Denník N

Fico nadšením pre jadro EÚ pripomína Dzurindu, o niektorých veciach však radšej nehovorí

Premiér Robert Fico na návšteve v Nemecku v roku 2012. foto - tasr
Premiér Robert Fico na návšteve v Nemecku v roku 2012. foto – tasr

Snaha byť v jadre EÚ je správna, slovenský premiér by mal byť podľa analytikov úprimnejší v tom, čo to pre Slovensko znamená.

Ten obrat sa nedá prehliadnuť. Slovenský premiér Robert Fico, ktorý zvykol útočiť na Brusel pre jeho byrokraciu, a ako prvý dal na Európsku úniu žalobu pre kvóty o prerozdeľovaní utečencov, posledné mesiace nepovažuje nič za dôležitejšie ako byť medzi vedúcimi krajinami Únie.

„Presne viem, kam chcem Slovensko dostať, do jadra EÚ,“ povedal cez víkend na Facebooku, keď znovu použil argument, že jeho vláda síce nie je dokonalá, no nemá alternatívu. A rovnako argumentoval aj počas koaličnej krízy, keď predseda parlamentu a SNS Andrej Danko začal požadovať rozšírenie koaličnej zmluvy a Fico hovoril o jadre ako o svojej misii, keď zároveň hovoril, že žiaden premiér nie je vo funkcii nastálo.

To, že Fico začal v čase vládnej krízy viac hovoriť o jadre EÚ, bol aj jasný odkaz koaličnému partnerovi, šéfovi SNS Dankovi, že vláda má byť jednotná, pretože ju na jeseň čakajú veľké rozhodnutia. Takto to pochopil aj Danko. „Už dnes vnímam, že ak SNS odíde z tejto vlády, tak zase nikto iný, len Danko je zodpovedný, že sa nedostaneme do jadra EÚ,“ hovoril predseda SNS minulý týždeň, keď oznamoval, že si vezme zopár dní na premyslenie, čo bude ďalej s vládou a či on sám zostane v politike.

O jadre ako priorite rozprával Fico aj na júnovom samite EÚ v Bruseli.

Bývalý slovenský vicepremiér a minister financií SDKÚ Ivan Mikloš Ficov postoj komentuje tak, že sa z neho stáva „najväčší Európan na Slovensku a v blízkom okolí“, a hovorí, že jeho názory sú mu sympatickejšie ako „názory dezorientovaného Sulíka“, no úplne tento postoj slovenskému premiérovi neverí.

„Fico nikdy nebol, nie je a ani nebude presvedčeným Európanom, rovnako ako nebol nikdy presvedčeným komunistom a nebol a ani dnes nie je presvedčeným sociálnym demokratom. Fico je výnimočne schopný politický technológ, ktorému ide predovšetkým o moc, vplyv a peniaze (a dnes už aj beztrestnosť), a ktorý využije každú príležitosť na to, aby sa pri moci udržal čo najdlhšie,“ píše Mikloš v texte pre Denník N.

Fico: Musíme tam rýchlo

Do jadra podľa slovenského premiéra musíme vbehnúť a nečakať, kým to niekto rozbehne, a potom sa postupne pridávať. Viacrýchlostná EÚ podľa Fica naštartuje naplno po septembrových nemeckých voľbách, keď príde „tornádo“ v podobe nemecko-francúzskeho motora.

Očakáva sa, že jesenné voľby vyhrá nemecká kancelárka Angela Merkelová.

„Uvoľnia sa ruky nemeckým politikom. Už nebudú v kampani. Krajiny, ktoré majú euro, silné štáty ako Francúzsko a Nemecko, budú robiť všetko pre to, aby zmenili euro z politického projektu na skutočne ekonomický. Bude si to vyžadovať veľmi hlbokú integráciu. To je to jadro. Buď chceme mať v rukách vidličku a nôž, alebo byť porciou na tanieri. O tomto bude EÚ v krátkom čase,“ citovala Fica začiatkom leta Pravda.

