Novým ohrozeným druhom sa stali ochranári, tento rok ich zabili už vyše sto
Pre ochranu divočiny a prírodných zdrojov bolo zabitých už 117 environmentálnych aktivistov. Pri súčasnej miere ich zabíjania zomrú každý týždeň takmer štyria z nich.
Ochranár Wayne Lotter sedel minulú stredu večer v taxíku na ceste do hotela v Dar es Salaame, hlavnom meste Tanzánie, keď auto náhle zastavili dvaja muži. Otvorili dvere a jeden z nich 51-ročného ochranára zastrelil, informoval britský Guardian.
Wayne Lotter, rodák z Južnej Afriky, bol v ochranárskej komunite známy pre svoje zapálenie pre africkú divočinu. Už v mladom veku pracoval ako lesník a svoj život zasvätil práve snahe zastaviť pytliactvo v Tanzánii.
Tu v roku v roku 2009 spoluzaložil a viedol nadáciu PAMS, ktorá sa venuje nielen ochrane prírody, ale stojí proti pytliakom a korupcii v krajine. Nadácii sa podarilo zachrániť 32-tisíc slonov a skonfiškovať viac ako tisícku zbraní.
„Wayne bol jedným z popredných a najviac zaviazaných ochrancov Afriky. Mal viac ako dve desaťročia skúseností s riadením ochrany divočiny a môžno ho považovať za hnaciu silu pri snahe ukončiť bezohľadné zabíjanie slonov v Tanzánii,“ povedal pre Guardian Azzedine Downes, generálny riaditeľ Medzinárodného fondu pre dobré životné podmienky zvierat.
Podľa informácií Lotterovej rodiny a známych dostával ochranár v súvislosti so svojou prácou nespočetné množstvo výhražných správ. Policajti v Tanzánii jeho smrť vyšetrujú.
Koniec juhoafrického ochranára nie je úplne výnimočný, práve naopak. Vo svete zomiera čoraz viac ochranárov a environmentálnych aktivistov. Minulý rok na celej planéte zabili 201 z nich. Na porovnanie vlani na planéte násilnou smrťou zahynulo 79 novinárov.
Rok 2016 bol pre ochrancov prírody dosiaľ najsmrteľnejším. Trend pokračuje, tento rok bolo zabitých už 117 aktivistov a aktivistiek. Znamená to, že každý týždeň v priemere zahynú skoro štyria. Podľa neziskovej organizácie Global Witness dochádza k zabitiam v dvojnásobne vyššej miere než pred piatimi rokmi.
Krajina saván a pytliakov
Pytliakov láka do Afriky najmä tzv. veľká päťka, pozostávajúca z leva, byvola, leoparda, nosorožca a slona. Majestátnych slonov so žiarivo bielymi klami žilo ešte v sedemdesiatych rokoch v celej Afrike 1,3 milióna. Dnes je ich asi 350-tisíc kusov.
Tanzánia sa považuje za „epicentrum“ katastrofického poklesu populácie slonov, keď za posledných päť rokov stratila asi 60 percent všetkých svojich slonov. V roku 2014 OSN zaradila Selousovu rezerváciu na zoznam svetového kultúrneho dedičstva pre neustále nebezpečenstvo pytliactva.
Lotter v rámci nadácie spolupracoval s národnou a nadnárodnou jednotkou na vyšetrovanie závažných trestných činov. Bezpečnostným zložkám sa napríklad podarilo zatknúť Jang Feng-lan z Číny, známu pod prezývkou „Kráľovná slonoviny“. V jej prípade išlo o najväčšie pašovanie slonoviny z Tanzánie na Ďaleký východ.
Wayne Lotter krátko pred smrťou povedal, že práve vďaka kampani proti pytliakom a spoluprácou s bezpečnostnými jednotkami sa v Tanzánii podarilo znížiť mieru pytliactva o polovicu.
Od roku 2012 jednotky zatkli viac ako dve tisícky pytliakov a priekupníkov so slonovinou a na základe ich práce bol natočený aj dokumentárny seriál The Ivory Game.
„Wayne mal výnimočnú schopnosť nájsť funkčné odbočky u orgánov činných v trestnom konaní v krajine, kde korupcia kvitne, a presadzoval spravodlivosť pre divočinu len s malou obavou o svoj vlastný život,“ vyjadril sa o Lotterovi Iain Douglas-Hamilton, zakladateľ organizácie Save the Elephants.
„Jeho strata je vážna rana pre ochranu živej planéty.“
Ekonomické verzus ekologické záujmy
Najviac ochrancov prírody zomrie v Latinskej Amerike. Honduras pre nich ostáva najnebezpečnejšou krajinou na svete v počte obetí na obyvateľa.
Kto môže za ich smrť? Priemysel a ekonomické záujmy v krajine, kde sa environmentálni aktivisti len málokedy dočkajú pomoci od vlády. Miera korupcie v týchto krajinách je vysoká a vlády sú často súčasťou násilností.
Najčastejšie aktivisti poukazovali na ťažbu fosílnych palív, výrub stromov v Amazónii, poľnohospodárstvo a pytliactvo.
Zisk zo vzácnych prírodných zdrojov veľakrát neputuje domácim na zlepšenie životných podmienok, výstavbu nových škol či zdravotníckych zariadení, ale súkromným firmám v zahraničí.
Výskumníci varujú, že pomyselná krivka úmrtí environmentálnych aktivistov bude aj naďalej narastať, ak vlády a podniky nezačnú situáciu aktívne riešiť.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
