Zrušte podvod na zamestnancoch!

Autor je poslancom NRSR,
zakladá novú politickú stranu spolu s Miroslavom Beblavým
a ďalšími nezaradenými poslancami

Robert Fico s veľkou slávou ohlasuje zvýšenie minimálnej mzdy na 480 eur. Najslabšie zarábajúci zamestnanci vraj dostanú (?) o 45 eur viac.

Nejde o nič iné ako o čisté klamstvo a podvod, tentoraz na zamestnancoch. O spomínaných 45 eur sa má totiž zvýšiť takzvaná hrubá mzda. Čistý príjem, ktorý dostane zamestnanec na účet, sa však zvýši len o 29 eur. Zato štát alebo, ak chcete, minister financií Kažimír sa potešia zo zisku celých 41 eur z vyšších daní a odvodov. A tie skončia nie v peňaženke zamestnanca, ale v štátnej kase, v Sociálnej poisťovni a v zdravotných poisťovniach. Pritom mzdové náklady zamestnávateľa narastú o celých 70 eur. 1)

Ešte raz: Zo zvýšenia mzdových nákladov o 70 eur si štát uchmatne 41 eur, zamestnancom zostane len 29 eur. To je podvod väčší ako rozkrádanie eurofondov na ministerstve školstva.

Najväčšie odvody platia najslabšie zarábajúci zamestnanci

Z každého eura, o ktoré sa zvýši minimálna hrubá mzda, si pri výplate mzdy štát zoberie 58 centov alebo, ak chcete, celých 58 percent. Samotnému zamestnancovi z jedného pridaného eura zostane len 42 centov, teda len 42 percent. A to nehovoríme o tom, že ak sa vyberie na nákup, z ceny obsahu nákupného košíka dá štátu ďalších 20 percent na DPH.

Prečo je to tak?

Máme zle nastavený daňový a odvodový systém. Pri daňovej reforme sa v roku 2004 zaviedla nezdaniteľná časť = suma, do ktorej sa daň neplatí tak, že bola výrazne vyššia ako hrubá minimálna mzda po odpočítaní odvodov. 2) Zamestnanec s minimálnou mzdou vtedy ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmov – dokonca sa mu od roku 2009 začala vyplácať takzvaná zamestnanecká prémia, čiže fakticky, naopak, od štátu dostával akúsi zápornú daň – za rok 2009 mohol zamestnanec takto dostať od štátu až 181 eur!

V roku 2018 však zamestnanec s minimálnou mzdou brutto 480 eur zaplatí na daniach temer 20 eur mesačne. 3)

V roku 2015 sa zaviedla odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch tak, že zamestnanec s vtedajšou minimálnou mzdou zdravotné odvody neplatil vôbec. Rovnako žiadne zdravotné odvody neplatil ani jeho zamestnávateľ. 4)

V roku 2018 však zamestnanec s minimálnou mzdou 480 eur brutto zaplatí zdravotné odvody 12 eur a jeho zamestnávateľ dokonca 30 eur. 5)

Problém spočíva v tom, že nezdaniteľná časť je naviazaná na životné minimum a to v ostatných rokoch prakticky nerastie. Odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch je konštanta a nerastie vôbec.

Čo s tým?

Riešením je naviazať nezdaniteľnú časť v zákone o daniach z príjmov na výšku hrubej minimálnej mzdy po odpočítaní odvodov. A v zákone o zdravotnom poistení naviazať odpočítateľnú položku na výšku hrubej minimálnej mzdy.

Pri takomto riešení sa nemôže stať, aby po ďalšom zvýšení minimálnej mzdy platil zamestnanec s minimálnou mzdou daň alebo zdravotné odvody. Zo zvýšenia hrubej minimálnej mzdy bude mať omnoho vyšší profit v podobe skutočnej, čistej mzdy. Profitovať budú aj zamestnanci s vyššou ako minimálnou mzdou a po zvýšení nezdaniteľnej časti aj drobní živnostníci.

Mzdové náklady zamestnávateľa sa pri zvyšovaní minimálnej mzdy zvýšia únosnejšie ako dnes – a najmä: zo zvýšenia minimálnej mzdy bude mať profit v prvom rade naozaj zamestnanec, nie štát.

Návrh poslancov Beblavého a Mihála

Na septembrovú schôdzu parlamentu sme predložili návrh novely zákona o minimálnej mzde, postavenú na troch pilieroch:

1. Ak sa na zvýšení minimálnej mzdy nedohodnú zamestnávateľské zväzy, nech je minimálna mzda daná ako 50 percent priemernej mzdy.

2. Nezdaniteľná časť v zákone o dani z príjmov nech je daná ako suma (hrubej) minimálnej mzdy po odpočítaní odvodov (na sociálne poistenie).

3. Odpočítateľná položka v zákone o zdravotnom poistení nech je daná ako suma (hrubej) minimálnej mzdy.

Ak by bol náš návrh prijatý, znamenalo by to, že čistá minimálna mzda by v roku 2018 dosiahla sumu 413 eur a mzdové náklady zamestnávateľa pri minimálnej mzde by boli 571 eur. 6)

Zamestnanec by tak mal čistú mzdu o desať eur vyššiu ako pri návrhu premiéra Fica.

Mzdové náklady by zároveň zamestnávateľovi narástli o 60 eur menej ako pri návrhu premiéra Fica.

