Slovenka má 15 rokov a patrí k špičke v lezení, ktoré bude o tri roky prvýkrát na olympiáde

Športové lezenie bude v roku 2020 po prvýkrát na olympijských hrách. Na Slovensku vyrastá v tomto športe veľká nádej. Vanda Michalková má iba pätnásť rokov, no už je majsterkou Slovenska v lezení s lanom i takzvanom boulderingu.

Vo svojej kategórii pravidelne získava medaily na Európskom pohári mládeže, naposledy vyhrala preteky v Bulharsku.

„Chcela by som sa stať majsterkou sveta. Myslím si, že víťazstvá v detských kategóriách ešte nie sú také dôležité. Je však lepšie, keď sa budem zlepšovať pomaly, až sa raz dostanem na vrchol,“ hovorí nadaná lezkyňa, ktorú k tomuto športu priviedol otec.

Okrem lezenia na stenách sa Vanda venuje aj lezeniu na skale. Tento rok sa jej v Slovinsku podarilo prekonať najlepší slovenský ženský výkon, keď preliezla cestu s obťažnosťou 8c.

„Jedným z mojich dlhodobých cieľov je vyliezť obťažnosť 9a. Som o kúsok bližšie, no viem, že je za tým veľa tréningu a driny,“ pokračuje športovkyňa, ktorú podporuje Národné športové centrum. To spadá pod ministerstvo školstva.

Šport mladých

Medzinárodný olympijský výbor odôvodnil zaradenie športového lezenia na olympiádu tým, že sa chce priblížiť mladým ľuďom.

Podľa Medzinárodnej federácie športového lezenia sú lezecké steny vo viac než 140 krajinách a tomuto športu sa venuje 35 miliónov lezcov s priemerným vekom 23 rokov.

„Neviem, ako ostatní, ale mne sa na lezení páči, že cesty sa neustále menia. Lezenie tiež nie je len o pretekoch. Je skvelé, že chodievame aj na skaly, kde nie je žiaden stres, ale naopak, veľmi priateľská atmosféra. Komunita lezcov ešte nie je taká obrovská, väčšinou sa poznáme a sme kamaráti,“ približuje Michalková.

Športové lezenie je čoraz obľúbenejšie aj pre svoju nenáročnosť na výstroj. Ten pozostáva len z niekoľkých základných vecí. „Počas pretekov máme vždy lezečky – špeciálne lezecké topánky. Sú to pogumované topánky, majú špeciálny tvar a lepšie trenie. Veľa lezcov si ich kupuje aj o niekoľko čísiel menšie, než je noha, aby lepšie držali. Vždy tiež máme vrecko s magnéziom a pri lezení na obťažnosť aj lano a sedák na lezenie.“

Olympijská kombinácia lezcom nevyhovuje

Od roku 2020 uvidíme športové lezenie po prvý raz aj na olympijských hrách. Napriek počiatočnému ošiaľu však z radov svetových lezcov prichádza kritika formátu olympijskej súťaže.

Lezci budú súťažiť v kombinácii všetkých troch disciplín športového lezenia a o ich poradí rozhodne súčet umiestnení.

Americká lezecká hviezda Sasha DiGiulian vo svojom blogu tento formát prirovnala k situácii, keď by ste mali rozhodnúť, či je lepším bežcom maratónec, alebo šprintér.

„Súhlasím s tým. Veľa lezcov to z tohto pohľadu kritizuje,“ hovorí Vanda Michalková.

„Málokto robí všetky disciplíny, veľa lezcov sa špecializuje len na jednu z nich. Trénovať všetky tri naraz je veľmi ťažké, každá vyžaduje odlišný tréning. Spájať bouldering s lezením na obťažnosť je ešte ako-tak možné, ale lezenie na rýchlosť s týmito dvoma odvetviami nemá skoro nič spoločné,“ dodáva.

Ako blízko či ďaleko k účasti na olympiáde v súčasnosti je, zatiaľ Vanda nevie povedať.

„Ešte som nesúťažila so ženami na medzinárodných pretekoch, lebo ešte nemám šestnásť. Navyše zatiaľ netrénujem rýchlostné lezenie, čo mi do trojkombinácie chýba. Na olympiádu pôjde len dvadsať žien, ale samozrejme dúfam, že sa mi podarí kvalifikovať.“

Trénuje sama, plán dostáva e-mailom

Vanda Michalková zbiera skúsenosti a rady od špičkového španielskeho trénera Patxiho Usobiagu, ktorý bol v minulosti majstrom sveta a víťazom svetových hier v lezení na obťažnosť. Usobiaga Vande posiela tréningové pokyny e-mailom.

„Patxi mi píše tréningový plán, v ktorom je rozpísaný týždeň po dňoch. Na každý deň mi napíše, čo mám trénovať a v akých množstvách. Ja podľa rozpisu trénujem sama u nás v hale,“ hovorí Vanda.

Lezkyňa tvrdí, že niekto ako typický lezec neexistuje, pretože jednotlivé odvetvia sa líšia.