Dôraz na vzťahy s Nemeckom kladie aj naše ministerstvo zahraničných vecí. „Nemecko je po desaťročia naším kľúčovým politickým, hospodárskym a obchodným partnerom. Vidíme však ďalší priestor na zintenzívnenie a prehĺbenie spolupráce,“ povedal Denníku N hovorca slovenskej diplomacie Peter Susko s tým, že je to dôležité osobitne v čase, keď sa v EÚ zvažujú opatrenia na „ďalšie skvalitnenie európskeho modelu“.

Diskusie o zadefinovaní zbližovania postojov rovnako zmýšľajúcich krajín sa podľa neho ešte len začali.

„Už dnes je však jasné, že k takejto užšej spolupráci (jadru) príde, a Slovensko chce byť jednoznačne prítomné v tomto procese ako spolutvorca budúceho jadra EÚ, ktoré vyjadruje najvyššiu mieru integrácie. Dnes má k tomuto jadru asi najbližšie eurozóna – a tak ako nie vo všetkých krajinách EÚ sa platí eurom, ani v jadre nebudú všetci,“ povedal Susko, podľa ktorého Slovensko vníma ako prirodzených lídrov v tomto procese Francúzsko a Nemecko, a len tí, ktorí budú v jadre, ho budú môcť formovať.

Tento týždeň sa Fico stretne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Robert Fico a Emmanuel Macron počas stretnutia s francúzskeho prezidenta s lídrami krjín V4. foto – tasr

Kladivo na opozíciu

Fico sa pritom chopil témy ešte skôr, ako sa stala zásadnou v samotnom Nemecku či Francúzsku. „Teraz tu beží volebná kampaň a sú silnejšie iné témy,“ vysvetľuje z Berlína analytik Nemeckej rady pre zahraničnú politiku Milan Nič.

„Na jednej strane je to veľký posun k lepšiemu, že Fico je konečne v tejto téme jasný a vidí ju strategicky. Na druhej strane ju doma začal používať a zneužívať ako kladivo na opozíciu,“ hovorí Nič. Velí mu v tom podľa neho jednoduchý kalkul – v tejto téme je oveľa dôveryhodnejší ako Richard Sulík či Igor Matovič. „Lenže robí to takým zväzáckym spôsobom, že to časom začne ľuďom liezť na nervy,“ myslí si Nič.

Líder opozície pri debatách o jadre EÚ zdôrazňuje, že nikto nateraz presne nevie, o čo má ísť. Hovorí však tiež, že účasťou v jadre by sa na Slovensku zvýšila hrozba terorizmu, a varuje aj pred utečencami. „V skutočnosti to nie je žiadna prvá liga, je to nejaký okresný spolok, ale hlavne je to skupina krajín, ktorá má v určitých ohľadoch dosť veľké problémy,“ hovoril Sulík ešte v júni.

Ivan Mikloš hovorí, že čo sa týka vecného sporu, pravdu nemá Fico ani Sulík, „aj keď Fico je k správnemu a pre Slovensko prospešnému riešeniu bližšie ako Sulík“. Fico podľa neho hovorí o jadre bez ohľadu na to, ako bude vyzerať, a Sulík zasa nezohľadňuje, že v jadre už sme.

„V súvislosti s eurom a so schengenom aj veľmi dobre vidno, že obaja, Fico aj Sulík, sú vedení skôr populizmom a fóbiami (skutočnými, alebo domnelými) svojich voličov, ako snahou o skutočné riešenie problému. Obaja sa hlásia k schengenu a euru, obaja však odmietajú nevyhnutnosť jednotnej, spoločnej azylovej politiky a Sulík navyše odmieta aj Európsky mechanizmus stability (ESM) vytvorený na ochranu spoločnej meny,“ píše Mikloš.

Analytik Nič upozorňuje, že v skutočnosti je jadro EÚ pre Slovensko kľúčová téma do najbližšej budúcnosti.

Politici vedú o Brusel spory a tvrdo si odkazujú na diaľku a za touto dymovou clonou sa potom na Slovensku nevedie poriadna debata o tom, aká budúca EÚ a jej jadro by vlastne mali byť, a čím k tomu vláda v Bratislave prispeje. „Zatiaľ sa totiž v európskej debate o spoločných politikách, ktoré sa majú prehĺbiť, len vezieme,“ hovorí Nič.

