svoju.

Pred tromi mesiacmi sa povedalo, že každá strana koalície povie svoje návrhy najmä k zvyšovaniu platov a zlepšovaniu podmienok zamestnancov a na to ministerstvo financií povie, čo by to stálo a ako by sa to dalo spraviť. Začnime požiadavkou na 13. a 14. platy. Máme ju chápať ako formu nejakej daňovej alebo odvodovej úľavy?

Agendu 13. a 14. platu priniesla SNS, preto skutočnú podobu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Drahé a meškajúce diaľnice

Hodnota za peniaze

Koaličná kríza

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 102151 z vás dostáva správy e-mailom