„Tréning sa líši pre bouldering, lezenie s lanom a lezenie na rýchlosť. Ak chcete robiť všetky tri disciplíny, je to kombinácia sily, vytrvalosti, techniky a výbušnosti. Lezenie je mladý a rôznorodý šport, preto nemožno povedať, ako by mal vyzerať ideálny lezec.“

Vanda trénuje v Bratislave a popri tom chodí na lezecké výjazdy aj do zahraničia. „Na Slovensku nie sú veľmi dobré haly na trénovanie. Pre ľudí, ktorí si chcú ísť rekreačne zaliezť, sú však dostatočné. Ja mám šťastie, že som z Bratislavy. Máme dve haly, ktoré mi na tréning stačia,“ tvrdí lezkyňa.

Tri disciplíny

Športové lezenie pozostáva z troch disciplín – bouldering, lezenie s lanom na obťažnosť a lezenie na rýchlosť. Vanda Michalková súťaží v boulderingu a lezení s lanom na obťažnosť.

Zatiaľ sa zúčastňuje na Európskom pohári mládeže, keďže medzi ženami bude môcť medzinárodne súťažiť až od šestnástich.

Pri boulderingu lezci lezú bez istenia len do výšky piatich metrov, pri lezení na obťažnosť sú istení lanom a vyliezť môžu aj do výšky 35 metrov. „Lezenie na obťažnosť je viac vytrvalostné a menej silové ako bouldering,“ hovorí Vanda.

„Pri lezení na obťažnosť sa ráta každý chyt ako jeden bod a na cestu máme iba jeden pokus. Pri boulderingu sa bodujú takzvané zóny a topy. Zóna je chyt, ktorý sa nachádza približne v strede bouldra, top je posledným chytom. V kvalifikácii máme päť pokusov, vo finále toľko, koľko stihneme v limite piatich minút,“ opisuje lezkyňa, ako vyzerajú disciplíny, v ktorých súťaží.

Bežné športové disciplíny spravidla rozhodujú body, metre či sekundy, no pri výsledkoch Vandy Michalkovej v boulderingu môžete nájsť zaujímavé kombinácie čísiel a písmen. Napríklad na pretekoch v Grazi dosiahla v boulderingu výsledok 3t9 4b11.

„Znamená to, že som vyliezla tri topy na deväť pokusov a štyri zóny na jedenásť pokusov. Píše sa to v takom poradí, v akom rozhoduje o mojom umiestnení. Ideálne by bolo vyliezť všetky štyri finálové bouldre na prvý pokus, potom by to vyzeralo takto: 4t4 4b4,“ vysvetľuje Vanda.

Stratégia sa nedá naplánovať

Rozdiely medzi disciplínami zbadá aj laik. Rýchlostní lezci na stenu doslova vyletia, tí, ktorí lezú na obťažnosť, trpezlivo zvažujú každý posun, a špecialisti na bouldering musia spojiť silu s rýchlym uvažovaním.

Rozmiestnenie takzvaných chytov a stupov počas súťaží pripomína napríklad stavbu bránok pri lyžiarskom slalome. Na vymýšľanie stratégie však lezci nemajú príliš veľa času.

„Pri rýchlostnom lezení sa cesta nemení, rýchlostní lezci na konkrétnej ceste aj trénujú. Lezenie na rýchlosť však zatiaľ nerobím, sčasti aj preto, že na Slovensku nie je oficiálna cesta,“ hovorí Vanda Michalková.

Vo svojich dvoch súťažných disciplínach však Vanda musí postupovať intuitívne, na premýšľanie má vo finále len niekoľko minút.

„V kvalifikácii sa môžem pozerať na ostatných, takže si viem dopredu vymyslieť, ako chcem liezť. Vo finále však už nie, pri lezení s lanom dostaneme na obhliadku cesty šesť minút, pri boulderingu päť. Celé si to musím premyslieť až na mieste,“ hovorí 15-ročná lezkyňa.

Pády nie sú nebezpečné

S lezením po stenách či skalách je spojený adrenalín. Aj Michalková priznáva, že pri lezení ešte pociťuje strach. „Áno, mávam strach. Väčšinou, keď odleziem ďaleko od istenia, alebo som unavená a nedokážem sa sústrediť. Kedysi som sa bála oveľa viac, som rada, že to je lepšie, pretože strach ma dosť obmedzoval,“ hovorí Vanda.

Počas tréningov a súťaží sa pádom nevyhnú ani najlepší lezci, no športové lezenie nie je nebezpečné.

„Padám často, každý občas padne, je to súčasťou tohto športu. Nie je to však nebezpečné, padáme buď do lana, alebo na mäkkú žinenku. Najčastejšie padám, keď nacvičujem cesty na skalách s lanom. Vtedy prechádzam každú časť osobitne a snažím sa vycibriť ju do dokonalosti, aby som ju v ostrom pokuse vyliezla čo najľahšie a najefektívnejšie.“

Aj v športovom lezení však existujú podobne typické zranenia, ako je pre cyklistu zlomená kľúčna kosť či pre tenistu tenisový lakeť.

„Tenisový lakeť je super príklad, pretože občas ho voláme aj lezecký. Pri lezení na vytrvalosť sa po nejakom čase človek prepne zo zaberania svalmi na zaberanie šľachami. Vidieť, že už nevládze, no keď napriek tomu pokračuje, môže si zraniť lakte. Lezcom sa to stáva pri tvrdom tréningu, aj ja som už mala tento problém,“ približuje Vanda Michalková.