Veľmi podobne to s pokrútenými argumentmi Fica vidí aj expert EuroActivu Pavol Szalai. „Z jadra EÚ sa už stalo politické zaklínadlo. Minulý rok bolo palicou na kritikov predsedníctvo v Rade EÚ, tento rok je to jadro EÚ. Našu európsku diskusiu deformuje, ak premiér zneužíva dlhodobý záujem krajiny na krátkodobé politické ciele. V minulosti bola preňho Európska únia obetným baránkom, teraz sa stala baranidlom, ani jedno nie je správne,“ hovorí Szalai.

„Hoci premiér si nenechá ujsť žiadnu príležitosť na využitie jadra EÚ v politickom boji, v jeho vysvetľovaní sa zastavil na polceste. Je však správne, že Slovensko sa hlási k užšej integrácii s Nemeckom a Francúzskom v obrane, v eurozóne a v sociálnych otázkach,“ dodáva.

Robert Fico na návšteve v Nemecku v roku 2012. foto – tasr

Radšej jadro ako V4

V celej tejto debate sa minulý týždeň odohrala jedna zásadná vec aj vo vzťahu k našim susedom. Fico dal jadru jednoznačne prednosť pred krajinami V4, ktoré sa dokázali v nedávnej minulosti spojiť len vo svojom odpore k migrácii a kritike dvojakej kvality potravín EÚ.

Ako slabé spojenectvo sa tento regionálny zväzok ukázal už aj na tom, aká bola neschopnosť tohto bloku krajín podporiť slovenského kandidáta na šéfa OSN – Miroslava Lajčáka. Hoci teda bol na rade kandidát z východnej Európy, a premiér na to pripravoval Lajčáka, aj tak získal väčšiu podporu Portugalčan António Guterres.

Ako si všimla aj svetová agentúra Reuters, V4 je síce pre Fica zaujímavá, ale budúcnosť Slovenska vidí v jadre EÚ a nie s euroskeptickými východnými krajinami.

V Maďarsku vláda vedie otvorenú vojnu proti občianskej spoločnosti a v Poľsku je ohrozená nezávislosť justície, a lídri oboch krajín útočia na Brusel za to, že ich kritizuje. Na rozdiel od kontroverzných rozhodnutí týchto našich susedov sa inokedy populistický slovenský premiér Fico snaží dostať do čo najhlbšej integrácie v EÚ a vyhýba sa konfliktu s EÚ.

Smerácky klaun Blaha vs diplomati

„Jednoducho, ide v línii Mikuláša Dzurindu, ktorú kedysi tvrdo kritizoval, respektíve si z nej uťahoval. A pritom vo vedení Smeru sa s výnimkou Mareka Maďariča dlhé roky nebolo s kým o tom rozprávať,“ hovorí Nič a pripomína, že na čelo parlamentného výboru pre európske záležitosti dosadil Smer politického klauna s neomarxistickými názormi Ľuboša Blahu.

„Ako strana tieto európske témy veľmi dlho zanedbávali, podceňovali a zriedkavo ich vysvetľovali vlastným voličom.“ Na kandidátku si síce dali proeurópskych diplomatov, ako Lajčáka či komisára Maroša Šefčoviča, lenže tí neformovali názor strany a jej program podľa Niča len narýchlo zbúchali podľa byrokratickej šablóny.

Fico tak podľa Niča na domácom poli dobieha zameškané a treba dúfať, že bude poháňať aj vlastných voličov. Tí, ako ukázal nedávny prieskum nemeckej Nadácie Friedricha Eberta, podporujú EÚ po brexite ešte viac a dokonca požadujú ešte väčšiu spoluprácu.

