Denník N

Juraj Strauss bojoval a ošetroval v bitke Dunkerque, neskôr sa stal významným lekárom

Juraj Strauss. Foto – Post Bellum
Juraj Strauss. Foto – Post Bellum

Pomocou falošného maďarského pasu odišiel cez Maďarsko a Juhosláviu do prístavu Terst a loďou Marco Polo až do palestínskej Haify. Tam vstúpil do československých jednotiek.

Juraj Strauss sa narodil 18. januára 1917 v Košiciach, ale rodina pochádzala z Liptovského Mikuláša. V mladosti hral tenis a rovnako rád robil chemické pokusy s výbušninami. Nakoniec sa rozhodol pre štúdium medicíny.

Predkovia a jeho najbližšia rodina pracovali v zdravotníctve, starý otec bol mestským lekárom, strýko bol lekárnikom, dokonca aj brat bol chirurgom.

Otec Juraja Straussa „vybočoval“ – bol právnikom. Jeho mamička zomrela v roku 1933 vo veku 42 rokov. Vo februári 1945 sa potom otecko so svojou druhou ženou stal obeťou lúpežnej vraždy v lesoch Liptava, kde sa skrýval.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na [email protected].

Post Bellum môžete podporiť aj na darcovskom portáli.

Po absolvovaní základnej školy študoval na reálnom gymnáziu Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Juraj maturoval v roku 1935 a potom odišiel študovať medicínu do Prahy.

„Všetko sa odohrávalo na Karlovom námestí a na Albertovom. Na Karlovom námestí boli klinické predmety a na Albertovom skôr biológia, fyzika alebo chémia.“

V roku 1939 mal za sebou desať semestrov, ale pre zatvorenie vysokých škôl štúdium medicíny nedokončil. Vrátil sa na Slovensko, kde bol 1. septembra 1939 odvlečený do pracovného oddielu slovenskej armády, ktorý mal za úlohu opravovať mosty a cesty pre postupujúcu nemeckú armádu do Poľska smerom na Sanok.

„Odvliekli ma do kasární v Ružomberku a bez odvodu obliekli do vojenskej uniformy. Našou zbraňou bola lopata a krompáč. Natlačili nás do vagónov [a išli sme] až na východné Slovensko do Prešova a odtiaľ pešo na hranicu s Poľskom do Ruského Kručova smerom na Sanok. Po dvoch mesiacoch nás prepustili.“

V Liptovskom Mikuláši sa stal robotníkom.

Cesta do Palestíny

Juraj Strauss sa nakoniec odhodlal na cestu do Palestíny. Pomocou falošného maďarského pasu odišiel cez Maďarsko a Juhosláviu do prístavu Terst a loďou Marco Polo až do palestínskej Haify. „Musíte sa na to pozerať ako na veľké dobrodružstvo, ktoré ľudia prekonávali.“

Tu najprv pracoval v osade v blízkosti Haify v poľnohospodárstve a tu tiež pracoval v prístave. „Prihlásil som sa však do konkurzu na prírodovedeckú fakultu jeruzalemskej univerzity a prijali ma na odbor bakteriológie a hygieny.“

Juraj Strauss štúdium zdarne ukončil ako Master of Science (M. Sc.).

Vstup do československej armády na Blízkom východe

Juraj sa do armády hlásil už v apríli 1942, mohli ho tak nasadiť pri 200. protilietadlovom pluku, ktorý tvorili československí vojaci pod vedením Karla Klapálka. V tom čase vstupovali do československých vojenských jednotiek Židia z Palestíny, ktorí sa emigráciou z Československa zachránili, ale pre britskú kvótu stanovujúcu počet Židov v armáde ich až do roku 1942 neprijali.

Tejto anabázy vojnových udalostí sa tak Juraj Strauss nezúčastnil, najprv dokončil štúdium a potom vstúpil do československých jednotiek. To už bolo 27. apríla 1943 a vojenské operácie československých jednotiek na Blízkom východe sa chýlili ku koncu.

Juraja odviedli a absolvoval výcvik. „Pamätám si desiatnika Kalinu. Mal som nevyčistené topánky, tak mi tie topánky vyhodil v noci z okna. Kalina bol v nemeckej armáde a z nemeckej armády prechádzali k nám. Napríklad z Hlučínska – to Nemci zabrali a Česi museli narukovať do nemeckej armády. Tak nabral niečo z tej nemeckej armády. (…) Mňa vycvičili ako pešiaka.“

Následne sa vlakom dostal do El Quassasinu, ktorý bol v púšti medzi cez Suezským kanálom a Káhirou. V púšti boli samozrejmosťou tzv. Chamsin: „Bývali sme v stanoch, bola piesočná búrka a nevidel som od jedného stanu k druhému.“

Juraj Strauss sa dostal do výcvikovej roty, ktorej veliteľom bol čatár Emil Sedlák. Vojnovým plavidlom Mauretania plával zo Suezského prístavu do anglického Liverpoolu okolo Afriky šesť týždňov: „Dva týždne pred odchodom sme spali v Port Tewfik pod stanom. Tam sme boli určení ako naloďovacia čata.“

Cesta do Liverpoolu sa nezaobišla bez komplikácií, loď musela napríklad vykonávať úhybné manévre v Indickom oceáne pred japonskými a v Atlantickom pred nemeckými ponorkami.