Na zvýšení čistej mzdy zamestnanca by mal svoj výrazný podiel štát. Tvrdíme, že v čase ekonomického rozmachu a s tým súvisiaceho výrazne vyššieho výberu daní a odvodov je čas odovzdať časť tohto úspechu tým, čo sa o to zaslúžili – pracujúcim a ich zamestnávateľom.

Automatické nastavenie výšky minimálnej mzdy na 50 percent priemernej mzdy je presne v strede odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorej by sa minimálna mzda mala pohybovať medzi 40 až 60 percentami priemernej mzdy. S naším návrhom by mali byť spokojní aj odborári, ktorí dlhodobo požadujú, aby čistá minimálna mzda dosiahla úroveň 60 percent čistej priemernej mzdy – a to sa stane. 7)

Zavedenie tohto jednoduchého princípu by znamenalo odbúranie každoročného politického divadielka pri zvyšovaní minimálnej mzdy a stabilnejšie podnikateľské prostredie. Náš návrh znamená pre zamestnávateľov predvídateľnosť rastu mzdových nákladov v budúcich rokoch, stabilitu pracovných miest pre nízkopríjmových zamestnancov a trvalý rast ich čistých príjmov.

Nerobíme si ilúzie, že koalícia, ktorá sa v týchto dňoch zaoberá sama sebou, návrh opozičných poslancov podporí. Veríme, že raz príde čas, keď sa takéto riešenie presadí.

*

Poznámky pod čiarou a výpočty

1) V roku 2017 je hrubá minimálna mzda 435 eur, čistá minimálna mzda 374 eur, mzdové náklady zamestnávateľa 561 eur.

Návrh premiéra Fica na rok 2018: hrubá minimálna mzda 480 eur, čistá minimálna mzda 403 eur, mzdové náklady zamestnávateľa 631 eur.

Zvýšenie čistej minimálnej mzdy: 403 – 374 = 29 eur.

Zvýšenie mzdových nákladov zamestnávateľa: 631 – 561 = 70 eur.

Rozdiel medzi zvýšením nákladov a čistej mzdy je príjem štátu: 70 – 29 = 41 eur.

2) Minimálna mzda bola k 1. 1. 2004 stanovená vo výške 6500 Sk. Po odpočítaní odvodov zamestnanca (13,4 percenta) bol čiastkový základ dane 5629 Sk. Nezdaniteľná časť v roku 2004 bola pritom až 6736 Sk. Zamestnanec s minimálnou mzdou tak v roku 2004 neplatil žiadnu daň z príjmu, naopak, od roku 2009 dostával od štátu takzvanú zamestnaneckú prémiu.

3) Daň zamestnanca z minimálnej mzdy 480 eur = 19 % zo sumy 480 – 57,12 (odvody) – 319,17 (nezdaniteľná časť v roku 2018 podľa platného zákona o dani z príjmov) = 19,70 eura.

4) V roku 2015 sa zaviedla odpočítateľná položka vo výške 380 eur v prípade zamestnanca s hrubou mzdou do 380 eur. Pri hrubej mzde nad 380 eur sa odpočítateľná položka znížila o 2 eurá za každé jedno euro nárastu mzdy.

V roku 2015 bola minimálna mzda 380 eur. Zamestnanec s minimálnou mzdou mal preto po odrátaní odpočítateľnej položky nulový vymeriavací základ a ani on, ani jeho zamestnávateľ žiadne zdravotné odvody neplatili.

5) Zdravotné poistenie zamestnanca z minimálnej mzdy 480 eur = 4 % zo sumy 480 – 180 (odpočítateľná položka v roku 2018 podľa platného zákona o zdravotnom poistení) = 12 eur.

Zdravotné poistenie zamestnávateľa z minimálnej mzdy 480 eur = 10 % zo sumy 480 – 180 (odpočítateľná položka v roku 2018 podľa platného zákona o zdravotnom poistení) = 30 eur.

6) Prijatím návrhu Beblavého a Mihála by v roku 2018 bola hrubá minimálna mzda 456 eur, čo je 50 % zo sumy 912 eur (posledná známa priemerná mzda za rok 2016).

Odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch by sa zvýšila z 380 eur na 456 eur. Zdravotné odvody zamestnanca a zamestnávateľa z hrubej minimálnej mzdy 456 eur by tak boli nulové.

Odvody do sociálnej poisťovne z hrubej minimálnej mzdy 456 eur by boli za zamestnanca (9,4 %) necelých 43 eur a za zamestnávateľa (25,2 %) necelých 115 eur.

Nezdaniteľná časť v zákone o dani z príjmov by sa zvýšila z 319 eur na 413 eur. Daň zamestnanca by tak bola 19 % zo základu 456 eur (hrubá mzda) – 43 eur (sociálne odvody) – 413 eur (nezdaniteľná časť), čo je čistá nula.

Čistá minimálna mzda zamestnanca by bola 456 eur (hrubá mzda) – 43 eur (sociálne odvody) = 413 eur.

Mzdové náklady zamestnávateľa by boli 456 eur (hrubá mzda) + 115 eur (sociálne odvody) = 571 eur.

7) Čistá mzda vypočítaná z priemernej mzdy 912 eur je 700 eur. Čistá minimálna mzda vypočítaná podľa návrhu Beblavého a Mihála je 413 eur, čo je 59 % čistej mzdy vypočítanej z priemernej mzdy.