Denník N

Panoráma augustovej krajiny

Foto - A. R.
Foto – A. R.

Každý rok sa opakuje nemenný rituál pripomínania augustovej okupácie Československa v roku 1968. Citujú sa emotívne archívne nahrávky, opakujú sa klišé o napadnutí.     

Socializmus s ľudskou tvárou bol predovšetkým chytľavým básnickým obrazom, obrazovou skratkou, niečo ako úspešný reklamný slogan alebo verš, ktorý sa dobre pamätá. V skutočnosti je absurdné, aby čokoľvek spájané s vraždami, umelo vyvolaným hladom s miliónmi obetí, vykonštruovanými procesmi a masovými popravami mohlo mať ľudskú tvár.

Mal som šestnásť. Starý otec (odbojová skupina Flóra) strihal vinič a rozprával. Autormi naivnej viery boli ľudia snívajúci o novej spoločnosti, zažili hrôzy vojny a uverili, že staré sny o spravodlivej spoločnosti sa môžu naplniť. Modré zväzácke košele z priehrad a tratí mládeže trochu zmúdreli, trochu zostarli, ale stará láska k socializmu nezhrdzavela. Neveril im ani slovo. Vždy, keď k nám prišiel, krútil hlavou nad názvom vinárne oproti. „Jalta. Fuj. To je to isté ako Mníchov. Uvidíš, že Rusáci prídu.“

Hodiny som plával v augustovom Jadrane. Ona mala pätnásť, drobná pehavá Francúzka, jej otec si chodil do Zadaru kupovať L´Humanité a neviem, prečo nebýval v klube Méditerranée. Večer som s mamou telefonoval z pošty. Otcovi domov, bratovi do Londýna a starému otcovi. Prosil nás, aby sme sa nevracali. Čitateľ L´Humanité s krásnou dcérou plakal, prišiel o ilúzie, Juhoslávia odhodlane mobilizovala a my sme sa vrátili.

Po návrate som ho našiel vo vinohrade. Rád ma videl, ale mrzelo ho, že som sa vrátil. Aj jeho jediný syn v roku 1948 emigroval. „Bude to zlé, ale aspoň sa ľuďom otvoria oči.“ Ako to, že nikto nepočúval tých, ktorí rozumeli sovietskym procesom tridsiatych rokov, zažili Mníchovskú dohodu, tých, čo čítali de Tocquevilla („… skúsenosť ukazuje, že pre zlú vládu je zvyčajne najnebezpečnejšia tá chvíľa, keď sa začína reformovať“) a zároveň skepticky rozumeli naivite vyhlásení, že „každá východoeurópska krajina, ktorá sa rozíde s Moskvou, sa môže spoliehať na americkú pomoc“ – ľudia prejav vnímali ako nádej, lenže prišiel pokus o liberalizáciu režimu v Poľsku a druhý, oveľa dramatickejší pokus o priamu deštrukciu socializmu v Maďarsku – a nič sa nestalo. „Svet bol rozdelený a s tým sa nedalo nič robiť. Ľudská tvár nie je maska. Hm, Jalta. Američania sa neodvažovali zvíťaziť“ – starý otec si dolial červený portugal –  „ale nemohli si dovoliť prehrať.“ Skvelé, rovnakú vetu napísal desať rokov po jeho smrti Henry Kissinger.

Dňa 21. augusta 2017. Vtedy vysvetlenie stačilo, lenže všetko sa môže znovu opakovať. Jeden záber je málo. Dva je viac. Ideálny je panoramatický nadhľad.

Teraz najčítanejšie