Juraj Strauss spomína na anglických vojakov, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou prišli o život počas morskej búrky medzi Madagaskarom a Kapským Mestom.

„Na tú nikdy nezabudnem. Tam padli do mora dvaja anglickí vojaci, ale kapitán stále opakoval, že keď niekto spadne do mora, tak loď nezastaví. A ani nezastavil.“

Juraj Strauss v roku 1945. Foto – Post Bellum

V Anglicku

Strauss sa po vylodení v Liverpoole s niekoľkými ďalšími vojakmi stratil. „S dôstojníkom sme sa dostali do Colchestra do Doveru. A prvýkrát som tam počul dunenie kanónov z druhej strany. Potom sme dostali rozkaz odísť do Colchestru, kde nás rozdelili do jednotlivých rôt.“

Československá armáda v Anglicku dostala po reorganizácii pomenovanie československá samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii, Juraja zaradili do 2. roty motopráporu a prekonal tvrdý výcvik pri Leedse.

Potom nasledoval ďalší výcvik v škótskom Dunse blízko Edinburghu a potom brigádu presunuli najskôr do Tillbury pri Londýne a potom na inváznych člnoch na francúzske pobrežie pri Arromanches: „Vo falaiskom lese sme zostali až do presunu na front pri Dunkerque.“

V Dunkerque

Čechoslovákom chýbali zálohy v prípade väčších strát, a tak brigádu nasadili na boje pri meste Dunkerque, kde mali nemeckých vojakov pod velením admirála Frisiuse držať v obkľúčení.

Boje pri Dunkerque boli pozičné. Juraj Strauss bol nasadený nielen v 2. rote motopráporu s veliteľom, majorom Karlom Vrdlovcom, ale aj ako ošetrovateľ-sanitár. Videl tak najrôznejšie bojové zranenia.

„Využili sme pevnosť atlantického valu, kde sme spali, a cez deň bola služba vonku pri guľometoch. Jeden dôstojník bol pri jednej dennej akcii zranený a pomohol som mu. Tak prišli na to, že som medik, a preložili ma na veliteľstvo roty. To bolo horšie ako to, čo som mal predtým, pretože som musel ísť s nosidlami po ranených a mŕtvych do krajiny nikoho.“

Sanitári boli označení červenou páskou na ramene, ale Nemci sa na to vôbec neobzerali: „Pamätám si, že jeden vojak odniesol Nemca, ktorý mal v sebe hrozne veľa črepín a nechcel uspať, že ako nemecký vojak všetko znesie.“

V Dunkerque boli dva útoky, ktorých sa Juraj Strauss zúčastnil. Prvý bol 28. októbra 1944 na oslavu československej štátnosti, ktorý bol pre československú obrnenú brigádu veľmi úspešný. „Robili sme útok na Dunkerque, skôr by som tomu povedal vojnová operácia. Zajali sme vtedy veľa Nemcov.“

Druhým 15. apríla 1945 sa mala prezentovať sila brigády z prestížnych dôvodov. Tento útok už taký úspešný nebol a motoprápor utrpel vážne straty. Avšak Juraj Strauss dokázal zajať aj dvoch nemeckých vojakov, nevyhol sa ani zraneniu: „Niesol som bielizeň na veliteľstvo roty a zrazu padla, teda nie priamo pri mňa, mína a jedna črepina mi preletela medzi nohami. Niekde tu črepiny ešte mám.“

Kapituláciou Nemecka sa skončila v Európe vojna a v Dunkerque, kde brigáda na fronte zotrvala až do 9. mája 1945, vzdal sa aj admirál Frisius. Československí vojaci tak mohli ísť späť do Československa cez rozbombardované Nemecko.

Strauss pred veliteľstvom v Dunse. Foto – Post Bellum

Významný lekár

Do 20. júla 1945 slúžil v dedine Myslív pri Nepomuku. Následne doštudoval medicínu a pôsobil najskôr v nemocnici vo Valticiach, potom sa dostal do Prahy a pôsobil až do dôchodku v Štátnom zdravotnom ústave, kde bol vedúcim virologického oddelenia a potom výskumnej skupiny exantematických a teratogénnych nákaz.

V roku 1983 dostal s ďalšími tromi pracovníkmi štátnu cenu za elimináciu osýpok v Československu.

V rokoch 1975-1976 ho poslali do Kene, kde pracoval na projekte Svetovej zdravotníckej organizácie – očkovanie detí proti osýpkam.

Major vo výslužbe, doc. MUDr. Juraj Strauss, zomrel 11. marca 2017 vo veku 100 rokov.

 

Post Bellum SK je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia.

Pomôžte aj vy! Staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet
SK12 0200 0000 0029 3529 9756.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Aj s vašou pomocou môžeme kontaktovať pamätníkov!

Príbehy 20. storočia sú projekt neziskovej organizácie Post Bellum SK.

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa.

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na [email protected].

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Príbehy 20. storočia

Slovensko

Teraz najčítanejšie