Z prieskumu v ôsmich krajinách EÚ, ktorý dala urobiť berlínska nadácia blízka sociálnym demokratom, vyšlo Slovensko ako veľmi proeurópska krajina. Kým v roku 2015 len 26 percent opýtaných hovorilo, že v Únii prevažujú skôr výhody ako nevýhody, tento rok to bolo až 52 percent. A až 68 percent obyvateľov Slovenska je za užšiu spoluprácu v EÚ (25 percent je proti), na rozdiel od euroskeptických Čechov, kde prevažuje viac tých, čo chcú v Únii spolupracovať menej (47 percent oproti 41).

S Čechmi sa však Slováci väčšinovo zhodujú v tom, že problém migrácie by sa mal riešiť na národnej a nie európskej úrovni, na rozdiel od Nemcov či Talianov.

Spor o utečencov

To využíva slovenská opozícia na čele so Sulíkom vo svojich útokoch, že Fico svojím „drivom“ pre jadro prinesie masy utečencov na Slovensko. Populistické útoky súvisia aj s blížiacim sa rozhodnutím Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu o slovenskej žalobe proti kvótam. Šanca, že spor vyhráme, je medzi odborníkmi považovaná za minimálnu, ako naznačilo aj odporúčacie stanovisko advokáta EÚ.

Táto téma nebude pre Fica, pokiaľ si nebude chcieť rozoštvať Nemecko či Francúzsko, príjemná, keďže sám pred parlamentnými voľbami zneužíval tému migrácie často až xenofóbnymi vyjadreniami.

„Predstavitelia vlády verejnosti nevysvetľujú ani to, že budovanie jadra EÚ, teda užšia integrácia, znamená v praxi aj posilnenie právomocí európskych inštitúcií. Nečudo, že sa to hovorí ťažko ľuďom, ktorí predtým rozprávali o návrate kompetencií do hlavných miest. Ďalšou – na Slovensku opomínanou – skutočnosťou je, že Berlín aj Paríž od užšej integrácie očakávajú aj zbližovanie migračných a azylových politík členských štátov. To sa dnes premieta do kvót na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl, na ktorých dodržiavanie bude dohliadať Európska komisia,“ vysvetľuje Szalai.

Príjemnejšou témou pre Fica môže byť, naopak, snaha dostať do Bratislavy sídlo Európskej liekovej agentúry (EMA), o ktoré príde Londýn pre odchod Británie z EÚ. Slovenskí diplomati už rozbehli lobing a v situácii, že by sa Slovensko ocitlo v užšom jadre, sú jeho šance získať vplyvnú agentúru o čosi väčšie.

Súčasťou debaty o viacrýchlostnej Únii je aj užšia spolupráca v oblasti obrany, ktorú Fico podporuje.

Za najväčší problém v debate o jadre analytik Szalai považuje to, že slovenskí predstavitelia neradi hovoria, že členstvo vo formujúcom sa jadre EÚ je založené na hodnotách.

Veľkým problémom je tiež kontroverzné využívanie eurofondov, ako ukázala aj kauza ministra školstva za SNS. Koaličných lídrov pritom pri škandále s eurofondmi na vedu a výskum hnevalo, že Európska komisia konala na základe informácií zo slovenských médií – v skutočnosti Brusel nezačína konanie v takýchto prípadoch na popud médií, ale pre vlastné informácie.

Eurofondy sú pritom častou Ficovou témou a otváral ju aj spôsobom, akoby v EÚ išlo najmä o eurofondy.

„Napríklad teraz však nejde o vyššie dôchodky, ktoré minulý týždeň sľuboval minister Lajčák, ale o solidaritu so slabšími. Či už ide o štáty, ktoré zažívajú nápor na utečencov (Taliansko) prostredníctvom kvót, alebo o krajiny, ktoré majú ekonomické problémy prostredníctvom rozpočtu eurozóny či vzájomné ručenie za dlhy (Grécko). Slovenskej diskusii o Európskej únii by prospelo, keby premiér Fico a minister Lajčák pomenovali všetky skutočnosti o črtajúcej sa užšej európskej integrácii. Potom môže verejná diskusia lepšie identifikovať aj záujmy Slovenska a vyhnúť sa budúcim neodôvodneným sklamaniam z Európskej únie,“ hovorí Szalai.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie